5Tdo/82/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného P. A. pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 14. decembra 2017 v Bratislave dovolanie obvineného P. A. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Petra Schmidla proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2017, sp. zn. 1To/46/2017, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. A. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 28. júna 2016, sp. zn. 4T/143/2013, uznal obvineného P. A. v bode 1/ vinným z obzvlášť závažného zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe.

Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 11 (jedenástich) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 5 Tr. zák. ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného spoločnosť W. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali obvinený P. A., ako aj poškodený odvolania, o ktorých Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom z 28. júna 2017, sp. zn. 1To/46/2017, tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. vo výroku o vine v rozsahu bodu 2/, ako aj vo výroku o treste a spôsobe výkonu zrušil a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obvineného spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave v rozsahu bodu 2/ a podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák.odsúdil obvineného na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodeného zamietol.

Proti tomuto rozsudku bolo okresnému súdu 25. októbra 2017 doručené dovolanie obvineného P. A., podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Petra Schmidla, advokáta so sídlom Záhorácka 11, 901 01 Malacky.

V podanom dovolaní obvinený A. uplatnil dovolacie dôvody § 371 ods. 1 písm. e/ a g/ Tr. por., t. j. vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. poukázal na to, že vo veci konal a rozhodoval senát okresného súdu, ktorý mal byť vo veci vylúčený, nakoľko identický senát už skôr - v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/104/2013 schválil dohodu o vine a treste medzi ostatnými spoluobžalovanými a prokurátorom. Takýto postup je nezákonný, čo potvrdzuje aj najnovšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 6. februára 2017, sp. zn. 4 To 6/2017, ktoré bolo potvrdené trestnoprávnym kolégiom najvyššieho súdu.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. namietal, že vyšetrovateľ neprizval obvineného k vyšetrovaciemu pokusu z 5. júna 2013, pričom tento nedostatok už nemožno zhojiť; na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že na úkone sa zúčastnil jeho obhajca.

K podanému dovolaniu sa 3. novembra 2017 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „prokurátor“) tak, že ho navrhol odmietnuť. Uviedol, že obvinený len rekapituluje argumenty, s ktorými sa súdy v napadnutých rozhodnutiach riadne vysporiadali. Okrem toho doplnil, že trestnoprávne kolégium k prvej riešenej otázke zaujalo celkom opačný postoj, ako obvinený so svojím obhajcom prezentuje (R 15/2017).

K vyjadreniu prokurátora sa 16. novembra 2017 vyjadril obvinený tak, že na podanom dovolaní a dôvodoch v ňom uvedených v celom rozsahu zotrváva.

Spisový materiál bol spolu s dovolaním najvyššiemu súdu riadne predložený na rozhodnutie 5. decembra 2017.

Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného P. A. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa zákonnosti zloženia senátu najvyšší súd uvádza, že obvinený (resp. jeho obhajca) celkom evidentne zavádza. Trestnoprávne kolégium najvyššieho súdu zjednocujúcim stanoviskom z 5. apríla 2017, sp. zn. Tpj 11/2017, odmietlo správnosť obvineným (a jediným senátom najvyššieho súdu) prezentovaného výkladu, keď v IV. právnej vete vysvetlilo, že sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o dohode o vine a treste, neporušil prezumpciu neviny (§ 2 ods. 4 Tr. por.) vo vzťahu k inej osobe, ktorá sa mala podľa skutkovej vety dohody a rozsudku podľa § 334 ods. 4 Tr. por. podieľať na trestnej činnosti obvineného; taký sudca nie je vylúčený podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z neskoršieho konania o obžalobe podanej proti dotknutej „inej osobe“. Z citovaného je zrejmé, že námietka obvineného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o druhú námietku obvineného, v tomto smere súd poukazuje na druhú vetu § 157 ods. 3 Tr. por., podľa ktorej sa na vyšetrovacom pokuse zúčastňuje podozrivý, obvinený, poškodený a svedok len v prípade potreby. Keďže účelom vyšetrovacieho pokusu z 5. júna 2013 bolo potvrdiť, resp. vyvrátiť hodnovernosť výpovede obvineného O. K. zo 4. apríla 2013 ohľadne technických možností odomknutia vodičových dverí opancierovaného vozidla bez toho, aby bol pritom spustený a na operačnom stredisku zaznamenaný poplach, je zrejmé, že účasť obvineného na tomto (svojim charakterom čisto technickom) úkone nebola potrebná (č. l. 494 a nasl.).

Na podklade týchto úvah dospel najvyšší súd k záveru, že obvineným P. A. uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. e/ a g/ Tr. por. nie sú dané, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.