5 To 10/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti

obžalovanému RNDr. P.   B., CSc. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné,

prerokoval na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. septembra 2010 odvolanie prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

zo 16. marca 2010, sp. zn. PK 2Tš 2/2005 a takto

r o z h o d o l :

I.  

Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006

sa napadnutý rozsudok zrušuje vo vzťahu k obžalovanému J. Š.

Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa vec obžalovaného J. Š. vracia

Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

II.

Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) sa odvolanie

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

vo vzťahu k obžalovanému RNDr. P. B., CSc. zamieta.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku boli obžalovaný

RNDr. P. B., CSc. a obžalovaný J. Š. podľa § 226 písm. a/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn.

VII Gv 2/04-59, zo dňa 5. novembra 2004 ktorého sa mali dopustiť tak, že

J. Š. ako sprostredkovateľ v presne nezistenom dni a čase okolo 10. januára 2004

v B. v priestoroch obchodnej spoločnosti A., IČO: X. pri stretnutí s Ing. arch. P. K., nar. X.,

bytom Š., predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti I., IČO: X., od tohto žiadal úplatok

vo výške 5 000 000 Sk (slovom päť miliónov slovenských korún) ako finančnú protislužbu pre

RNDr. P. B., CSc. na ktorú nemal tento ani iná osoba nárok za to, že RNDr. P. B., CSc. v

postavení verejného činiteľa starostu Mestskej časti B. zabezpečí vo veci všeobecného záujmu

súhlas Mestského zastupiteľstva Mestskej časti B. a on ako starosta vydá kladné stanovisko k

urbanistickému riešeniu rekonštrukcie budovy V. a návrhu na umiestnenie štyroch nových

bytových domov v lokalite P. podanému dňa 1. októbra 2003 spoločnosťou I. na Mestský úrad B., J. Š. následne telefonicky sprostredkoval stretnutie Ing. arch. P. K.

s RNDr. P. B., CSc, ktoré sa uskutočnilo 14. januára 2004 čase o 12.00 hod.

v kancelárii starostu na Miestnom úrade B., ul. K., kde RNDr. P. B., CSc. verbálne potvrdil,

že žiada vyplatenie sumy, rovnajúcej sa 5% z predpokladaného zisku 100 miliónov Sk

spoločnosti I. ako neoprávnenej výhody spočívajúcej v jeho priamom majetkovom obohatení,

na základe ktorého sa mali dopustiť trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody

podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (obžalovaný RNDr. P. B., CSc.)

a obžalovaný J. Š. z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára

2006 (ďalej len Tr. zák.).

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

V písomných dôvodoch svojho odvolania prokurátor poukázal na ničím nespochybnenú

vierohodnosť svedka - agenta Ing. arch. P. K., pričom iný skutkový stav ako bol v pôvodnom

odsudzujúcom rozsudku považuje za fabuláciu bez reálnych dôvodov. Poukázal

na to, že starosta (obžalovaný B.) mal spoluobžalovaného – podnikateľa (obžalovaného J. Š.)

vysunutého ako sprostredkovateľa pre manažovanie získania úplatku. Prokurátor považoval

tvrdenie o určitej aktivite S. v danej veci za absurdné, v tejto súvislosti navrhol aj vypočuť

riaditeľa S. a ministra vnútra Slovenskej republiky, aby uvedené tvrdenia buď potvrdili, alebo

vyvrátili. Taktiež poukázal na skutočnosť, že skutok spočívajúci v prijímaní úplatku a inej

nenáležitej výhody je dokonaný už samotným požiadaním o poskytnutie úplatku, a preto nie je

potrebné zdokumentovať jeho odovzdanie a prijatie obžalovanými.

Z uvedených dôvodov považoval oslobodzujúci výrok u oboch obžalovaných

za predčasný a navrhol zrušiť rozsudok Špecializovaného trestného súdu a vec mu vrátiť na nové

konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný RNDr. P. B., CSc. v písomnom podaní k odvolaniu prokurátora navrhol jeho

odvolanie zamietnuť, poukázal na početné nepravdivé a protirečivé tvrdenia svedka – agenta Ing. arch. P. K., ktorého považuje za absolútne nevierohodného. Je presvedčený, že prvostupňový

súd, keď rozhodol v predchádzajúcom rozsudku, že je vinný, bol voči nemu zaujatý,

neobjektívny, pričom aj vzájomne sa vylučujúce tvrdenia agenta vyhodnocoval výlučne

v neprospech obžalovaných. Obdobne považuje za zaujatého aj prokurátora, poukazujúc pritom

na jeho neštandardný vzťah s agentom Ing. arch. P. K.. U tohto svedka sa napokon potvrdilo,

že nikdy nemal skutočný úmysel daný investičný plán zrealizovať, ale nehnuteľnosti ihneď

po odsúdení obžalovaného RNDr. P. B., CSc. s veľkým ziskom odpredal.

Obhajca oboch obžalovaných považoval výrok napadnutého rozsudku za ústavný,

zákonný a súladný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany

ľudských práv a základných slobôd. Je toho názoru, že nie je možné urobiť nespochybniteľný

záver o vine obžalovaných, keďže nebol zákonným spôsobom dokázaný skutkový stav uvedený

v obžalobe. Navrhol preto odvolanie prokurátora zamietnuť postupom podľa § 256 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie prokurátora

je čiastočne dôvodné vo vzťahu k obžalovanému J. Š..

Treba opätovne zopakovať, že v danej veci už odvolací súd rozhodoval, pričom

vo svojom ostatnom rozhodnutí poukázal na dôkaznú situáciu, závažné rozpory vo vykonaných

dôkazoch ako aj absenciu ďalších dôkazov, z ktorých by bolo možné bez pochybností uznať

obžalovaných za vinných z trestných činov, ktoré im boli kladené za vinu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje oslobodzujúci rozsudok prvostupňového

súdu ohľadom obžalovaného RNDr. P. B., CSc. za zákonný, zodpovedajúci zistenému

skutkovému stavu, na základe ktorého nebolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že skutok

pre ktorý bol obžalovaný stíhaný sa stal.  

Odvolací súd, aj naďalej zotrváva na závere, že v prípravnom konaní došlo k pochybeniu,

keď neboli vykonané všetky potrebné dôkazy – zadokumentovanie odovzdania a prijatia úplatku. K odvolacím námietkam prokurátora v tejto súvislosti treba uviesť, že súdy sú si vedomé, kedy

je dokonaný trestný čin podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., avšak na to, aby mohli súdy urobiť

nespochybniteľný záver, že obžalovaný RNDr. P. B., CSc. takýto úplatok požadoval

vo svojej kancelárii 14. januára 2004, musel by mať takéto konanie nespochybniteľne

preukázané.

Uvedenú skutočnosť síce svedok – agent potvrdzoval, ale nie od počiatku, a ďalší

relevantný dôkaz preukazujúci obsah ich rozhovoru sa získať nepodarilo. Je pritom bežné,

že v ostatných korupčných kauzách, aj keď je skutok dokonaný samotným požiadaním o úplatok,

sa zdokumentuje zákonným spôsobom aj dokončenie korupcie, t.j. prevzatie úplatku. Odvolací

súd preto považuje predčasné ukončenie dokazovania v danej veci za pochybenie, ktoré však

nemôže byť vyhodnotené v neprospech obžalovaného.

Je nepochybné, že k stretnutiu medzi svedkom Ing. arch. P. K. a obžalovaným

RNDr. P. B., CSc. došlo, o čom svedčia aj doklady z kancelárie obžalovaného, teda nešlo

o nejaké konšpiračné stretnutie, ale vopred ohlásené a potvrdené stretnutie cez sekretariát

obžalovaného.

Keď svedok Ing. arch. P. K. dva dni po uvedenom stretnutí bol vypočúvaný

na vlastnú žiadosť v rámci podania trestného oznámenia neuviedol, že pri vyššie uvedenom

stretnutí po ňom mal byť požadovaný úplatok. Z výpovedí svedkov – príslušníkov polície, ktorí

s ním trestné oznámenie spisovali bolo nepochybné, že oznamovateľ nebol rozrušený, v strese,

úkon bol dokonca vykonávaný v kancelárii svedka, a príslušníci Policajného zboru zapísali

všetky okolnosti, ktoré im svedok oznámil.

Táto okolnosť vniesla určitú pochybnosť o jednoznačnej vierohodnosti svedka, nakoľko

až v nasledujúcich výsluchoch uviedol, že aj obžalovaný RNDr. P. B., CSc. mal po ňom úplatok

požadovať, resp. potvrdiť, že o úplatku požadovanom obžalovaným J. Š. mal vedomosť.

Skutočnosť prečo pri podávaní trestného oznámenia neuviedol tak závažnú okolnosť,

svedok nevedel adekvátne vysvetliť.

K ďalšiemu stretnutiu svedka a obžalovaného RNDr. P. B., CSc. už nedošlo a taktiež

nebol zachytený žiaden telefonický kontakt medzi nimi. Výpoveď svedka – agenta v tomto smere

nebola potvrdená žiadnym relevantným dôkazom, pričom ani z odposluchov medzi

obžalovanými nebol žiaden taký, ktorý by nesporne potvrdil požadovanie úplatku

zo strany obžalovaného RNDr. P. B., CSc.

Pokiaľ by ich rozhovor zo stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 14. januára 2004, prebehlo

takým spôsobom, ako ho popísal agent, že obžalovaný od neho úplatok priamo žiadal, nie je

zrejmé, prečo by následne nekomunikovali priamo, osobne alebo telefonicky. Uvedené by sa dalo

odôvodniť prípadnou obavou z odhalenia, ale takú istú obavu by predsa obžalovaný musel mať

aj pri uvedenom stretnutí (už vtedy mohol mať svedok ITP). Pritom vzťah medzi obžalovanými

tiež nebol vyslovene blízky, priateľský, nikdy sa nerozprávali o osobných, rodinných veciach, vzájomne si vykali, napokon agentom by mohol byť aj obžalovaný J. Š.. Nie je vylúčené,

že pokiaľ by k monitorovanému rozhovoru medzi agentom a obžalovaným RNDr. P. B., CSc.

došlo, preukázalo by sa, že o poskytnutí uvedenej sumy nemal vedomosť.

Ani ďalšie dôkazy – či už listinné, týkajúce sa žiadostí podávaných na Mestskú časť B.,

popr. svedecké výpovede zainteresovaných osôb tak z Mestskej časti ako aj z M. M. nepreukázali

akúkoľvek snahu obžalovaného RNDr. P. B., CSc. ovplyvňovať rozhodovanie, popr. postup

kompetentných osôb tak v prospech ako aj v neprospech svedka Ing. arch. P. K.. Zo súdom

pripojenej dokumentácie je zrejmé, že žiadosti a podania zo strany svedkovej spoločnosti boli

vybavované štandardným postupom. Pokiaľ by skutočne obžalovaný RNDr. P. B., CSc.

požadoval sumu okolo 5 miliónov Sk, bolo by logické, že sa v uvedenej veci bude, či už osobne

alebo cez niektorého kompetentného pracovníka mestskej časti snažiť svedkovej spoločnosti

vyjsť v ústrety, alebo naopak, pokiaľ by ho chcel primäť k zaplateniu úplatku, robil by mu v jeho

postupe prekážky. Takéto konanie zo strany starostu však nebolo žiadnym dôkazom potvrdené.

Svedkovia vyvrátili akýkoľvek pochybný záujem obžalovaného o danú vec.

Okrem vyššie uvedených pochybností a rozporov súd zistil, že pôvodný vyšetrovateľ

nemienil vzniesť obvinenie obžalovaným, nakoľko nepovažoval dôkaznú situáciu za takú, ktorá

by to umožňovala, následne bol vymenený a jeho nástupca, za nezmenenej dôkaznej situácie,

obvinenie vzniesol. Tak pôvodný vyšetrovateľ, ako aj jeho vtedajší nadriadený podali každý

rozdielny dôvod jeho odvolania z prípadu, čo vnáša pochybnosť o nezávislosti vyšetrovateľa.

V danej veci taktiež došlo k strate určitých dôkazov zo spisu, čo je jednoznačne výnimkou

ako pravidlom pri vyšetrovacích spisoch a dokumentovaní dôkazov.

K odvolacím námietkam prokurátora je potrebné ešte dodať, že odvolací súd nepovažuje

tvrdenie o určitej aktivite agentky S. za absurdné. Prokurátor sa domnieva, že pokiaľ by S. mala

na veci nejaký záujem, muselo by byť preukázané, že objekt v R. za niekoľko desiatok miliónov

Sk aj kúpili, čo by sa muselo v dokladoch S. preukázať. Pokiaľ by niektorá svetová tajná služba

mienila uniesť nepriateľskú osobu spred jeho domu, neznamená to, že uvedený dom mu najskôr

musí zakúpiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá preukázané, že by S. uvedený skutok mala

vyprovokovať, alebo sa na ňom zásadným spôsobom podieľať, čo ani v predchádzajúcom svojom

rozhodnutí nekonštatoval, avšak to, že agentka S. sa vyjadrila pred vyšším súdnym úradníkom

v tom smere, že celá vec skĺzla iným smerom, ako plánovali, je objektívnou skutočnosťou,

nevyvrátenou žiadnym iným dôkazom. Na druhej strane nemožno ani vylúčiť, že išlo o súkromnú

aktivitu agentky, ktorá sa údajne s obžalovaným RNDr. P. B., CSc. poznala, mohla predpokladať,

že jej   záujem o vec obžalovaného sa prezradí a v konečnom dôsledku môže byť vyhodnotený

v jeho prospech.

Ďalšou nevyjasnenou okolnosťou v tejto veci bolo predčasné ukončenie dokumentácie

dôkazov. Ak by v skutočnosti odznela požiadavka obžalovaného RNDr. P. B., CSc. na agenta

na vyplatenie sumy 5 miliónov korún, nič nebránilo orgánom činným v trestnom konaní,

aby označené policajné peniaze agent s monitorovacím zariadením obžalovanému

RNDr. P. B., CSc. odovzdal. Pokiaľ by ich obžalovaný prijal, dôkazná situácia

by bola diametrálne odlišná od tej, na základe ktorej museli súdy rozhodovať. Snahou

obžalovaného J. Š. však bolo, aby peniaze skončili na jeho účte.

V prípade ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu

obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,

presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný.

Súd prvého stupňa oslobodil obžalovaného RNDr. P. B., CSc. podľa § 226

písm. a/ Tr. por. teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný.

Tento dôvod je daný, keď súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov

zaobstaraných a vykonaných za súčinnosti strán a na základe výsledkov vykonaného dokazovania

nemôže spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť, že sa vôbec stal skutok

uvedený v obžalobnom návrhu, ktorý je predmetom rozhodovania na hlavnom pojednávaní, teda

že sa neuskutočnilo to, čo sa uvádza v popisu skutku.

Oslobodenie podľa § 226 písm. a/ Tr. por. je na mieste tak v prípade, pokiaľ sa preukáže,

že sa skutok nestal ako aj v prípade, že po úplnom a zákonne vykonanom dokazovaní

a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov ostanú dôvodné pochybnosti

o tom, či sa skutok v skutočnosti stal. Nevyžaduje sa pritom preukázanie (rozumná istota),

že sa skutok nestal. Pre použitie tohto oslobodzovacieho dôvodu taktiež nie je nutné,

aby sa nestalo vôbec nič z toho, čo uvádza obžaloba v popise skutku, postačí, že sa nestalo to,

čo tvorí podstatu skutku.

Uplatnenie tohto dôvodu oslobodenia je dôsledkom zásady prezumpcie neviny, podľa

ktorej má nepreukázaná vina rovnaký význam ako preukázaná nevina.

V uvedenom smere je nutné sa stotožniť s týmto postupom prvostupňového súdu,

nakoľko výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú

pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, tým skôr,

keď vierohodnosť jediného priameho svedka nie je jednoznačne vierohodná a pokiaľ neexistuje

naproste ucelený reťaz dôkazov, tak priamych ako nepriamych pre bezpečný záver, že sa stal

skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, musí súd obžalovaného oslobodiť podľa § 226

písm. a/ Tr. por.

Odvolací súd zároveň poukazuje na dôvody svojho predchádzajúceho rozhodnutia

týkajúce sa obžalovaného RNDr. P. B., CSc.

Pokiaľ ide o obžalovaného J. Š. treba uviesť, že dôkazná situácia v jeho prípade bola

odlišná.

Opätovne treba konštatovať, že odposluchy týkajúce sa telefonických rozhovorov medzi

obžalovaným J. Š. a svedkom Ing. arch. P. K. na jednej strane, potvrdzuje výpoveď menovaného

svedka vo vzťahu k obžalovanému J. Š. a tohto usvedčuje, na druhej strane však vnáša závažné

pochybnosti, či jeho konanie bolo vo všetkých ohľadoch koordinované s obžalovaným

RNDr. P. B., CSc.

Z odposluchov je okrem iného zrejmé, ako obžalovaný J. Š. uisťuje svedka,

že žiadané písomnosti sú už napísané, sú na „podpise“, „že račianske súhlasko“ teraz dostane

a môže začať robiť, pričom z príslušnej dokumentácie z termínov, kedy rozhovory prebehli,

je zrejmé, že obžalovaný RNDr. P. B., CSc. nepodpísal žiadne také záväzné stanovisko

k investičnej činnosti, ktoré by bolo pre svedka priaznivé, naopak, podpísal dňa 2. marca 2004

záznam z rokovania a ohliadky, ktoré však neakceptovalo svedkovu žiadosť bez potrebných

úprav.

Toto bolo mestskou časťou vydané až 26. októbra 2005, treba však dodať, že záväzné

stanovisko bolo vydané až po zásadných úpravách pôvodných žiadostí a po tom, čo pôvodná

žiadosť bola vzatá späť a záväzné stanovisko k investičnej činnosti bolo vydané na základe novej

žiadosti z 22. septembra 2005.

Svedkovi Ing. arch. P. K. však bolo zo strany obžalovaného J. Š. viackrát tvrdené,

že obžalovaný RNDr. P. B., CSc. vydal v jeho prospech kladné stanoviská, v dobe ich

telefonických hovorov, čo sa v skutočnosti nestalo.

Tak zo zápisnice o trestnom oznámení je zrejmé, že svedok - agent uvádzal, že mu

obžalovaný J. Š. oznámil, že vybaví súhlas starostu ak zaplatia 5% z predpokladaného zisku

ako aj z ďalších jeho svedeckých výpovedí.

Sám obžalovaný J. Š. sa prezentoval ako sprostredkovateľ medzi svedkovou

spoločnosťou a obžalovaným RNDr. P. B., CSc.

Z vykonaných odposluchov je ďalej nesporné, že obžalovaný J. Š. so svedkom

Ing. arch. P. K. jednali ohľadom investičného zámeru svedkovej spoločnosti, je taktiež zrejmé,

že obžalovaný J. Š. s agentom hovorili o percentách a určitých číslach, ktoré evidentne znamenali

peniaze za konečné zrealizovanie zámeru investora.

Avšak z odposluchov medzi obžalovaným RNDr. P. B., CSc. a obžalovaným Š. je zrejmé

iba to, že o podaniach zo strany svedkovej spoločnosti bol informovaný a určitým spôsobom

obžalovanému J. Š. prisľúbil pomoc, napríklad pri probléme s parcelnými číslami a prejavil

záujem, aspoň verbálny, ohľadom realizácie investičného zámeru svedka.

Neexistuje však odposluch medzi nimi (obžalovanými), z ktorého by bolo možné usúdiť,

že by obžalovaný RNDr. P. B., CSc. požadoval od svedka akékoľvek plnenie za svoju činnosť.

A navyše rozhovory medzi svedkom Ing. arch. P. K. a obžalovaným

RNDr. P. B., CSc. neboli zachytené žiadne. Teda nebol zdokumentovaný žiaden odposluch

rozhovoru medzi obžalovaným RNDr. P. B., CSc. a agentom, z ktorého by sa dalo usúdiť,

že obžalovaný požaduje, alebo v minulosti požadoval úplatok.

Z dokladových materiálov Mestskej časti B. ohľadom posudzovania projektovej

dokumentácie a postup územného konania na stavebnom odbore oddelenia stavebného úradu k investičnej akcii investora I. je zrejmé, že podania svedkovej spoločnosti boli vybavované

bez umelých prieťahov, iba s požiadavkou na ich zosúladenie s príslušným územným plánom.

Teda ani v tomto smere nebolo preukázané, že by sa v rámci alebo aj nad rámec svojich

kompetencií obžalovaný RNDr. P. B., CSc. snažil ovplyvňovať rozhodovanie kompetentných

osôb v jeho úrade, pokiaľ ide o rýchlosť konania alebo spôsob vybavenia podaní.

Z niektorých odposluchov a prepisov rozhovorov vykonaných medzi obžalovanými

je zrejmá snaha obžalovaného J. Š. pôsobiť na spoluobžalovaného, aby svedkovej spoločnosti

vyšiel v ústrety pri riešení niektorých problémov, čo poukazuje na nepriamu korupciu z jeho

strany.

Možno dôvodne predpokladať, že obžalovaný RNDr. P. B., CSc. bol oslovený

a požiadaný o pomoc v prospech svedka Ing. arch. P. K. obžalovaným J. Š., avšak nebolo

preukázané, že zato požadoval aj uvádzanú províziu, a že sa aj snažil v prospech svedkovho

projektu urobiť patričné kroky, za ktoré by mohol úplatok požadovať. Naopak bolo preukázané, že nikoho neoslovil v súvislosti s vybavovaním svedkových podaní v jeho prospech,

či neprospech.

Obžalovanému J. Š. bolo pôvodne dňa 23. apríla 2004 aj vznesené obvinenie pre trestný

čin nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 1 Tr. zák. a až v októbri 2004 bol oboznámený

so zmenou právnej kvalifikácie tak, ako bola neskôr aj podaná obžaloba.

Na rozdiel od trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uvedené ustanovenie postihuje úplatnú intervenciu pôsobiacu na výkon

právomoci verejného činiteľa.

Daný trestný čin je dokonaný už tým, že obžalovaný žiada úplatok za to, že bude pôsobiť

na verejného činiteľa, pričom sa ani nevyžaduje, aby skutočne u neho aj intervenoval. Pokiaľ

na výkon právomoci verejného činiteľa aj pôsobil, došlo k dokončeniu trestného činu,

čo je okolnosťou, ktorú možno zohľadniť pri rozhodovaní o treste.

Pritom skutočnosť, že verejný činiteľ, ktorého právomoci sa má úplatok týkať, nie je o úplatku informovaný, nemá vplyv na trestnosť obžalovaného. Taktiež výsledok

intervencie je z tohto hľadiska nepodstatný.

Pokiaľ by však obžalovaný iba predstieral, že bude pôsobiť na verejného činiteľa, avšak

pre vybavenie veci nepodnikne vôbec nič a ani to nemá v úmysle, dopúšťa sa podvodu, popr.

jeho pokusu.

Z odposluchov vykonaných rozhovorov medzi obžalovaným J. Š. a agentom

Ing. arch. P. K. je zrejmé, ako obžalovaný prezentuje svedkovi, že úspešne, niekedy nie v súlade

s realitou, pôsobí na obžalovaného RNDr. P. B., CSc. (27. 1. 2004 – boli sme u Ď., pripravujú

do zastupiteľstva všetky podklady, aby to bolo súhlasné...,13. 2. 2004 -...do budúceho týždňa

do piatka to chce uzatvoriť, 16. 2. 2004...už je to v podstate napísané, ja som to čítal, len

sa dohodneme, kedy sa to vydá tento týždeň...na čo Ing. arch. P. K. odpovedá - Vy mi donesiete,

ja Vám dám a J. Š. odpovedá dobre, dobre, 17. 2....dnes tam bola celá komisia na ohliadke, už je to na podpise...,23. 2.....dostanete súhlasko, budem večer so starostom, na M. už to bolo

prerokované...teraz sa Vám to pošle a môžete tam začať robiť...a poviem starostovi, že sme

v rokovaní...26.2. -...ja som Vám povedal, že ja to vybavím za tých podmienok, ako sú v zmluve,

dnes zavolám V. so starostom, overím parcely...nech ide S. za V., ona to tam opraví, hovoril som

so starostom, 1.3.- sedeli sme včera so starostom, teraz čo vydá bude platné niekoľko rokov...3.3

-...a povedzte čo a ako, lebo on to ide podpisovať, buď podpíše jedno alebo druhé, treba zvážiť...

Z prepisov odposluchov medzi obžalovanými je zrejmá snaha obžalovaného J. Š.

v skutočnosti aj pôsobiť na starostu v prospech firmy svedka Ing. arch. J. K. napr. (16. 2. 2004 Š.

- chcem sa spýtať s tým pánom Š....B. - zajtra bude ohliadka na mieste činu..,17.2.- Š.-

...potreboval by som čísla parciel...B.-..potrebujem aspoň dnešok, aby som si to nechal

vytiahnuť, aby to nebolo také..., 18.2. Š - ja Vám dám vedieť lebo dnes sa má zastaviť Š....B. -

dobre to ma bude zaujímať..26.2. Š. - volal pán D., že to čo im došlo - nesedia parcely...B. - nech

pošle S., opravíme to..., 26.2. Š. – na odkazovač starostu - keby ste dal vedieť V., príde S., nech

opraví tie parcely...

Je zrejmé, že po krátkom stretnutí agenta s obžalovaným RNDr. P. B., CSc. v jeho

kancelárii, ktorého priebeh sa nepodarilo jednoznačne zdokumentovať a preukázať,

už k ďalším osobným ani telefonickým kontaktom nedošlo, s agentom komunikoval výlučne

obžalovaný J. Š., ktorý od neho požadoval plnenie prostredníctvom fiktívnej mandátnej zmluvy,

a naopak on sľúbil kladné vybavenie žiadostí svedkovej firmy cez verejného činiteľa - starostu,

pričom sa aj snažil pôsobiť na starostu v svedkov prospech.

Na základe vyššie uvedených okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

napadnutý rozsudok v ohľadom obžalovaného J. Š. a vrátil vec Špecializovanému trestnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, pričom musí vykonané dôkazy

znovu vyhodnotiť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci

a zákonom.

Ohľadom obžalovaného RNDr. P. B., CSc. sa druhostupňový súd plne stotožňuje

so závermi špecializovaného trestného súdu, ktorý na základe vykonaného dokazovania, ktoré vykazovalo dôkaznú núdzu, rozhodol v súlade so zákonom a stavom veci, a preto zamietol

odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 256 Tr. por.

P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2010  

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová