UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Juraja Klimenta v trestnej veci obvineného S. W. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 30. novembra 2017 v Bratislave dovolanie obvineného S. W. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 4. januára 2017 sp. zn. 3 T 6/2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. e/ Tr. por. dovolanie obvineného S. W. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 4. januára 2017 sp. zn. 3 T 6/2016 bol obvinený S. W. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/, Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 24.07.2015 v čase okolo 14.00 hod. vošiel tým spôsobom, že preskočil uzamknutú vstupnú bráničku do dvora rodinného domu na ulici H. X v H. D., časť N., okres Žiar nad Hronom a následne nezisteným násilným spôsobom vylomil uzamknuté vstupné dvere do rodinného domu, vošiel do jeho vnútorných priestorov, v kuchyni domu pristúpil k poškodenému K.E., nar. XX.XX.XXXX, vykrútil mu ruku, v ktorej K.E. držal hotovosť vo výške 300,-€, ktorú mu zobral a z miesta odišiel, čím spôsobil poškodenému K.E., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 300,-€.
Za to bol obvinenému uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Na výkon uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému uhradiť poškodenému K.E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D., ul. H. X, časť N., okres Žiar nad Hronom, škodu vo výške 300,-€.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený S. W. ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním z 19. januára 2017 (č.l. 333- 335), ktoré smerovalo voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Namietal právnu kvalifikáciu, pretože finančných prostriedkov sa nezmocnil násilím, namietal vierohodnosť výpovede poškodeného, poukazoval na znalecký posudok z odboru klinickej psychológie ohľadne poškodeného a navrhoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 8. februára 2017 uznesením sp. zn. 3To/11/2017, ktorým podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 8. februára 2017, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom od uvedeného dňa obvinený uložený trest aj vykonáva, t.č. v Ústave na výkon trestu Hrnčiarovce nad Parnou.
Odpis uznesenia krajského súdu obvinený S. W. prevzal 28. februára 2017, jeho obhajca prevzal rozhodnutie 27. februára 2017, prokurátor 27. februára 2017 a poškodený K.E. tiež 27. februára 2017 (č.l. 355 p.v.).
Okresný súd Žiar nad Hronom 9. novembra 2017 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného S. W., ktoré podal proti rozsudku okresného súdu. Podanie obvineného označené ako dovolanie došlo na okresný súd 16. júna 2017. V dôvodoch svojho podania uviedol, že od spáchania trestného činu ubehli dva roky, nachádza sa vo výkone trestu, a preto žiada o prehodnotenie veci. Uvedomil si nesprávnosť svojho konania, ktoré už úprimne oľutoval. Taktiež poukázal na svoje rodinné pomery a žiadal zmiernenie trestu. Záverom svojho podania uviedol, že žiada o pridelenie obhajcu na dovolanie, pretože inak si právneho zástupcu nemôže dovoliť.
V písomných dôvodoch svojho podania neuviedol žiadny konkrétny dovolací dôvod, preto súd opatrením zo 16. augusta 2017 ustanovil obvinenému obhajcu a v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. vyzval obhajcu na podanie dovolania v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. (č.l. 384). Obhajca ustanovenie, kópiu podania obvineného i výzvu prevzal 30. augusta 2017. Následne súd prvého stupňa podanie obvineného v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil prokurátorovi a poškodenému K.E. na vyjadrenie k dovolaniu obvineného.
Prokurátor vo svojom vyjadrení z 3. októbra 2017 (č.l. 388) uviedol, že obvinený vo svojom dovolaní neuviedol žiadny konkrétny dovolací dôvod. V podstate len žiada zníženie právoplatne uloženého trestu, ktorá skutočnosť nezakladá dovolací dôvod. Navrhol preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril i poškodený K.E., ktorý vo svojom podaní došlým na súd prvého stupňa uviedol, že s obvineným už nechce mať nič spoločné.
Vyjadrenie prokurátora k dovolaniu obvineného bolo zaslané obvinenému i jeho obhajcovi, ktorí však na uvedené vyjadrenie nereagovali a následne predseda senátu predložil spisový materiál dovolaciemu súdu.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preto predbežne preskúmal predložený spisový materiál, ako aj podané dovolanie a zistil, že dovolanie obvineného S. W. je potrebné s použitím § 382 písm. e/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
Z ustanovenia § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyplýva, že dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, pričom v dovolaní sa musí dovolací dôvod vždy uviesť.
V konkrétnom prípade vzhľadom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky musel dovolací súd považovať podanie obvineného S. W. za dovolanie, i keď nebolo podané prostredníctvom obhajcu. To pochybenie sa nepodarilo odstrániť napriek výzve okresného súdu i dovolacieho súdu. Ustanovený obhajca ani na výzvu dovolacieho súdu do konania neverejného zasadnutia nereagoval.
Podanie obvineného neobsahovalo žiadny konkrétny dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. a obvinený v ňom nekonkretizoval žiadne chyby, ktorých sa mali súdy nižšieho súdu dopustiť pri rozhodovaní v jeho trestnej veci, ktoré skutočnosti potom bránili dovolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať.
Podľa § 382 písm. e/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Tr. por. neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 374 ods. 1 alebo 2.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že neboli splnené podmienky dovolania v zmysle vyššie citovaných ustanovení, toto dovolanie obvineného S. W. podľa § 382 písm. e/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol, a to bez preskúmania veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.