UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvinenej F. V., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2022 v Bratislave dovolanie obvinenej F. V.H. podané prostredníctvom jej obhajcu Mgr. Petra Amricha proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 6. mája 2021, sp. zn. 6Tos/24/2021, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Tr. por. sa dovolanie obvinenej F. V. o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd") trestným rozkazom z 21. januára 2021, sp. zn. 0T/11/2021, uznal obvinenú F. V. vinnou z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to jej súd uložil podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l), m) Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. jej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podala sestra obvinenej V., E. U., odpor, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z 22. marca 2021, sp. zn. 0T/11/2021 tak, že ho podľa § 355 ods. 5 Tr. por. odmietol.
Proti tomuto uzneseniu podala obvinená V. sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") uznesením zo 6. mája 2021, sp. zn. 6Tos/24/2021, rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala obvinená V., prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Petra Amricha dovolanie z 20. augusta 2021, v ktorom uplatnila dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Uviedla, že krajský súd sa s jej zásadnými a relevantnými námietkami nijako nevysporiadal. Súd nereagoval na námietku, podľa ktorej sa obvinená do zápisnice vzdala práva podať odpor za seba, ako aj za osoby oprávnené podať odpor v jej prospech; taký dôvod ale v § 355 ods. 5 Tr. por. absentuje.Podľa § 355 ods. 1, ods. 8 Tr. por. a § 356 písm. c) Tr. por. je nepochybné, že právo na podanie odporu je právom každej oprávnenej osoby a len sama osoba, ktorej také právo náleží, má možnosť sa ho vzdať. Ak obvinený nechce, aby proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba odpor, musí pre taký účel použiť inštitút uvedený v § 356 písm. c) Tr. por.; obvinená ale také vyhlásenie neučinila. Ďalej obvinená namietala, že súd sa nezaoberal včasnosťou podaného odporu a tento, bez toho, aby sestru obvineného poznal, vyhodnotil ako účelový, učinený v snahe dosiahnuť zánik dôvodu väzby.
Na podklade týchto skutočností obvinená navrhla, aby dovolací súd podľa § 386 Tr. por. a § 382a Tr. por. vyslovil, že uznesením, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bolo v jej neprospech porušené právo na obhajobu a súčasne, aby toto uznesenie, konanie, ktoré mu predchádzalo, uznesenie okresného súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce zrušil, a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal okresnému súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
K podanému dovolaniu sa prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „prokurátor") vyjadril 14. septembra 2021 tak, že ho navrhol podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť. Uviedol, že na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. nie sú splnené podmienky. Okrem toho, obvinená neuvádza žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo nutné modifikovať dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov. K namietaným skutočnostiam odkázal na uznesenie zo 6. mája 2021 a taktiež vyjadril presvedčenie, že k podaniu dovolania došlo len preto, že v inej trestnej veci vznikol väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
K podanému dovolaniu sa poškodený J. V. vyjadril 27. augusta 2021 tak, že ho navrhol ako neprípustné zamietnuť. Uviedol, že v konaní obvinenej rozhodne nešlo o ojedinelý prípad vybočenia zo spoločenských noriem a podrobne (na štyroch stranách) popísal aj jej ďalšie údajné správanie sa voči nemu, jeho rodinným príslušníkom, ako aj tretím osobám. K právnej stránke veci dodal, že práva oprávnených osôb sa odvíjajú od obvineného a tieto osoby nemajú viac práv než má samotný obvinený. Keďže obvinená vyjadrila nesúhlas s odporom podaným inými oprávnenými osobami, jej sestra nebola pri jeho uplatnení oprávnenou osobou.
K predmetným vyjadreniam sa vyjadrila obvinená V. (osobne, ako aj prostredníctvom obhajcu Mgr. Amricha) troma podaniami z 21. januára 2022, 4. februára 2022 (a jedným nedatovaným) v súhrnne tak, že poškodený o nej neuvádza pravdu, pretože chce negatívne ovplyvniť vnímanie jej osoby pred súdom. Poškodeným prezentovaný výklad odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a znamenal by ponechanie trestného procesu v rukách prvostupňových a druhostupňových súdov. Pri skutočnom rešpektovaní účelu a zmyslu práva na obhajobu je namieste taký výklad § 368 ods. 2 písm. h) Tr. por., podľa ktorého je dovolanie prípustné aj proti napadnutému uzneseniu. Ani tvrdenie o nesplnení podmienky podľa § 372 ods. 1 Tr. por. nemožno „kvitovať", keďže odpor bol podaný jej sestrou. K vyjadreniam obvinená pripojila odpis rozsudku okresného súdu z 15. novembra 2021, sp. zn. 2T/39/2021, trestné oznámenie z 29. januára 2022, a dve uznesenia krajského súdu z 20. januára 2022, sp. zn. 6To/75/2021.
Dňa 29. októbra 2021 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvinenej Vasiľovej riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Najvyšší súd ako súd dovolací podľa § 377 Tr. por., sa prednostne zaoberal tým, či v predmetnej veci sú splnené formálne podmienky na podanie dovolania, pričom zistil, že tomu tak nie je, keďže dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. predstavuje taxatívny výpočet tých rozhodnutí vo veci samej, proti ktorým obvinený môže podať dovolanie. Keďže v uvedenom taxatívnom výpočte uznesenie krajského súdu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti uzneseniu okresného súdu odmietajúceho podaný odpor, absentuje, je zrejmé, že dovolanie obvinenej nie je prípustné. Uznesenie krajského súdu má síce zamietajúci charakter, avšak predmetom jeho prieskumu nebolo žiadne z prvostupňových rozhodnutí predpokladaných § 368 ods. 2 písm. a) až g) Tr. por., ako to vyžaduje § 368 ods. 2 písm. h) Tr. por. (rovnako viď uznesenia tunajšieho súdu vo veciach sp. zn. 2 Tdo 71/2020, 4 Tdo 4, 50/2018, 6 Tdo 3/2019).
Nad rámec uvedeného najvyšší súd dopĺňa, že sa mu v rámci predbežného prejednania nejavil postup okresného (a potom následne aj krajského) súdu ako zákonu odporujúci, keďže obvinená sa pred konajúcim sudcom do zápisnice vyjadrila spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jej skutočnom úmysle - okamžitého správoplatnenia doručeného trestného rozkazu podľa § 356 písm. c) Tr. por. (č. l. 73).
Z týchto dôvodov neostalo najvyššiemu súdu nič iné, len dovolanie obvinenej postupom podľa § 382 písm. f) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietnuť.
Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.