5Tdo/87/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného H. V. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 12. januára 2017 v Bratislave dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2015, sp. zn. 2 To 30/2015 a takto

rozhodol:

I. Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2015, sp. zn. 2 To 30/2015, bol z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a predchádzajúcim konaním v ustanoveniach § 244 ods. 1 písm. c/, § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. a § 41 ods. 3, § 42 ods. 3 a § 122 ods. 13 Tr. zák.

v prospech obvineného H. V..

II. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

III. Z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Zvolen z 19. novembra 2014, sp. zn. 1 T 25/2014, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

IV. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Zvolen sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Okresný súd Zvolen uznesením z 19. novembra 2014, č. k. 1 T 25/2014-66 zastavil podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. d/ a § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. trestné stíhanie obvineného H. V. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že

1/ po vzájomnej dohode s U. H., nar. XX. M. XXXX a H. O., nar. XX. V. XXXX, dňa 12. augusta 2010 v čase o 4.36 hod. v obci Zvolenská Slatina, Ul. O. č. XX vnikli do pohostinstva zv. C. vo Zvolenskej Slatine, Ul. O. č. XX a to takým spôsobom, že H. V. zastavil auto asi 300 m pred pohostinstvom C., ktoré nechal naštartované a z auta vystúpili H. O. a U. H., kde po príchode k pohostinstvu H. O. jedným úderom pucky rozbil sklenenú výplň na vstupných dverách do terasy pohostinstva a vnikli do vnútorných priestorov, následne pristúpili k automatu zn. LION, EDP, typ FV - 637, v č. 521742-312440, kde H. O. troma údermi puckou rozbil v oblasti zámku dvierka na spodnej časti automatu a U. H. vybral z automatu umelohmotnú skrinku s peniazmi, vrátili sa do naštartovaného auta a z miesta ušli preč, čím týmto konaním spôsobili majiteľovi Pohostinstva M. D., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom R. Z., W. XX/X, SZČO s obchodným názvom JP., O. č. XX, Zvolenská Slatina poškodením zariadenia škodu vo výške 52,70 € a spoločnosti Stardust, a. s., Mikovíniho č. 4, Trnava, IČO: 30 998 689 poškodením automatu škodu vo výške 40,30 € a odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 498,83 €,

pričom obv. 3/ H. V. sa skutku v bode 1/ dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1 T 30/2011, zo dňa 15. marca 2011, právoplatného 8. apríla 2011, bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci a iné, ktorých skutkov sa dopustil na tom skutkovom základe, že

- 6. augusta 2010 od 22.45 hod. do 4.45 hod. 7. augusta 2010 v Banskej Bystrici na Ul. H. č. XX sa spoločne vlámali do tu nachádzajúceho sa pohostinstva s názvom „X." a to tak, že U. H. vystúpil na Kyjevskom námestí, kde mal dávať pozor a H. V. doviezol H. O. autom zn. Citroen, červenej farby k pohostinstvu, kde H. O. vnikol do predmetného pohostinstva tak, že rozbili okno, ktorým vošiel do vnútra, kde poškodili výherný hrací automat s názvom Golden Game patriaci spoločnosti Flash spol. s r. o. tak, že vylomili zadný kryt a zo zásobníka odcudzili finančnú hotovosť vo výške 100,00 € a zo skladu pohostinstva odcudzili cigarety zn. Golden Gate - 120 kusov, zn. LM - 60 kusov, zn. Red White - 40 kusov, zn. Marlboro - 20 kusov, zn. RGD - 10 kusov, zn. Paramont - 10 kusov, 8 litrov vodky a 8 litrov borovičky, všetko v hodnote 710,19 €, čím svojím konaním spôsobili živnostníkovi A. G., nar. XX. M. XXXX, trvalým bydliskom N. N., Z. XXXX/XX s obchodným menom A. s miestom podnikania Z. XX, Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX škodu odcudzením vo výške 710,19 € a škodu poškodením sklenenej výplne vo výške 101,15 € a spoločnosti FLASH 2002 spol. s r. o., IČO: 36 053 571 so sídlom Harmanec č. 5, okres Banská Bystrica škodu odcudzením vo výške 100,00 € a škodu poškodením hracieho automatu vo výške 212,00 €,

- 6. augusta 2010 od 24.00 hod. do 5.00 hod. 7. augusta 2010 na Ul. Z. č. XX v obci Badín, okres Banská Bystrica sa spoločným konaním vlámali do tu nachádzajúceho sa pohostinstva tak, že H. V. ostal sedieť pripravený v aute zn. Citroen, červenej farby a H. O. spolu s U. H. išli smerom k pohostinstvu, kde H. O. rozbil okno, cez ktoré následne vnikli do pohostinstva a odcudzili z predajných priestorov cigarety v hodnote 170,00 € a na tu nachádzajúcom sa výhernom hracom automate patriacemu spoločnosti LATTEK, s. r. o., vylomili v jeho spodnej časti dvierka tak, že poškodili zámok a následne odcudzili z automatu hotovostnú pokladnicu v cene 15,67 €, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 633,00 €, čím pre Bc. Ing. D. W., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom D., Ul. D. cesta č. XXX/X, okres Banská Bystrica živnostníčku s obchodným menom A., s miestom podnikania Z. č. XX, Badín, okres Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX spôsobili škodu odcudzením vo výške 170,00 € a škodu poškodením vo výške 100,00 € a spoločnosti LATTEK, s. r. o. so sídlom na Ul. Javornícka č. 5,Banská Bystrica, IČO: 31 592 139 spôsobili škodu krádežou vo výške 648,67 € a škodu poškodením vo výške 401,68 €,

- 13. augusta 2010 v čase okolo 3.40 hod. na Ul. Z. č. XX, Banská Bystrica sa vlámali do tu nachádzajúceho sa pohostinstva „A.", ktoré prevádzkuje V. H. tak, že H. V. dával pozor na križovatke ulíc Rudohorskej a Tatranskej, kým U. H. a H. O. vnikli do pohostinstva „A." tak, že rozbili okno, cez ktoré následne vnikli do vnútra, kde sa pokúsili vylomiť zásobník mincí na tu nachádzajúcom sa výhernom automate patriacemu spoločnosti SLOV-MATIC, s. r. o., čo sa im však nepodarilo, čím svojím konaním spôsobili V. H., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom N. N., Ul. H. Z. č. XXXX/XX, živnostníkovi s obchodným menom V. H., s miestom podnikania H. č. XX, Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX škodu poškodením vo výške 250,00 € a spoločnosti SLOV-MATIC, s. r. o. so sídlom Humenské námestie č. 1, Bratislava, IČO: 17 314 712 škodu poškodením vo výške 348,27 €,

pričom obv. 3/ H. V. sa skutku dopustil napriek tomu, že zároveň trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1 T 50/2011 zo dňa 5. apríla 2011, právoplatného 20. apríla 2011, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 17. júla 2010 asi o 01.00 hod. sa vlámal do pivničných priestorov Obecného úradu v obci Vysoká, okres Banská Štiavnica tak, že skrutkovačom vypáčil petlicu na dvojdielnych drevených dverách, vošiel do vnútorných priestorov, kde odcudzil 1 ks krovinorez zn. Stihl, typ FS 400, výrobné číslo motora 163644521, čím spôsobil Obecnému úradu Vysoká, okres Banská Štiavnica škodu odcudzením vo výške 432,50 € a poškodením vo výške 30,00 €,

pričom dané skutky spolu so žalovaným skutkom sú dielčími skutkami jedného pokračovacieho trestného činu,

pretože sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným odsúdením trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1 T 30/2011 zo dňa 15. marca 2011, právoplatný 9. apríla 2011, ktorý bol vo výroku o treste zrušený rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5 T 33/2011 zo dňa 20. mája 2011, právoplatný 23. mája 2011, z dôvodu ukladania súhrnného trestu a tieto rozhodnutia neboli v predpísanom konaní zrušené.

Súd prvého stupňa v rámci predbežného prejednania obžaloby dospel k záveru, že v danom prípade existuje vo vzťahu k žalovanému skutku, ktorý tvorí čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, za ktorý už bol právoplatne odsúdený, prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), pretože skoršie odsúdenie obvineného bolo zahladené na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o uložení amnestie.

Proti rozhodnutiu podal prokurátor sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. marca 2015, sp. zn. 2 To 30/2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Dňa 19. októbra 2015 podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené 21. októbra 2016.

Generálny prokurátor v dovolaní uviedol, že neprípustnosť trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. pri pokračovacom trestnom čine neplatí. Čiastkový skutok môže byť stíhaný v samostatnom konaní napriek právoplatnému rozhodnutiu o ďalších čiastkových skutkoch. Zahladenie odsúdenia za jeden čiastkový útok pokračovacieho trestného činu nebráni v trestnom konaní pre ostatné čiastkové útoky. Ustanovenie § 42 ods. 3 Tr. zák. nemožno analogicky použiť na ukladanie spoločného trestu, pretože pri spoločnom treste podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. sa ruší okrem výroku o treste aj výrok o vine. Vprípade akceptovania názoru súdov nižšieho stupňa by mohlo dôjsť k situácii, že obvinení by v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu za závažnejší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu uskutočnili kroky k odhaleniu menej významného čiastkového útoku, za ktorý by boli odsúdení, pričom v dôsledku fikcie neodsúdenia by neboli potrestaní za zvyšnú časť pokračovacieho trestného činu, ktorá by mala povahu zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu. Dovolaciemu súdu preto navrhol, aby podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a predchádzajúcim konaním v ustanoveniach § 244 ods. 1 písm. c/, § 215 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. a § 41 ods. 3 Tr. zák. v prospech obvineného H. V.. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie a uznesenie okresného súdu zrušil a Okresnému súdu Zvolen prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Dotknuté strany túto možnosť nevyužili.

Na verejnom zasadnutí zástupkyňa Generálnej prokuratúry SR zotrvala na podanom návrhu, naopak advokátka obvineného poukázala na tú okolnosť, že zrušením napadnutých rozhodnutí by došlo k porušeniu právnej istoty, jej klient by bol opakovane postihnutý za ten istý skutok. Najviac vytkla orgánom činným v trestnom konaní, že jednotlivé skutky neboli žalované v jednom konaní, čo je v neprospech obvineného, na ktorého sa vzťahovala amnestia prezidenta SR. Z uvedených dôvodov navrhla dovolanie Generálnej prokuratúry SR zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací pred vydaním rozhodnutia skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. c/ Tr. por.), oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.). V dovolaní sú uvedené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dovolanie je riadne odôvodnené (§ 374 ods. 1 Tr. por.).

Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania v celom rozsahu, preskúmal na verejnom zasadnutí v súlade s § 384 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania, ktoré sú uvedené v dovolaní, pretože v súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené a zistil, že dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodovdovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.

Generálny prokurátor v dovolaní uplatnil dôvod dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

Podľa § 9 ods. 2 Tr. por. ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.

V zmysle § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.

V zmysle § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 Tr. por.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Podľa § 42 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu Európskej únie.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

V prípade zastavenia trestného stíhania pre zahladenie skoršieho odsúdenia za iný čiastkový útok pokračovacieho trestného činu dochádza k prelínaniu sa hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení. Na posúdenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je preto potrebné skúmať nielen, či bolo porušené hmotnoprávne ustanovenie, ale či prípadné porušenie malo vplyv na postup súdu a procesné ustanovenia o zastavení trestného stíhania. Základným východiskom je pritom ustanovenie § 122 ods. 10 a ods. 13 Tr. zák., ktoré špecifikuje pokračovací trestný čin, resp. určuje moment, od ktorého sa čin považuje za nový skutok. Od toho sa následne odvíja použiteľnosť ustanovení o ukladaní úhrnného, súhrnného, spoločného, prípadne samostatného trestu a posudzovanie neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 Tr. por. s dopadom na postup súdu podľa § 244 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. d/ Tr. por.

Pri pokračovacom trestnom čine tvoria jednotlivé čiastkové útoky jeden celok, preto ak po právoplatnom odsúdení páchateľa vyjde najavo ďalší čiastkový útok tvoriaci súčasť pokračovacieho trestného činu, súd zruší výrok o vine a treste a uloží spoločný trest podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., aj za prípadného súčasného použitia ustanovení § 42 a § 43 Tr. zák. (súhrnný trest a ďalší trest). Ak však bolo skoršie odsúdenie takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený (napr. z dôvodu zaplatenia peňažného trestu, osvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), nie je možné vo vzťahu k prejednávanému čiastkovému útoku uložiť spoločný trest. Aplikovateľnosť ustanovenia o spoločnom treste vylučuje § 42 ods. 3 Tr. zák., na ktorého primerané použitie odkazuje samotné ustanovenie § 41 ods. 3 Tr. zák. Dôsledkom a úmyslom takejto zákonnej úpravy ale nie je nepotrestanie páchateľa za ďalší čiastkový útok. Ďalší čiastkový útok je potrebné posudzovať ako nový skutok s uložením samostatného trestu. Nad rámec je potrebné poznamenať, že okresný súd vo výrokovej časti uznesenia uviedol, že obvinený sa dopustil skutku, pre ktorý bolo zastavené trestné stíhanie napriek tomu, že bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 15. marca 2011, sp. zn. 1 T 30/2011, právoplatným 8. apríla 2011 a trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 5. apríla 2011, sp. zn. 1 T 50/2011. Z takejto formulácie vyplýva, že obvinený sa mal dopustiť skutku až po odsúdení trestnými rozkazmi, čo by predstavovalo recidívu. V skutočnosti sa však obvinený mal dopustiť skutku v období medzi spáchaním ďalších skutkov pokračovacieho trestného činu a prečinu krádeže, za ktoré bol odsúdený uvedenými trestnými rozkazmi súhrnným trestom.

V nadväznosti na postup súdov nižšieho stupňa a zastavenie trestného stíhania pre neprípustnosť podľa § 9 ods. 1 písm. e/ Tr. por. je potrebné poukázať na odsek 2 daného paragrafu, z ktorého vyplýva, že pri pokračovacom trestnom čine dôvod zastavenia trestného stíhania niektorého z čiastkových útokov nebráni trestnému stíhaniu iného čiastkového útoku. V tejto súvislosti sa dovolací súd stotožnil s názorom generálneho prokurátora o vytvorení možného špekulatívneho správania sa páchateľov pokračovacích trestných činov, čo je v rozpore s účelom trestného konania, ako aj s ochranou spoločnosti pred páchateľmi a páchaním trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenia súdov nižšieho stupňa a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.