5 To 10/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti
obžalovanému RNDr. P. B., CSc. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné,
prerokoval na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. septembra 2010 odvolanie prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
zo 16. marca 2010, sp. zn. PK 2Tš 2/2005 a takto
r o z h o d o l :
I.
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
sa napadnutý rozsudok zrušuje vo vzťahu k obžalovanému J. Š.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa vec obžalovaného J. Š. vracia
Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
II.
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) sa odvolanie
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
vo vzťahu k obžalovanému RNDr. P. B., CSc. zamieta.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku boli obžalovaný
RNDr. P. B., CSc. a obžalovaný J. Š. podľa § 226 písm. a/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn.
VII Gv 2/04-59, zo dňa 5. novembra 2004 ktorého sa mali dopustiť tak, že
J. Š. ako sprostredkovateľ v presne nezistenom dni a čase okolo 10. januára 2004
v B. v priestoroch obchodnej spoločnosti A., IČO: X. pri stretnutí s Ing. arch. P. K., nar. X.,
bytom Š., predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti I., IČO: X., od tohto žiadal úplatok
vo výške 5 000 000 Sk (slovom päť miliónov slovenských korún) ako finančnú protislužbu pre
RNDr. P. B., CSc. na ktorú nemal tento ani iná osoba nárok za to, že RNDr. P. B., CSc. v
postavení verejného činiteľa starostu Mestskej časti B. zabezpečí vo veci všeobecného záujmu
súhlas Mestského zastupiteľstva Mestskej časti B. a on ako starosta vydá kladné stanovisko k
urbanistickému riešeniu rekonštrukcie budovy V. a návrhu na umiestnenie štyroch nových
bytových domov v lokalite P. podanému dňa 1. októbra 2003 spoločnosťou I. na Mestský úrad B., J. Š. následne telefonicky sprostredkoval stretnutie Ing. arch. P. K.
s RNDr. P. B., CSc, ktoré sa uskutočnilo 14. januára 2004 čase o 12.00 hod.
v kancelárii starostu na Miestnom úrade B., ul. K., kde RNDr. P. B., CSc. verbálne potvrdil,
že žiada vyplatenie sumy, rovnajúcej sa 5% z predpokladaného zisku 100 miliónov Sk
spoločnosti I. ako neoprávnenej výhody spočívajúcej v jeho priamom majetkovom obohatení,
na základe ktorého sa mali dopustiť trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (obžalovaný RNDr. P. B., CSc.)
a obžalovaný J. Š. z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára
2006 (ďalej len Tr. zák.).
Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
V písomných dôvodoch svojho odvolania prokurátor poukázal na ničím nespochybnenú
vierohodnosť svedka - agenta Ing. arch. P. K., pričom iný skutkový stav ako bol v pôvodnom
odsudzujúcom rozsudku považuje za fabuláciu bez reálnych dôvodov. Poukázal
na to, že starosta (obžalovaný B.) mal spoluobžalovaného – podnikateľa (obžalovaného J. Š.)
vysunutého ako sprostredkovateľa pre manažovanie získania úplatku. Prokurátor považoval
tvrdenie o určitej aktivite S. v danej veci za absurdné, v tejto súvislosti navrhol aj vypočuť
riaditeľa S. a ministra vnútra Slovenskej republiky, aby uvedené tvrdenia buď potvrdili, alebo
vyvrátili. Taktiež poukázal na skutočnosť, že skutok spočívajúci v prijímaní úplatku a inej
nenáležitej výhody je dokonaný už samotným požiadaním o poskytnutie úplatku, a preto nie je
potrebné zdokumentovať jeho odovzdanie a prijatie obžalovanými.
Z uvedených dôvodov považoval oslobodzujúci výrok u oboch obžalovaných
za predčasný a navrhol zrušiť rozsudok Špecializovaného trestného súdu a vec mu vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný RNDr. P. B., CSc. v písomnom podaní k odvolaniu prokurátora navrhol jeho
odvolanie zamietnuť, poukázal na početné nepravdivé a protirečivé tvrdenia svedka – agenta Ing. arch. P. K., ktorého považuje za absolútne nevierohodného. Je presvedčený, že prvostupňový
súd, keď rozhodol v predchádzajúcom rozsudku, že je vinný, bol voči nemu zaujatý,
neobjektívny, pričom aj vzájomne sa vylučujúce tvrdenia agenta vyhodnocoval výlučne
v neprospech obžalovaných. Obdobne považuje za zaujatého aj prokurátora, poukazujúc pritom
na jeho neštandardný vzťah s agentom Ing. arch. P. K.. U tohto svedka sa napokon potvrdilo,
že nikdy nemal skutočný úmysel daný investičný plán zrealizovať, ale nehnuteľnosti ihneď
po odsúdení obžalovaného RNDr. P. B., CSc. s veľkým ziskom odpredal.
Obhajca oboch obžalovaných považoval výrok napadnutého rozsudku za ústavný,
zákonný a súladný s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany
ľudských práv a základných slobôd. Je toho názoru, že nie je možné urobiť nespochybniteľný
záver o vine obžalovaných, keďže nebol zákonným spôsobom dokázaný skutkový stav uvedený
v obžalobe. Navrhol preto odvolanie prokurátora zamietnuť postupom podľa § 256 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie prokurátora
je čiastočne dôvodné vo vzťahu k obžalovanému J. Š..
Treba opätovne zopakovať, že v danej veci už odvolací súd rozhodoval, pričom
vo svojom ostatnom rozhodnutí poukázal na dôkaznú situáciu, závažné rozpory vo vykonaných
dôkazoch ako aj absenciu ďalších dôkazov, z ktorých by bolo možné bez pochybností uznať
obžalovaných za vinných z trestných činov, ktoré im boli kladené za vinu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje oslobodzujúci rozsudok prvostupňového
súdu ohľadom obžalovaného RNDr. P. B., CSc. za zákonný, zodpovedajúci zistenému
skutkovému stavu, na základe ktorého nebolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že skutok
pre ktorý bol obžalovaný stíhaný sa stal.
Odvolací súd, aj naďalej zotrváva na závere, že v prípravnom konaní došlo k pochybeniu,
keď neboli vykonané všetky potrebné dôkazy – zadokumentovanie odovzdania a prijatia úplatku. K odvolacím námietkam prokurátora v tejto súvislosti treba uviesť, že súdy sú si vedomé, kedy
je dokonaný trestný čin podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., avšak na to, aby mohli súdy urobiť
nespochybniteľný záver, že obžalovaný RNDr. P. B., CSc. takýto úplatok požadoval
vo svojej kancelárii 14. januára 2004, musel by mať takéto konanie nespochybniteľne
preukázané.
Uvedenú skutočnosť síce svedok – agent potvrdzoval, ale nie od počiatku, a ďalší
relevantný dôkaz preukazujúci obsah ich rozhovoru sa získať nepodarilo. Je pritom bežné,
že v ostatných korupčných kauzách, aj keď je skutok dokonaný samotným požiadaním o úplatok,
sa zdokumentuje zákonným spôsobom aj dokončenie korupcie, t.j. prevzatie úplatku. Odvolací
súd preto považuje predčasné ukončenie dokazovania v danej veci za pochybenie, ktoré však
nemôže byť vyhodnotené v neprospech obžalovaného.
Je nepochybné, že k stretnutiu medzi svedkom Ing. arch. P. K. a obžalovaným
RNDr. P. B., CSc. došlo, o čom svedčia aj doklady z kancelárie obžalovaného, teda nešlo
o nejaké konšpiračné stretnutie, ale vopred ohlásené a potvrdené stretnutie cez sekretariát
obžalovaného.
Keď svedok Ing. arch. P. K. dva dni po uvedenom stretnutí bol vypočúvaný
na vlastnú žiadosť v rámci podania trestného oznámenia neuviedol, že pri vyššie uvedenom
stretnutí po ňom mal byť požadovaný úplatok. Z výpovedí svedkov – príslušníkov polície, ktorí
s ním trestné oznámenie spisovali bolo nepochybné, že oznamovateľ nebol rozrušený, v strese,
úkon bol dokonca vykonávaný v kancelárii svedka, a príslušníci Policajného zboru zapísali
všetky okolnosti, ktoré im svedok oznámil.
Táto okolnosť vniesla určitú pochybnosť o jednoznačnej vierohodnosti svedka, nakoľko
až v nasledujúcich výsluchoch uviedol, že aj obžalovaný RNDr. P. B., CSc. mal po ňom úplatok
požadovať, resp. potvrdiť, že o úplatku požadovanom obžalovaným J. Š. mal vedomosť.
Skutočnosť prečo pri podávaní trestného oznámenia neuviedol tak závažnú okolnosť,
svedok nevedel adekvátne vysvetliť.
K ďalšiemu stretnutiu svedka a obžalovaného RNDr. P. B., CSc. už nedošlo a taktiež
nebol zachytený žiaden telefonický kontakt medzi nimi. Výpoveď svedka – agenta v tomto smere
nebola potvrdená žiadnym relevantným dôkazom, pričom ani z odposluchov medzi
obžalovanými nebol žiaden taký, ktorý by nesporne potvrdil požadovanie úplatku
zo strany obžalovaného RNDr. P. B., CSc.
Pokiaľ by ich rozhovor zo stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 14. januára 2004, prebehlo
takým spôsobom, ako ho popísal agent, že obžalovaný od neho úplatok priamo žiadal, nie je
zrejmé, prečo by následne nekomunikovali priamo, osobne alebo telefonicky. Uvedené by sa dalo
odôvodniť prípadnou obavou z odhalenia, ale takú istú obavu by predsa obžalovaný musel mať
aj pri uvedenom stretnutí (už vtedy mohol mať svedok ITP). Pritom vzťah medzi obžalovanými
tiež nebol vyslovene blízky, priateľský, nikdy sa nerozprávali o osobných, rodinných veciach, vzájomne si vykali, napokon agentom by mohol byť aj obžalovaný J. Š.. Nie je vylúčené,
že pokiaľ by k monitorovanému rozhovoru medzi agentom a obžalovaným RNDr. P. B., CSc.
došlo, preukázalo by sa, že o poskytnutí uvedenej sumy nemal vedomosť.
Ani ďalšie dôkazy – či už listinné, týkajúce sa žiadostí podávaných na Mestskú časť B.,
popr. svedecké výpovede zainteresovaných osôb tak z Mestskej časti ako aj z M. M. nepreukázali
akúkoľvek snahu obžalovaného RNDr. P. B., CSc. ovplyvňovať rozhodovanie, popr. postup
kompetentných osôb tak v prospech ako aj v neprospech svedka Ing. arch. P. K.. Zo súdom
pripojenej dokumentácie je zrejmé, že žiadosti a podania zo strany svedkovej spoločnosti boli
vybavované štandardným postupom. Pokiaľ by skutočne obžalovaný RNDr. P. B., CSc.
požadoval sumu okolo 5 miliónov Sk, bolo by logické, že sa v uvedenej veci bude, či už osobne
alebo cez niektorého kompetentného pracovníka mestskej časti snažiť svedkovej spoločnosti
vyjsť v ústrety, alebo naopak, pokiaľ by ho chcel primäť k zaplateniu úplatku, robil by mu v jeho
postupe prekážky. Takéto konanie zo strany starostu však nebolo žiadnym dôkazom potvrdené.
Svedkovia vyvrátili akýkoľvek pochybný záujem obžalovaného o danú vec.
Okrem vyššie uvedených pochybností a rozporov súd zistil, že pôvodný vyšetrovateľ
nemienil vzniesť obvinenie obžalovaným, nakoľko nepovažoval dôkaznú situáciu za takú, ktorá
by to umožňovala, následne bol vymenený a jeho nástupca, za nezmenenej dôkaznej situácie,
obvinenie vzniesol. Tak pôvodný vyšetrovateľ, ako aj jeho vtedajší nadriadený podali každý
rozdielny dôvod jeho odvolania z prípadu, čo vnáša pochybnosť o nezávislosti vyšetrovateľa.
V danej veci taktiež došlo k strate určitých dôkazov zo spisu, čo je jednoznačne výnimkou
ako pravidlom pri vyšetrovacích spisoch a dokumentovaní dôkazov.
K odvolacím námietkam prokurátora je potrebné ešte dodať, že odvolací súd nepovažuje
tvrdenie o určitej aktivite agentky S. za absurdné. Prokurátor sa domnieva, že pokiaľ by S. mala
na veci nejaký záujem, muselo by byť preukázané, že objekt v R. za niekoľko desiatok miliónov
Sk aj kúpili, čo by sa muselo v dokladoch S. preukázať. Pokiaľ by niektorá svetová tajná služba
mienila uniesť nepriateľskú osobu spred jeho domu, neznamená to, že uvedený dom mu najskôr
musí zakúpiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá preukázané, že by S. uvedený skutok mala
vyprovokovať, alebo sa na ňom zásadným spôsobom podieľať, čo ani v predchádzajúcom svojom
rozhodnutí nekonštatoval, avšak to, že agentka S. sa vyjadrila pred vyšším súdnym úradníkom
v tom smere, že celá vec skĺzla iným smerom, ako plánovali, je objektívnou skutočnosťou,
nevyvrátenou žiadnym iným dôkazom. Na druhej strane nemožno ani vylúčiť, že išlo o súkromnú
aktivitu agentky, ktorá sa údajne s obžalovaným RNDr. P. B., CSc. poznala, mohla predpokladať,
že jej záujem o vec obžalovaného sa prezradí a v konečnom dôsledku môže byť vyhodnotený
v jeho prospech.
Ďalšou nevyjasnenou okolnosťou v tejto veci bolo predčasné ukončenie dokumentácie
dôkazov. Ak by v skutočnosti odznela požiadavka obžalovaného RNDr. P. B., CSc. na agenta
na vyplatenie sumy 5 miliónov korún, nič nebránilo orgánom činným v trestnom konaní,
aby označené policajné peniaze agent s monitorovacím zariadením obžalovanému
RNDr. P. B., CSc. odovzdal. Pokiaľ by ich obžalovaný prijal, dôkazná situácia
by bola diametrálne odlišná od tej, na základe ktorej museli súdy rozhodovať. Snahou
obžalovaného J. Š. však bolo, aby peniaze skončili na jeho účte.
V prípade ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu
obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný.
Súd prvého stupňa oslobodil obžalovaného RNDr. P. B., CSc. podľa § 226
písm. a/ Tr. por. teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.
Tento dôvod je daný, keď súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov
zaobstaraných a vykonaných za súčinnosti strán a na základe výsledkov vykonaného dokazovania
nemôže spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť, že sa vôbec stal skutok
uvedený v obžalobnom návrhu, ktorý je predmetom rozhodovania na hlavnom pojednávaní, teda
že sa neuskutočnilo to, čo sa uvádza v popisu skutku.
Oslobodenie podľa § 226 písm. a/ Tr. por. je na mieste tak v prípade, pokiaľ sa preukáže,
že sa skutok nestal ako aj v prípade, že po úplnom a zákonne vykonanom dokazovaní
a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov ostanú dôvodné pochybnosti
o tom, či sa skutok v skutočnosti stal. Nevyžaduje sa pritom preukázanie (rozumná istota),
že sa skutok nestal. Pre použitie tohto oslobodzovacieho dôvodu taktiež nie je nutné,
aby sa nestalo vôbec nič z toho, čo uvádza obžaloba v popise skutku, postačí, že sa nestalo to,
čo tvorí podstatu skutku.
Uplatnenie tohto dôvodu oslobodenia je dôsledkom zásady prezumpcie neviny, podľa
ktorej má nepreukázaná vina rovnaký význam ako preukázaná nevina.
V uvedenom smere je nutné sa stotožniť s týmto postupom prvostupňového súdu,
nakoľko výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, tým skôr,
keď vierohodnosť jediného priameho svedka nie je jednoznačne vierohodná a pokiaľ neexistuje
naproste ucelený reťaz dôkazov, tak priamych ako nepriamych pre bezpečný záver, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, musí súd obžalovaného oslobodiť podľa § 226
písm. a/ Tr. por.
Odvolací súd zároveň poukazuje na dôvody svojho predchádzajúceho rozhodnutia
týkajúce sa obžalovaného RNDr. P. B., CSc.
Pokiaľ ide o obžalovaného J. Š. treba uviesť, že dôkazná situácia v jeho prípade bola
odlišná.
Opätovne treba konštatovať, že odposluchy týkajúce sa telefonických rozhovorov medzi
obžalovaným J. Š. a svedkom Ing. arch. P. K. na jednej strane, potvrdzuje výpoveď menovaného
svedka vo vzťahu k obžalovanému J. Š. a tohto usvedčuje, na druhej strane však vnáša závažné
pochybnosti, či jeho konanie bolo vo všetkých ohľadoch koordinované s obžalovaným
RNDr. P. B., CSc.
Z odposluchov je okrem iného zrejmé, ako obžalovaný J. Š. uisťuje svedka,
že žiadané písomnosti sú už napísané, sú na „podpise“, „že račianske súhlasko“ teraz dostane
a môže začať robiť, pričom z príslušnej dokumentácie z termínov, kedy rozhovory prebehli,
je zrejmé, že obžalovaný RNDr. P. B., CSc. nepodpísal žiadne také záväzné stanovisko
k investičnej činnosti, ktoré by bolo pre svedka priaznivé, naopak, podpísal dňa 2. marca 2004
záznam z rokovania a ohliadky, ktoré však neakceptovalo svedkovu žiadosť bez potrebných
úprav.
Toto bolo mestskou časťou vydané až 26. októbra 2005, treba však dodať, že záväzné
stanovisko bolo vydané až po zásadných úpravách pôvodných žiadostí a po tom, čo pôvodná
žiadosť bola vzatá späť a záväzné stanovisko k investičnej činnosti bolo vydané na základe novej
žiadosti z 22. septembra 2005.
Svedkovi Ing. arch. P. K. však bolo zo strany obžalovaného J. Š. viackrát tvrdené,
že obžalovaný RNDr. P. B., CSc. vydal v jeho prospech kladné stanoviská, v dobe ich
telefonických hovorov, čo sa v skutočnosti nestalo.
Tak zo zápisnice o trestnom oznámení je zrejmé, že svedok - agent uvádzal, že mu
obžalovaný J. Š. oznámil, že vybaví súhlas starostu ak zaplatia 5% z predpokladaného zisku
ako aj z ďalších jeho svedeckých výpovedí.
Sám obžalovaný J. Š. sa prezentoval ako sprostredkovateľ medzi svedkovou
spoločnosťou a obžalovaným RNDr. P. B., CSc.
Z vykonaných odposluchov je ďalej nesporné, že obžalovaný J. Š. so svedkom
Ing. arch. P. K. jednali ohľadom investičného zámeru svedkovej spoločnosti, je taktiež zrejmé,
že obžalovaný J. Š. s agentom hovorili o percentách a určitých číslach, ktoré evidentne znamenali
peniaze za konečné zrealizovanie zámeru investora.
Avšak z odposluchov medzi obžalovaným RNDr. P. B., CSc. a obžalovaným Š. je zrejmé
iba to, že o podaniach zo strany svedkovej spoločnosti bol informovaný a určitým spôsobom
obžalovanému J. Š. prisľúbil pomoc, napríklad pri probléme s parcelnými číslami a prejavil
záujem, aspoň verbálny, ohľadom realizácie investičného zámeru svedka.
Neexistuje však odposluch medzi nimi (obžalovanými), z ktorého by bolo možné usúdiť,
že by obžalovaný RNDr. P. B., CSc. požadoval od svedka akékoľvek plnenie za svoju činnosť.
A navyše rozhovory medzi svedkom Ing. arch. P. K. a obžalovaným
RNDr. P. B., CSc. neboli zachytené žiadne. Teda nebol zdokumentovaný žiaden odposluch
rozhovoru medzi obžalovaným RNDr. P. B., CSc. a agentom, z ktorého by sa dalo usúdiť,
že obžalovaný požaduje, alebo v minulosti požadoval úplatok.
Z dokladových materiálov Mestskej časti B. ohľadom posudzovania projektovej
dokumentácie a postup územného konania na stavebnom odbore oddelenia stavebného úradu k investičnej akcii investora I. je zrejmé, že podania svedkovej spoločnosti boli vybavované
bez umelých prieťahov, iba s požiadavkou na ich zosúladenie s príslušným územným plánom.
Teda ani v tomto smere nebolo preukázané, že by sa v rámci alebo aj nad rámec svojich
kompetencií obžalovaný RNDr. P. B., CSc. snažil ovplyvňovať rozhodovanie kompetentných
osôb v jeho úrade, pokiaľ ide o rýchlosť konania alebo spôsob vybavenia podaní.
Z niektorých odposluchov a prepisov rozhovorov vykonaných medzi obžalovanými
je zrejmá snaha obžalovaného J. Š. pôsobiť na spoluobžalovaného, aby svedkovej spoločnosti
vyšiel v ústrety pri riešení niektorých problémov, čo poukazuje na nepriamu korupciu z jeho
strany.
Možno dôvodne predpokladať, že obžalovaný RNDr. P. B., CSc. bol oslovený
a požiadaný o pomoc v prospech svedka Ing. arch. P. K. obžalovaným J. Š., avšak nebolo
preukázané, že zato požadoval aj uvádzanú províziu, a že sa aj snažil v prospech svedkovho
projektu urobiť patričné kroky, za ktoré by mohol úplatok požadovať. Naopak bolo preukázané, že nikoho neoslovil v súvislosti s vybavovaním svedkových podaní v jeho prospech,
či neprospech.
Obžalovanému J. Š. bolo pôvodne dňa 23. apríla 2004 aj vznesené obvinenie pre trestný
čin nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 1 Tr. zák. a až v októbri 2004 bol oboznámený
so zmenou právnej kvalifikácie tak, ako bola neskôr aj podaná obžaloba.
Na rozdiel od trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uvedené ustanovenie postihuje úplatnú intervenciu pôsobiacu na výkon
právomoci verejného činiteľa.
Daný trestný čin je dokonaný už tým, že obžalovaný žiada úplatok za to, že bude pôsobiť
na verejného činiteľa, pričom sa ani nevyžaduje, aby skutočne u neho aj intervenoval. Pokiaľ
na výkon právomoci verejného činiteľa aj pôsobil, došlo k dokončeniu trestného činu,
čo je okolnosťou, ktorú možno zohľadniť pri rozhodovaní o treste.
Pritom skutočnosť, že verejný činiteľ, ktorého právomoci sa má úplatok týkať, nie je o úplatku informovaný, nemá vplyv na trestnosť obžalovaného. Taktiež výsledok
intervencie je z tohto hľadiska nepodstatný.
Pokiaľ by však obžalovaný iba predstieral, že bude pôsobiť na verejného činiteľa, avšak
pre vybavenie veci nepodnikne vôbec nič a ani to nemá v úmysle, dopúšťa sa podvodu, popr.
jeho pokusu.
Z odposluchov vykonaných rozhovorov medzi obžalovaným J. Š. a agentom
Ing. arch. P. K. je zrejmé, ako obžalovaný prezentuje svedkovi, že úspešne, niekedy nie v súlade
s realitou, pôsobí na obžalovaného RNDr. P. B., CSc. (27. 1. 2004 – boli sme u Ď., pripravujú
do zastupiteľstva všetky podklady, aby to bolo súhlasné...,13. 2. 2004 -...do budúceho týždňa
do piatka to chce uzatvoriť, 16. 2. 2004...už je to v podstate napísané, ja som to čítal, len
sa dohodneme, kedy sa to vydá tento týždeň...na čo Ing. arch. P. K. odpovedá - Vy mi donesiete,
ja Vám dám a J. Š. odpovedá dobre, dobre, 17. 2....dnes tam bola celá komisia na ohliadke, už je to na podpise...,23. 2.....dostanete súhlasko, budem večer so starostom, na M. už to bolo
prerokované...teraz sa Vám to pošle a môžete tam začať robiť...a poviem starostovi, že sme
v rokovaní...26.2. -...ja som Vám povedal, že ja to vybavím za tých podmienok, ako sú v zmluve,
dnes zavolám V. so starostom, overím parcely...nech ide S. za V., ona to tam opraví, hovoril som
so starostom, 1.3.- sedeli sme včera so starostom, teraz čo vydá bude platné niekoľko rokov...3.3
-...a povedzte čo a ako, lebo on to ide podpisovať, buď podpíše jedno alebo druhé, treba zvážiť...
Z prepisov odposluchov medzi obžalovanými je zrejmá snaha obžalovaného J. Š.
v skutočnosti aj pôsobiť na starostu v prospech firmy svedka Ing. arch. J. K. napr. (16. 2. 2004 Š.
- chcem sa spýtať s tým pánom Š....B. - zajtra bude ohliadka na mieste činu..,17.2.- Š.-
...potreboval by som čísla parciel...B.-..potrebujem aspoň dnešok, aby som si to nechal
vytiahnuť, aby to nebolo také..., 18.2. Š - ja Vám dám vedieť lebo dnes sa má zastaviť Š....B. -
dobre to ma bude zaujímať..26.2. Š. - volal pán D., že to čo im došlo - nesedia parcely...B. - nech
pošle S., opravíme to..., 26.2. Š. – na odkazovač starostu - keby ste dal vedieť V., príde S., nech
opraví tie parcely...
Je zrejmé, že po krátkom stretnutí agenta s obžalovaným RNDr. P. B., CSc. v jeho
kancelárii, ktorého priebeh sa nepodarilo jednoznačne zdokumentovať a preukázať,
už k ďalším osobným ani telefonickým kontaktom nedošlo, s agentom komunikoval výlučne
obžalovaný J. Š., ktorý od neho požadoval plnenie prostredníctvom fiktívnej mandátnej zmluvy,
a naopak on sľúbil kladné vybavenie žiadostí svedkovej firmy cez verejného činiteľa - starostu,
pričom sa aj snažil pôsobiť na starostu v svedkov prospech.
Na základe vyššie uvedených okolností Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
napadnutý rozsudok v ohľadom obžalovaného J. Š. a vrátil vec Špecializovanému trestnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, pričom musí vykonané dôkazy
znovu vyhodnotiť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. a rozhodnúť v súlade so stavom veci
a zákonom.
Ohľadom obžalovaného RNDr. P. B., CSc. sa druhostupňový súd plne stotožňuje
so závermi špecializovaného trestného súdu, ktorý na základe vykonaného dokazovania, ktoré vykazovalo dôkaznú núdzu, rozhodol v súlade so zákonom a stavom veci, a preto zamietol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 256 Tr. por.
P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2010
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová