UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obžalovanému A. G. pre prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 21. marca 2019 v Bratislave odvolanie obžalovaného A. G., podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Štefana Bujňáka proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. augusta 2018, sp. zn. PK-1T/15/2018, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. G. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len „špecializovaný súd“) rozsudkom z 23. augusta 2018, sp. zn. PK-1T/15/2018, uznal obžalovaného A. G. vinným z prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 16. novembra 2017 v čase okolo 11.00 hod. pre rodinným domom v meste N. na ulici B. X, počas rozhovoru v osobnom motorovom vozidle zn. Kia combi, bielej farby, ev. č. N., žiadal pre seba finančnú hotovosť vo výške 2.000 €, z toho 1.000 € ako zálohu a zvyšných 1.000 € neskôr, od MVDr. V. V. za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov, kde prebieha civilné konanie sp. zn. 6 C 4/2013 v právnej veci žalobcu spol. U., s. r. o. so sídlom V. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným spoločnostiam V. H., s. r. o. so sídlom W. XX, N., IČO: XX XXX XXX a V., s. r. o. so sídlom V. XX, IČO: XX XXX XXX., ktorých konateľom je MVDr. V. V. o určenie práva užívania k poľnohospodárskej pôde tým spôsobom, že predmetný súd rozhodne v prospech žalovaného.
Za to špecializovaný súd obžalovaného A. G. odsúdil podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. G. 6. septembra 2018 odvolanie, ktoré odôvodnil osobitnýmpodaním zo 17. septembra 2018.
Uviedol, že k trestnej činnosti sa priznal, jeho spáchanie oľutoval, na Okresnom súde Bardejov nemá žiadne známosti a výsledky sporu by preto ovplyvniť nevedel a nemohol. Okrem toho, účastníkom konania, v neprospech ktorého mal ovplyvniť jeho výsledok, bol jeho blízky príbuzný. Je pravdou, že v minulosti bol viackrát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Aj priestupky boli páchané na úseku cestnej premávky.
Na podklade tohto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu primeraný peňažný trest.
K podanému odvolaniu sa prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky písomne nevyjadril.
Odvolanie, ako i kompletný spisový materiál, bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne doručený 24. septembra 2018.
Následne najvyšší súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ani na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel pritom k záveru, že odvolanie obžalovaného G. nie je dôvodné.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 336 ods. 1 Tr. zák. kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, 329 alebo 330, alebo za to, že tak už urobil, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Najvyšší súd z previerky spisového materiálu zistil, že obžalovaný G. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd uznesením podľa § 257 ods. 5, ods. 7, ods. 8 prijal a vykonal dokazovanie len v rozsahu výrokov o treste a spôsobe jeho výkonu (č. l. 152). Predmetom konania na odvolacom súde tak bolo na podklade odvolania obžalovaného G. posúdiť zákonnosť a spravodlivosť napadnutého rozsudku len z pohľadu uloženého trestu.
V tomto smere najvyšší súd konštatuje, že sa s odvolaním obžalovaného G. nestotožnil a naopak, v prípade, že by odvolanie v neprospech obžalovaného podal aj prokurátor, uložený trest by mu ešte sprísnil. Je síce pravdou, že u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti (i keď o priznaní okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. možno mať istú pochybnosť vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti; viď nižšie), súd dostatočne nevzal do úvahy osobu páchateľa, resp. rozmer individuálnej prevencie (§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.). I keď sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol trestaný (z ktorého dôvodu mu súd prvého stupňa správne nezapočítal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.), faktom je, že ide o osobu, ktorá dlhodobo nerešpektuje spoločenské normy, a to vrátane noriem trestnoprávnych. Za posledných desať rokov bol obžalovaný päťkrát trestaný, z toho v štyroch prípadoch išlo o prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. (pozn. v ďalšom prípade podvodubola trestná vec vedená na Okresnej prokuratúre v Prešove pod sp. zn. 2 Pv 959/11 skončená zmierom; v ďalšej situácii bolo toto konanie kvôli výške škody kvalifikované ako priestupok). I napriek tejto opakovanej a dlhodobo páchanej trestnej činnosti (založenej na tom, že pod prísľubom nejakého plnenia obžalovaný vyláka od poškodených finančné prostriedky, aby následne - po odhalení trestnej činnosti, svoj skutok okamžite priznal, oľutoval a dožadoval sa uloženia peňažného trestu), mu súdy zakaždým uverili, že pre jeho nápravu postačuje peňažný trest (č. l. 90, 130). Ako je však aj z prejednávaného skutku zjavné, tento už na obžalovaného nemá žiaden výchovný vplyv. Z tohto dôvodu ani najvyšší súd nemal pochybnosti, že v jeho prípade je treba ukladať trest odňatia slobody.
O dôvodnosti tohto postupu svedčí aj správanie sa obžalovaného G. v iných oblastiach spoločenského života. Napríklad na úseku cestnej premávky bol od apríla 2013 do júna 2017 dvadsaťdva krát postihnutý (pozn. z toho v deviatich prípadoch sa tak stalo kvôli rýchlej jazde, v piatich prípadoch kvôli telefonovaniu alebo jazdeniu bez bezpečnostných pásov, v dvoch prípadoch pre vedenie motorového vozidla bez dokladov, v jednom prípade pre neplatné STK a v jednom prípade dokonca aj pre vedenie motorového vozidla v čase, keď mal obžalovaný zadržaný vodičský preukaz; č. l. 87), resp. od roku 2010 bolo / je proti obžalovanému vedených celkovo 27 civilných, resp. exekučných konaní (kde zakaždým vystupoval na strane dlžníka / povinného), ktoré iniciovali tak súkromné fyzické a právnické osoby, ako aj orgány štátu a verejnoprávne inštitúcie (č. l. 143).
Za týchto okolností (pozn. obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť, priestupky na úseku dopravy a je tiež, zdá sa, notorickým neplatičom) nemožno pochybovať, že v prípade obžalovaného nešlo o jeho slovami „neuvážené konanie“, naopak, uvedené správanie je pre neho symptomatické a je len úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdov mu v ďalšom takomto konaní - ak to bude potrebné, aj uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, zabrániť. Pokiaľ ide o jeho vyjadrenie, podľa ktorého na Okresnom súde Bardejov ani nechcel intervenovať, resp. tam nemá žiadne známosti, najvyšší súd bez ďalšieho konštatuje, že v prípravnom konaní vypovedal úplne odlišne (č. l. 26).
Na podklade týchto skutočností rozhodol odvolací súd tak, že odvolanie obžalovaného A. G. podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.