5Tdo/9/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenej Q. I. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 19. februára 2014 o dovolaní obvinenej Q. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 12. decembra 2013, sp. zn. 3 To 100/2013, rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej Q. I. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 31. októbra 2013, sp. zn. 3 T 10/2013, bola obvinená Q. I. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne neustáleného obdobia roku 2012 do 15. februára 2013 opakovane nakupovala od Q. O. a ďalších nestotožnených osôb na rôznych miestach v Bánovciach nad Bebravou presne nezistené množstvá metamfetamínu (pervitínu), z ktorých časť užívala pre svoju potrebu a časť v mieste svojho trvalého bydliska na ulici P. v O. K. O. ako i na iných miestach v Bánovciach nad Bebravou predávala, prípadne dala na užitie ďalším najmenej piatim konzumentom, a to

- B. Q. bezplatne najmenej trikrát v presne nezistenom dni v lehote a na jeseň 2012 v herniach Admiral a Magic v Bánovciach nad Bebravou

- X. Z. v presne nezistenom dni v zime 2012 a na jeseň 2012 v Bánovciach nad Bebravou za odvoz vozidlom taxislužby

- V.I. v období december 2012 až január 2013 trikrát v Bánovciach nad Bebravou a dvakrát v obciZlatníky

- Q. O. v období od novembra 2012 do januára 2013 najmenej trikrát v Bánovciach nad Bebravou vždy za sumu 10 €, naposledy dňa 15. februára 2013 v čase okolo 15.40 hod. na ul. P. v O. K. O. pred domom č. XXX, kedy Q. O. predala jednu skladačku s obsahom 6 mg absolútneho metamfetamínu za sumu 10 €

- U. F. v Bánovciach nad Bebravou najmenej trikrát, naposledy dňa 15. februára 2013 v čase okolo 20.00 hod. po tom, čo na ul. P. v Bánovciach nad Bebravou zakúpila od Q. O. jednu obálku s pervitínom za 10 € a v čase okolo 20.00 hod. pri Tescu v Bánovciach nad Bebravou z nej časť predala za sumu 10 € U. F. a zvyšnú časť s obsahom 57 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého sa dalo vyrobiť 2 až 6 dávok mala ukrytú pri sebe vo vrecku nohavíc až do 21.15 hod. dňa 15. februára 2013, kedy bola u nej nájdená pri osobnej prehliadke,

pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Okresný súd Bánovce nad Bebravou obvinenú Q. I. za to odsúdil podľa § 172 ods. 2 s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. 1, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 a pol (osem a pol) roka, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň jej podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok. Nakoniec podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. uložil obvinenej Q. I. ústavnou formou ochranné protitoxikomanické liečenie.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 12. decembra 2013, sp. zn. 3 To 100/2013, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvinenej Q. I. ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu obvinená Q. I. prostredníctvom obhajcu podala dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré odôvodnila tým, že bola nesprávne použitá aj právna kvalifikácia podľa ods. 2 písm. c/ § 172 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., teda že čin spáchala závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách, pričom bližšie svoj právny názor nekonkretizovala.

Podaným dovolaním sa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil vyššie uvedené uznesenie krajského súdu, ako aj naň nadväzujúci rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 31. októbra 2013, sp. zn. 3 T 10/2013, a tomuto prikázal, aby vec obvinenej Q. I. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou navrhol dovolanie obvinenej Q. I. odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže dôvody, ktoré v podanom dovolaní uviedla, nepovažoval za právne relevantné.

Spisový materiál Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3 T 10/2013, spolu s dovolaním obvinenej Q. I. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie 12. februára 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie obvinenej Q. I. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Možnosti podania dovolania sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

V dovolaní sa musí dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por. vždy uviesť. Vyplýva to z ustanovenia § 374 ods. 2 Tr. por. V posudzovanom prípade obvinená Q. I. uplatnila dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho bolo posúdiť, či obvinenou Q. I. vznesená námietka napĺňa ňou uplatnený zákonom stanovený dovolací dôvod.

Pokiaľ ide o námietku obvinenej Q. I. v tej podobe, že v posudzovanej trestnej veci bolo nesprávne právne posúdené jej konanie aj podľa ods. 2 písm. c/ § 172 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., teda že čin spáchala závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách, tak s týmto názorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil.

Z obsahu spisového materiálu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obvinená Q. I. neoprávnene kúpila, predala, zadovážila a prechovávala psychotropnú látku a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania, keďže sa ho dopustila na viacerých osobách.

Pre takúto právnu kvalifikáciu skutku je rozhodujúca vedomosť páchateľa o tom, že svojim protiprávnym konaním ohrozuje na živote a zdraví ďalšie najmenej tri osoby, a preto, ak to nevyplýva z okolností prípadu, dokazovanie musí byť zamerané aj na preukázanie tejto vedomosti. V posudzovanom prípade uvedená skutočnosť bola preukázaná nielen svedeckými výpoveďami, ale aj záznamami telekomunikačnej prevádzky uskutočnenej obvinenou Q. I.. Napokon takto zistené a súdmi ustálené skutkové zistenia v podanom dovolaní nenamietala ani samotná obvinená Q. I..

V neposlednom rade treba dať do pozornosti, že obvinenej Q. I. bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených skutočností a právnych záverov dospel k záveru, že je evidentné, že v trestnej veci obvinenej Q. I. dôvod dovolania upravený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. splnený nebol, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí dovolanie obvinenej Q. I. uznesením odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.