N a j v y š š í s ú d
5 Tdo 77/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného M. K. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
6. decembra 2012 v Bratislave dovolanie obvineného M. K., podaného prostredníctvom
splnomocneného obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. mája 2012, sp. zn. 2 To 28/2012, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. K.
s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo 16. septembra 2011 sp. zn. 4 T 91/2008
bol obvinený M. K. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby do 04.12.2007 na presne nezistených miestach
v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave nakupoval od dosiaľ nestotožnených osôb sušený
rastlinný materiál rastliny rodu Cannabis (konopa), ktorá je zaradená do I. skupiny omamných
látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v Zákone č. 139/1998 Z.z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení a predával
ho pred predajňou B. v T. a v garáži v T. na sídlisku Západ nachádzajúcej sa na parcele číslo X., okres T., rôznym odberateľom, sušený rastlinný materiál rastliny
Cannabis (konopa) mal uskladnený v garáži v T. na sídlisku Západ nachádzajúcej sa na
parcele číslo X. v k.ú. T., v PVC sáčku na podlahe v spodnej časti garáže, ktorý obsahoval
339 mg sušeného rastlinného materiálu rastliny rodu Cannabis s obsahom psychoaktívnej
látky tetrahydrokanabinol (THC) v koncentrácii 1,2 % hmotnostných, z ktorého by bolo
možné vyrobiť 1 obvykle jednorazovú dávku, v koženom kufríku v úložnom priestore
váľandy v desiatich PVC sáčkoch o rozmeroch 10 cm a 15 cm v podkroví garáže, ktoré
obsahovali 84,5 g sušeného rastlinného materiálu rastliny rodu Cannabis s obsahom
psychoaktívnej látky tetrahydrokanabinol (THC) v koncentrácii 4,6 % hmotnostných,
z ktorého by bolo možné vyrobiť 169 až 389 obvykle jednorázových dávok a v PVC sáčku
pod sedačkou v podkroví garáže, ktorý obsahoval 390 mg sušeného rastlinného materiálu
rastliny rodu Cannabis s obsahom psychoaktívnej látky tetrahydrokanabinol (THC)
v koncentrácii 1,2 % hmotnostných, z ktorého by bolo možné vyrobiť 1 obvykle jednorazovú
dávku,
dňa 04.12.2007 o 17.30 hod. v T. na sídlisku Západ mal pri sebe 8 ks
PVC sáčkov a 1 ks obhorenej cigarety s obsahom sušeného rastlinného materiálu rastliny rodu
Cannabis, ktorá je zaradená do I. skupiny omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v Zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení o celkovej hmotnosti 7107 mg
s obsahom psychoaktívnej látky tetrahydrokanabinol (THC) v koncentrácii 2,3 %
hmotnostných, z ktorého by bolo možné vyrobiť 15 až 18 obvykle jednorazových dávok.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/,
§ 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov, na výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia veci:
1 ks váha zn. Pocket scale, 1 ks sklenená laboratórna rúrka s alobalovou výplňou, vlastníkom
ktorých sa podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj ochranný dohľad na dobu
3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. bola obvinenému uložená povinnosť podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení
do zápisnice o hlavnom pojednávaní v neprospech obvineného voči všetkým jeho výrokom.
V písomných dôvodoch odvolania (č.l. 568-570) uviedol, že sa nestotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu, ktorými odôvodnil zmenu právnej kvalifikácie
skutku, ako aj výšku uloženého trestu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že opätovne nevyhodnotil
rozpory vo výpovediach obvineného z prípravného konania a hlavného pojednávania.
V závere svojho odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci
rozhodol rozsudkom, ktorým by uznal obvineného za vinného na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe, právne tiež posúdenom ako v obžalobe a uložil obvinenému
spravodlivý trest.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline,
ktorý na verejnom zasadnutí 23. mája 2012 rozhodol rozsudkom sp. zn. 2 To 28/2012 tak,
že podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol a uznal obvineného za vinného z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/,
ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
na skutkovom základe, že
1/ od presne nezistenej doby do 04.12.2007 minimálne počas obdobia jeden a pol roka
na presne nezistených miestach v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave nakupoval od doposiaľ
nestotožnených osôb sušený materiál rastliny rodu Cannabis (konopa), ktorá je zaradená
do I. skupiny omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených
v Zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v platnom znení a predával ho pred predajňou B. v T. a v garáži v T.
na sídlisku Západ nachádzajúcej sa na parcele číslo X., okres T., viacerým osobám, z ktorých
J. P., nar. X., I. T., nar. X. a M. V., nar. X. nemali v čase predaja vek 18 rokov, sušený rastlinný materiál rastliny rodu Cannabis (konopa) mal uskladnený v garáži v T. na sídlisku
Západ nachádzajúcej sa na parcele číslo X. v k.ú. T. v PVC sáčku na podlahe v spodnej časti
garáže, ktorý obsahoval 339 mg sušeného rastlinného materiálu rastliny rodu Cannabis
s obsahom psychoaktívnej látky tetrahydrokanabinol (THC) v koncentrácii 1,2 %
hmotnostných, z ktorého by bolo možné vyrobiť 1 obvykle jednorazovú dávku, v koženom
kufríku v úložnom priestore váľandy v desiatich PVC sáčkoch o rozmeroch 10 cm a 15 cm
v podkroví garáže, ktoré obsahovali 84,5 g sušeného rastlinného materiálu rastliny rodu
Cannabis s obsahom psychoaktívnej látky tetrahydrokanabinol (THC) v koncentrácii 4,6 %
hmotnostných, čo predstavuje najmenej 170 obvykle jednorazových dávok a v PVC sáčku
pod autosedačkou v podkroví garáže, ktorý obsahoval 390 mg sušeného rastlinného materiálu
rastliny rodu Cannabis s obsahom psychoaktívnej látky tetrahydrokanabinol (THC)
v koncentrácii 1,2 % hmotnostných, z ktorého by bolo možné vyrobiť 1 obvykle jednorazovú
dávku,
2/ dňa 04.12.2007 o 17.30 hod. v T. na sídlisku Západ mal pri sebe 8 ks
PVC sáčkov a 1 ks obhorenej cigarety s obsahom sušeného rastlinného materiálu rastliny rodu
Cannabis, ktorá je zaradená do I. skupiny omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v Zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení o celkovej hmotnosti 7107 mg s obsahom psychoaktívnej látky tetrahydrokanabinol (THC) v koncentrácii 2,3 %
hmotnostných, z ktorého by bolo možné vyrobiť najmenej 14 obvykle jednorazových dávok.
Obvinenému uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j/
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého zaradil
obvineného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil obvinenému trest prepadnutia veci:
1 ks váha zn. Pocket scale, 1 ks sklenená laboratórna rúrka s alobalovou výplňou.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. obvinenému uložil povinnosť po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť
u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
23. mája 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený uložený trest vykonáva
od 4. júna 2012.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený i jeho obhajca prevzali 27. augusta 2012
a prokurátor 23. augusta 2012.
Okresný súd Námestovo 22. novembra 2012 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie obvineného M. K., ktoré podal prostredníctvom splnomocneného
obhajcu JUDr. M. B., ktorý obvineného obhajoval
aj v pôvodnom konaní (od 14. apríla 2010). Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa
9. októbra 2012 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por.
V písomných dôvodoch svojho dovolania obvinený vo vzťahu k uplatnenému
dovolaciemu dôvodu podľa § 371 písm. c/ Tr. por. argumentoval tým, že vyšetrovateľ
vykonal výsluchy svedkov A., N., J., K., P., P. a T. pred vznesením obvinenia, takže ani on
ani jeho obhajca nemali reálnu možnosť na obhajobu, pričom tieto výpovede boli podkladom
pre vynesenie rozsudkov súdmi prvého i druhého stupňa. Uvedeným postupom bolo zásadne
porušené jeho právo na obhajobu.
Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
poukazoval na výpovede svedkov, rozoberal jednotlivé dôkazy a podrobil ich vlastnému
hodnoteniu. Podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním nebola jeho vina jednoznačne
preukázaná, preto mal súd tieto pochybnosti vyložiť v jeho prospech. Napokon vytýkal súdu,
že neprihliadol pri výmere trestu na jeho vek a nepoužil zmierňovacie ustanovenie
§ 39 ods. 1 Tr. zák. V závere svojho dovolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
krajskému súdu na ďalšie konanie.
Predsedníčka senátu súdu prvého v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila
rovnopis dovolania prokurátorovi s tým, že sa môže k dovolaniu obvineného vyjadriť.
Prokurátor vo svojom vyjadrení z 31. októbra 2012 (č.l. 662-664) uviedol, že nie sú splnené
podmienky dovolania, a preto navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený prostredníctvom splnomocneného
obhajcu, čo je v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. Zároveň však pri predbežnom
prieskume zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny
opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho,
ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie
nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších
(mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení
§ 371 ods. 1 Tr. por. Úlohou dovolacieho súdu je posúdiť, či námietky dovolateľov obsahovo
napĺňajú niektorý z nimi uplatnených dovolacích dôvodov.
Nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,
predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podať dovolanie, vrátane dovolacích
dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápané
len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až g/ Tr. por.
nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom
konaní a nenamietal ju najneskôr pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti (§ 371 ods. 4 veta prvá Tr. por.). Dovolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.
Obvinený M. K. ako prvý dovolací dôvod uplatnil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo
na obhajobu.
Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného
dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6
ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku
upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného
konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví
na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiž jednoznačne
zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím
dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom
o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní
obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.
Obvinený M. K. v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal, že nemal možnosť byť
prítomný pri výsluchoch svedkov M. A., I. N., M. J. (v dovolaní sa uvádza J.), J. K., M. P.,
J. P. a T. I., ktoré boli vyšetrovateľom vykonané 5. decembra 2007 ešte pred tým,
ako mu bolo zo strany vyšetrovateľa vznesené obvinenie. Pri týchto výsluchoch preto
nemohol byť prítomný ani jeho obhajca. Napriek tomu boli tieto výpovede použité v trestnom
konaní a stali sa podkladom pre rozhodnutie súdu.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že títo svedkovia boli skutočne prvýkrát
vyšetrovateľom vypočutí dňa 5. decembra 2007 v štádiu po začatí trestného stíhania vo veci.
V čase ich výsluchu skutočne nebola obvinená žiadna konkrétna osoba, preto vyšetrovateľ
zákonite nemohol nikoho o termíne výsluchov vyrozumieť. Obvinený však opomenul uviesť,
že po vznesení obvinenia boli všetci vyššie uvedení svedkovia vyšetrovateľom opätovne
vypočutí, pričom o mieste a čase vykonávania vyšetrovacích úkonov bol vyrozumený obhajca
obvineného JUDr. M. B.. Obhajca sa týchto úkonov aj osobne zúčastnil okrem výsluchu
svedka M. A., pričom počas výsluchov nemal na svedkov
(okrem výpovede svedka P.) žiadne otázky ani pripomienky k ich výpovedi. Okrem toho títo
svedkovia boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní, teda bola dodržaná kontradiktórnosť
konania. Obvinený i jeho obhajkyňa (v tom čase JUDr. M. B. podľa plnej moci zo 17. januára
2008, č.l. 22) mali možnosť vypočuť svedkov a klásť im otázky. Dokonca
na návrh obhajkyne obvineného boli výpovede svedkov (T. I. č.l. 251, J.P. č.l. 307) prečítané
samotnou obhajkyňou. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci k namietanému porušeniu práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nedošlo, pretože
obhajoba i obvinený mohli v priebehu súdneho konania plne realizovať svoje práva.
Obvinený M. K. ako ďalší dovolací dôvod uplatnil dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
oného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma,
či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú
podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje
naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť
právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý
dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné
posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo
súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania
trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie
sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník,
Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.
K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní
oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný
konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom
dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa
nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému
súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní
uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové
námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov,
proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov
súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,
aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní
na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd
v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“
inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere
dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu podľa
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu
dôvodu obvinený uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného
dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti
skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový
stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom
hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu obvineného,
aby vykonané dôkazy a skutkový stav boli vyhodnotené v jeho prospech.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného ako obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. táto zodpovedá priebehu
skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej
stránke a je správna.
V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal výšku uloženého trestu
a vytýkal súdu, že neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zák.,
že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a viedol pred spáchaním riadny
život. Mal preto použiť pri ukladaní trestu zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.
Ak sa nejedná o prípad, kedy výrok o treste neobstojí v dôsledku toho, že je chybný
výrok o vine, možno samotný výrok o treste napadnúť z hmotnoprávneho hľadiska zásadne
len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., teda ak bol
uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prerokúvaný trestný čin nepripúšťa.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. však obvinený neuplatnil
evidentne vedomý si toho, že uložený trest odňatia slobody za spáchaný skutok je podľa
Trestného zákona prípustný a jeho výmera bola stanovená v rámci zákonom určenej trestnej
sadzby.
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo na svojom
zasadnutí 14. júna 2010 stanovisko, ktoré rieši vzájomný vzťah oboch vyššie uvedených
dovolacích dôvodov. Podľa tohto stanoviska vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným
hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim
sa priamo k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste
okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa
k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len
prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.
Všeobecné hľadiská stanovené pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v ustanovení § 34 ods. 1,
ods. 3, 4 Tr. zák. na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 Tr. zák. (o ukladaní úhrnného,
spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú tiež
hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, nemožno podriadiť „pod nesprávne použitie iného
hmotnoprávneho ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
V konkrétnom prípade bol obvinený uznaný za vinného zo skutku právne posúdeného
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/,
ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák., na ktorý zákonodarca stanovil trestnú sadzbu odňatia slobody
od 10 do 15 rokov, z čoho vyplýva, že obvinenému bol uložený trest odňatia slobody v rámci
zákonnej trestnej sadzby na úplne spodnej hranici. O pochybenie by išlo iba v prípade,
ak by bol obvinenému uložený trest mimo rámec zákonnej trestnej sadzby. Neprimeranosť
trestu pociťovaného zo strany obvineného ako neprimerane prísneho nenapĺňa žiadny
dovolací dôvod za predpokladu, že ide o prípustný druh trestu v rámci zákonom stanovenej
trestnej sadzby.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanej veci ako už bolo vyššie uvedené neboli splnené zákonné podmienky
dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie
obvineného M. K. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. decembra 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová