UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného I. C. pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2015 v Bratislave dovolanie obvineného I. C., zastúpeného obhajcom JUDr. Ladislavom Potockým, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2015, sp. zn. 3 To 155/2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. C. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 5. decembra 2014 sp. zn. 35 T 147/2010 bol obvinený I. C. pri uznaní viny z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorých sa dopustil tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 35 T 147/2011-766 z 27. októbra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 3 To 127/2011- 825 z 19. januára 2012, odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to krátkej ručnej palnej zbrane - samonabíjacej pištole zn. ČZ vzor 50, československej výroby, kalibru 7,65 Browning, s odstráneným výrobným číslom, ako i strelivo v počte 7 ks, kaliber 7,65 mm a ďalšie vydané strelivo 69 ks nábojov a 8 ks nábojok.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený I. C. ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 1041), ktoré odôvodnil osobitným podaním došlým na okresný súd 9. januára 2015 (č.l. 1061 - 1062). V dôvodoch svojho odvolania sa domáhal uloženia miernejšieho trestu za použitia § 39 Tr. zák. Taktiež namietal, že nemal v úmysle vraždiť a domáhal sa nového znaleckého dokazovania.
Obvinený podal odvolanie aj prostredníctvom svojho obhajcu, došlým na krajský súd 15. januára 2015 (č.l. 1064 - 1070) a dodatkom z 23. januára 2015 (č.l. 1071 - 1072). V dôvodoch odvolania namietal, že okresný súd uložil obvinenému po povolení obnovy konania neprimerane vysoký trest odňatia slobody a vytýkal súdu, že nezohľadnil dôvody na mimoriadne zníženie trestu. V jeho prípade nemala byť aplikovaná asperačná zásada uvedená v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. Dožadoval sa prehodnotenia uloženého trestu a navrhoval uložiť trest za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák., resp. navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a následného uloženia trestu za použitia § 39 Tr. zák.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle § 317 Tr. por. na verejnom zasadnutí 29. januára 2015 uznesením pod sp. zn. 3 To 155/2014 podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol (č.l. 1078 - 1081).
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 29. januára 2015, kedy vo veci rozhodol krajský súd. Obvinený v súčasnej dobe uložený trest vykonáva v Ústave na výkon trestu Ružomberok.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 2. marca 2015, jeho obhajca i prokurátor prevzali rozhodnutie 3. marca 2015 a odpis rozhodnutia bol doručený aj ostatným stranám trestného konania.
Okresný súd Žilina 23. októbra 2015 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného I. C., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Ladislava Potockého, ktorý obvineného obhajoval i pri ostatnom rozhodovaní po povolení obnovy konania. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 4. augusta 2015 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. i/, h/ Tr. por.
V písomných dôvodoch svojho dovolania (č.l. 1098 - 1103) najskôr stručne zhodnotil doteraz súdmi vykonané dôkazy a následne vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku posúdeného ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti poukazoval na závery znalca MUDr. Jozefa Trgiňu. Vykonaným dokazovaním mu nebol preukázaný úmysel usmrtiť iného, preto mal byť skutok právne kvalifikovaný iba podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. vytýkal súdom, že pri ukladaní trestu nepoužili zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. por. a v súvislosti s nesprávnou právnou kvalifikáciou mu bol potom uložený neprimeraný trest.
Záverom svojho dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom, že napadnutým uznesením krajského súdu a rozsudkom Okresného súdu Žilina z 5. decembra 2014 bol porušený zákon v jeho neprospech, a to v ustanoveniach § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., § 34 až 39 Tr. zák. a v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a prikázať okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť.
Uvedenú možnosť využil prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení z 19. augusta 2015 (č.l. 1109) uviedol, že dovolanie obvineného považuje za nedôvodné. Pokiaľ obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak je dovolanie podané už po lehote, nakoľko výrok o vine obvineného sa stal právoplatný ešte prvým rozsudkom okresného súdu z 27. októbra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011. Ani ďalší dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. nie je daný, nakoľko obvinenému bol uložený trest v rámci zákonnej trestnej sadzby § 145 ods. 2 Tr. zák. (na samej dolnej hranici trestnej sadzby, pri konštatácii prevahy poľahčujúcich okolností). Pokiaľ naznačuje, že mu mal byť mimoriadne znížený trest odňatia slobody, tak poukazuje na konštantnú judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej táto okolnosť nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. ani iný dovolací dôvod. Navrhol preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. a/, c/ Tr. por. odmietnuť.
K dovolaniu obvineného zaslali súdu vyjadrenie zástupcovia poškodenej strany Union poisťovňa, a.s. Bratislava, ako aj splnomocnenec poškodeného I. U., ktorí sa k námietkam obvineného konkrétne nevyjadrili s tým, že rozhodnutie ponechávajú na dovolacom súde.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom - advokátom.
V posudzovanej veci obvinený ako prvý uplatnil dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť.
K uplatnenému dovolaciemu dôvodu považuje odvolací súd za potrebné v prvom rade uviesť, že obvinený I. C. bol v predmetnej veci rozsudkom Okresného súdu Žilina z 27. októbra 2011 sp. zn. 35 T 147/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie 7. septembra 2012 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. i/, g/, c/, h/ Tr. por., ktoré dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 21. februára 2013 sp. zn. 5 Tdo 7/2013 podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Následne obvinený podal 16. júna 2014 v predmetnej trestnej veci návrh na povolenie obnovy konania, ktorému návrhu okresný súd na verejnom zasadnutí 26. septembra 2014 vyhovel a uznesením sp. zn. 36 Nt 13/2014 (č.l. 983 - 989) podľa § 400 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania v prospech obvineného. Pôvodný odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa z 27. októbra 2011 sp. zn. 35 T 147/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 bol zrušený vo výroku o treste. Zrušené boli aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť, ktorou sa domáhal povolenia obnovy konania aj vo výroku o vine, ktorá sťažnosť bola uznesením Krajského súdu v Žiline z 5. novembra 2014 sp. zn. 2 Tos 113/2014 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnutá.
Následne okresný súd na hlavnom pojednávaní 5. decembra 2014 vyhlásil rozsudok, ktorým obvineného I. C. pri nezmenenom výroku o vine rozsudku z 27. októbra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 znovu odsúdil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov. Na výkon uloženého trestu zaradil obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému aj ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci, a to zbrane, krátkej ručnej palnej zbrane - samonabíjacej pištole zn. ČZ vzor 50, československej výroby, kalibru 7,65 Browning, s odstráneným výrobným číslom, ako i strelivo v počte 7 ks, kaliber 7,65 mm a ďalšie vydané strelivo 69 ks nábojov a nábojok, vlastníkom ktorých prepadnutých vecí sa podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Po vyhlásení rozsudku obvinený po porade s obhajcom zahlásil odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, o ktorom odvolaní bolo krajským súdom rozhodnuté dovolaním napadnutým uznesením.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pôvodné rozhodnutie o vine obvineného za oba skutky uvedené v obžalobe, zostalo právoplatné. Dovolanie podal obvinený iba proti ostatnému uzneseniu krajského súdu z 29. januára 2015 a vzhľadom k tomu dovolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody dovolania spadajúce pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V posudzovanej veci obvinený I. C. uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo bol trest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v ustanoveniach §§ 34 až 39 Tr. zák. a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu, nie je možné v dovolaní vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Obvinený vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil práve také námietky vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že nepoužitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody nezakladá žiadny dovolací dôvod.
Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V prípade, žetomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného I. C. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.