N a j v y š š í   s ú d  

5 Tdo 73/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. J. Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému J. Š. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2013 v Bratislave o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky podanom v prospech obvineného J. Š. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 1. apríla 2011, sp. zn. 3 T 108/2008

t a k t o :

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I vydal podľa § 353 ods. 1 Tr. por. dňa 29. septembra 2008 trestný rozkaz pod sp. zn. 3 T 108/08, ktorým uznal obvineného J. Š. za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1) dňa 25.4.2008 v čase okolo 19.00 hod. v B. na K. N. č. L. v priestoroch Obchodného domu T. S., a. s. odcudzil 1 ks parfum Delux v hodnote 423,-Sk, 1 ks parfum Naomi v cene 423,-Sk, 1 ks parfum Spirit v cene 329,-Sk a 1 ks parfum Puma v cene 370,-Sk tak, že vošiel do dámskeho oddelenia drogérie s voňavkami, kde si voňavky vložil do nákupného košíka, následne vošiel do uličky so zvieracím krmivom, kde si uvedené voňavky vložil do igelitového sáčku, ktorý mal pri sebe, následne vošiel do uličky s pánskou kozmetikou, kde z regálu vybral pánsku voňavku a vložil si ju do rukáva bundy, ktorú mal na sebe oblečenú a následne prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bol zadržaný pracovníkom vlastnej ochrany Obchodného domu T. a tovar bol neporušený vrátený späť do predaja, pričom bolo zistené, že dňa 21.2.2008 mu bola Obvodným oddelením Policajného zboru Petržalka-sever uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste č. AA 992947 vo výške 1.000,-Sk za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, právoplatná 21.2.2008,

2) dňa 17.6.2008 v čase okolo 18.40 hod. v B. na K. N. v priestoroch Obchodného domu T. S., a. s. odcudzil 1 ks 80g Pick salámy balenej v hodnote 69,90 Sk tak, že si ju vložil do vrecka vesty, ktorú mal na sebe oblečenú a následne prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu, kde bol zadržaný pracovníkom vlastnej ochrany Obchodného domu T. a tovar bol neporušený vrátený späť do predaja, pričom bolo zistené, že dňa 21.2.2008 mu bola Obvodným oddelením Policajného zboru Petržalka-sever uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste č. AA 992947 vo výške 1.000,-Sk za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, právoplatná 21.2.2008.

Za to bol obvinenému J. Š. uvedeným trestným rozkazom uložený podľa § 41 ods. 1, § 212 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na § 353 ods. 2 Tr. por., úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Trestný rozkaz bol obvinenému J. Š. doručený 20. marca 2009 a obvinený proti nemu podal dňa 30. marca 2009 prostredníctvom riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Bratislave odpor. Odpor bol podaný v zákonom stanovenej osemdňovej lehote uvedenej v § 355 ods. 1 Tr. por. vzhľadom na ustanovenia § 63 ods. 5 a ods. 6 písm. d/ Tr. por., keďže koniec lehoty pripadol na sobotu, deň pracovného voľna, a tak sa za posledný deň lehoty považoval pondelok 30. marca 2009, kedy bolo podľa pečiatky Ústavu na výkon väzby v Bratislave urobené podanie obsahujúce odpor obvineného J. Š..

V zmysle § 353 ods. 3 Tr. por. v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011 nariadil samosudca Okresného súdu Bratislava I vo veci hlavné pojednávanie na deň 1. apríla 2011. V zápisnici z tohto hlavného pojednávania, v jeho závere, je zaznamenané vyjadrenie obvineného J. Š., že chce zobrať späť odpor podaný proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 T 108/2008 zo dňa 29. septembra 2008.

Na to samosudca vyhlásil uznesenie, ktorým zobral na vedomie späťvzatie odporu proti trestnému rozkazu obvineným J. Š..

Následne okresný súd postupoval tak, ako keby trestný rozkaz bol právoplatný a nariadil u obvineného výkon trestu odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, uložený uvedeným trestným rozkazom.

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky Lucia Žitňanská podala na Okresnom súde Bratislava I dňa 18. októbra 2011, na základe podnetu obvineného zo dňa 26. júla 2011, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I   sp. zn. 3 T 108/2008 z 1. apríla 2011, ktorým súd vzal na vedomie späťvzatie odporu proti trestnému rozkazu, dovolanie podľa § 369 ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Ministerka spravodlivosti poukázala na to, že po otvorení hlavného pojednávania a po prednesení obžaloby prokurátorom dal samosudca priestor obvinenému na urobenie vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Tr. por. a namiesto uvedeného vyhlásenia obvineným vyhlásil, že chce vziať odpor proti trestnému rozkazu späť. Konštatovala, že okresný súd uvedeným postupom konal v rozpore zo zákonom, lebo v danom štádiu trestného konania, po otvorení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby prokurátorom, už v zmysle § 355 ods. 8 Tr. por. nebolo možné vziať podaný odpor späť. Ak o taký postup obvinený J. Š. požiadal, súd nemohol vziať na vedomie späťvzatie odporu, ale mal pokračovať v konaní.

Podľa ministerky spravodlivosti postupom Okresného súdu Bratislava I bolo porušené právo na obhajobu, lebo súd mal poučiť obvineného, že v danom štádiu trestného konania už taký postup nie je možný, inak mu súd, konajúci v rozpore s ustanovením § 355 ods. 8 Tr. por., odňal právo na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom a neumožnil obvinenému účinné uplatnenie obhajoby pred súdom, čím je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Poznamenala, že lehota na podanie dovolania v prospech obvineného uplynie 6. apríla 2014.

Preto ministerka spravodlivosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava I z 1. apríla 2011, ktorým bolo vzaté na vedomie späťvzatie odporu, bol porušený zákon v ustanovení § 355 ods. 8 a ods. 10 Tr. por. v neprospech obvineného J. Š.. V nadväznosti na to, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, aby podľa § 380 ods. 2 Tr. por. rozhodol súčasne o väzbe obvineného a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril vo veci činný obhajca obvineného JUDr. P. Š., ktorý bol neskôr v rámci konania o dovolaní aj ustanovený za obhajcu obvineného a uviedol, že dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd zobral v súlade s ustanovením § 355 ods. 9 Tr. por. na vedomie späťvzatie odporu obvineným, ktorým deklaroval absenciu prekážok späťvzatia odporu. Poukázal na to, že v prípade napadnutého rozhodnutia sa nejedná o rozhodnutie, ktoré je možné napadnúť dovolaním, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006 sp. zn. 3 Tdo 5/2006, uverejnené pod č. 19 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky z roku 2007, ktoré sa premietlo aj do novely Trestného poriadku účinnej od 1. septembra 2011, na základe ktorej ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí, proti ktorým je možné podať dovolanie.

Obhajca tiež uviedol, že si uplatnil v rámci trov obhajoby len nárok na zníženú odmenu za účasť na hlavnom pojednávaní 1. apríla 2011 vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, ako dôsledok toho, že súd uznesením vezme na vedomie späťvzatie odporu obvineným a nezačne hlavné pojednávanie. Dodal, že on si ako obhajca plnil svoje povinnosti v súlade s platnými právnymi predpismi a že Okresný súd Bratislava I poskytol pre uplatnenie práva na obhajobu obvinenému a jeho obhajcovi potrebný priestor.

K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril aj, v zastúpení okresného prokurátora Bratislava I, jeho námestník. Uviedol v ňom, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na Okresnom súdu Bratislava I z 1. apríla 2011 síce vyplývajú skutočnosti uvedené v dovolaní o priebehu hlavného pojednávania, avšak podľa vyjadrenia intervenujúceho prokurátora, ktorý sa tohto hlavného pojednávania zúčastnil, no vzhľadom na odstup času si na bližšie podrobnosti nespomína, v prípade, ak by došlo k otvoreniu hlavného pojednávania a postupu uvedenému v zápisnici súdu, bol by túto skutočnosť signalizoval sudcovi a zaznamenal do záznamu o účasti na hlavnom pojednávaní. V zázname o účasti na hlavnom pojednávaní však táto skutočnosť uvedená nie je. Preto je podľa neho minimálne sporné, kedy došlo k späťvzatiu odporu obvineným, z čoho vyplýva, že nie je možné zistiť, či došlo k porušeniu § 355 Tr. por. zo strany súdu.

Dodal však, že bez ohľadu na skutočnosť, či došlo k otvoreniu hlavného pojednávania, k predneseniu obžaloby a k následnému vydaniu uznesenia o späťvzatí odporu potom, čo obvinený vzal odpor späť, zastáva názor, že nedošlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu tak, ako to má na mysli zákonodarca v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Uviedol, že v danom prípade bol obvinený už pri prvotnom výsluchu v procesnom postavení obvineného poučený o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, pričom počas celej doby konania pred súdom mal obvinený obhajcu, ktorý bol súdom ustanovený podľa § 40 Tr. por. z dôvodu § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Obhajca bol prítomný i na hlavnom pojednávaní 1. apríla 2011, pričom obvinený sa s ním mohol radiť v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por. Skutočnosť, že obvinený vzal odpor späť je jeho právom, pričom uvedené učinil dobrovoľne a bol si vedomý následkov tohto vyhlásenia. Vo veci pritom konal zákonný sudca.

Vzhľadom na uvedené prokurátor konštatoval, že v danej trestnej veci nie sú splnené dôvody na podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, preskúmal dovolanie ministerky spravodlivosti a zistil, že dovolanie nie je prípustné.

Dovolanie bolo podané na príslušnom Okresnom súde Bratislava I a v zákonom vymedzenej lehote v súlade s ustanovením § 370 Tr. por. Bolo podané už po novele Trestného poriadku zák. č. 262/2011 Z. z. účinnej od 1. septembra 2011, ale podnet obvineného bol podaný ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, teda vzhľadom na prechodné ustanovenie § 567 ods. 5 Tr. por. podľa úpravy účinnej od 1. septembra 2011, bolo by možné dovolanie podať, pokiaľ by bolo prípustné, aj na základe podnetu obvineného vzhľadom na ustanovenie § 369 ods. 1 Tr. por., v jeho znení pred novelou účinnou od 1. septembra 2011.

Keďže prechodné ustanovenie § 567j Tr. por., podľa novely účinnej od 1. septembra 2011, sa nedotýka § 368 Tr. por., platí vo vzťahu k podaniu mimoriadneho opravného prostriedku dovolania znenie § 368 Tr. por., ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 2011.

Podľa toho dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa znenia ustanovenia § 368 ods. 2 písm. a/ Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie rozsudok a trestný rozkaz.

Žiadna iná z alternatív možného rozhodnutia, proti ktorému sa pripúšťa podanie dovolania, uvedená v § 368 ods. 2 písm. b/ až h/ Tr. por. sa na daný prípad obvineného J. Š. nevzťahuje.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že dovolanie by bolo možné podať proti trestnému rozkazu, pokiaľ by bol právoplatný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zisťuje, že trestný rozkaz, ktorý bol v predmetnej veci vydaný 29. septembra 2008 pod sp. zn. 3 T 108/08 nikdy nenadobudol právoplatnosť. Už skutočnosti uvádzané v dovolaní jasne naznačujú, že tento trestný rozkaz právoplatnosť nadobudnúť nemohol. Nadväzné uznesenie z 1. apríla 2011 o späťvzatí odporu je z tohto pohľadu irelevantné, keď už zákon taký postup vôbec nepripúšťal.

Právoplatnosť rozhodnutia nastáva na základe právne relevantných skutočností vyplývajúcich priamo zo zákona, ktoré musia byť v celom ich zákonnom rozsahu naplnené, so všetkými podmienkami dotýkajúcimi sa jednotlivých inštitútov ovplyvňujúcich, či nastane právny stav právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 356 Tr. por. trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak

a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,

c) sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva podať odpor.

Právoplatnosť trestného rozkazu je teda výrazne viazaná na inštitút odporu, pričom relevantnými skutočnosťami sú možnosti jeho podania oprávnenými osobami, lehoty na jeho podanie, miesto na jeho podanie, otázka vzdania sa práva podať odpor, ako aj možnosť výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť a lehota, dokedy tak možno urobiť, i to, aké dôsledky vyplývajúce priamo zo zákona z týchto jednotlivých úkonov nastávajú.

V predmetnom prípade oprávnená osoba, obvinený J. Š., v zákonom stanovenej lehote podal odpor proti trestnému rozkazu, dôsledkom čoho bolo nariadenie hlavného pojednávania podľa § 355 ods. 3 Tr. por.

Podľa § 355 ods. 8 Tr. por. obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom.

Podľa § 355 ods. 10 Tr. por., v znení pred novelou účinnou od 1. septembra 2011, ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa ruší podľa odseku 3.

Podľa § 355 ods. 3 Tr. por. v jeho znení účinnom pred 1. septembrom 2011, teda v čase konania vo veci pred okresným súdom, ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Ak prokurátor predniesol na hlavnom pojednávaní obžalobu, trestný rozkaz sa ruší, inak sa stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.

Z uvedených zákonných ustanovení je jednoznačne zrejmé, že vziať späť podaný odpor je možné len do momentu, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu a po prednesení obžaloby sa priamo zo zákona trestný rozkaz ruší a neprichádza už do úvahy späťvzatie odporu, ani vzatie na vedomie späťvzatia odporu uznesením, lebo momentom prednesenia obžaloby už trestný rozkaz ako meritórne rozhodnutie vo veci neexistuje, ale existuje stav po podaní obžaloby, o ktorej treba konať.

O každom úkone trestného konania, v danom prípade išlo o hlavné pojednávanie, sa spíše zápisnica podľa § 58 ods. 1 Tr. por., ktorá okrem iných všeobecných náležitosti uvedených pod písmenami a/ až c/ odseku 1 § 58 Tr. por. musí podľa písm. d/ odseku 1 tohto paragrafu obsahovať stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení. Podľa § 58 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zápisnica musí obsahovať návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb a podľa písm. f/ odseku 1 § 58 Tr. por. zápisnica musí obsahovať námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.

V danom prípade zápisnica o hlavnom pojednávaní, za ktorú zodpovedá predseda senátu (samosudca), ktorý ju podľa § 59 ods. 1 Tr. por. spolu so zapisovateľom podpisuje, poskytuje dostatočný prehľad o jeho priebehu.

Podľa § 58 ods. 3 Tr. por. predseda senátu (v danom prípade samosudca) rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie.

V zápisnici o hlavnom pojednávaní v predmetnej veci zo dňa 1. apríla 2011 je zaznamenané, že podľa § 255 ods. 1 Tr. por. sudca otvoril hlavné pojednávanie. Potom nasleduje opatrenie, že podľa § 58 ods. 3 Tr. por. bude zápisnica z hlavného pojednávania vyhotovená diktovaním a na to nasleduje konštatovanie, že hlavné pojednávanie je možné vykonať. Na hlavnom pojednávaní, okrem samosudcu a zapisovateľky, boli prítomní obžalovaný J. Š., prokurátor JUDr. B. B. a obhajca obvineného JUDr. P. Š.. Za poškodenú stranu nebol prítomný nikto.

Po otvorení hlavného pojednávania a konštatovaní, že je ho možné vykonať, nasleduje záznam o zistení urobenom podľa § 255 ods. 3 Tr. por. a konštatuje sa, že okresný prokurátor, obžalovaný, obhajca nemajú záujem o konanie o dohode o vine a treste.

Vzápätí ďalšou vetou je zaznamenané, že podľa § 256 ods. 1 Tr. por. okresný prokurátor predniesol obžalobu a že podľa § 256 ods. 1 po prednesení obžaloby bol vyzvaný obhajca k zaujatiu stanoviska k obžalobe.

Vyjadrenie obhajcu k prednesenej obžalobe doslovne znelo, že jeho klient sa chce doznať. Podľa tohto záznamu vyjadrenie obhajcu nasledovalo po prednesení obžaloby a neobsahovalo zmienku o tom, že by chcel obvinený vziať späť odpor, čo v tom okamihu už ani nebolo možné.

Po vyjadrení obhajcu je zaznamenané, že podľa § 256 Tr. por. bol oboznámený nárok na náhradu škody a konštatovanie, že poškodený si náhradu škody neuplatňuje.

Potom predstúpil obžalovaný J. Š., ktorý po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol, že poučeniu porozumel a tak isto aj obžalobe a až následne na to je zaznamenané jeho vyjadrenie, že chce zobrať späť odpor podaný proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 T 108/2008 zo dňa 29. septembra 2008. Na to bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd zobral na vedomie späťvzatie odporu obžalovaným.

Postup podľa § 256 Tr. por. i poučenie obžalovaného o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. nasleduje až po prednesení obžaloby. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní je teda zrejmé, že vyhlásenie obžalovaného o späťvzatí odporu, ktoré urobil namiesto vyhlásenia predpokladaného v ustanovení § 257 ods. 1 Tr. por., urobil v čase, keď už tak urobiť nemohol.

Táto zápisnica, ktorá je rozhodujúca pri preskúmavaní postupu súdu, nebola niektorou zo strán spochybnená, čo do priebehu hlavného pojednávania, spôsobom predpokladaným v § 58 ods. 1 písm. f/ a § 60 ods. 1 Tr. por. v jeho znení v čase konania súdu, iba jeho výsledok napadal svojimi podaniami na Krajský súd v Bratislave, na ministerstvo vnútra i na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky obvinený J. Š., ale z pohľadu toho, že sa mylne domnieval, že trest uložený trestným rozkazom mu bude započítaný ako súhrnný trest vzhľadom na jeho odsúdenie v inej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5 T 110/2009.

Nemôže byť smerodajné pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadrenie prokurátora k dovolaniu, že vzhľadom na odstup času si prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní už nepamätá na podrobnosti prípadu a že je minimálne sporné, kedy došlo k späťvzatiu odporu, a teda nemožno ani zistiť, či došlo k porušeniu ustanovenia § 355 Tr. por. zo strany súdu.

Keďže zápisnica o hlavnom pojednávaní bola vyhotovovaná diktovaním a strany v konaní mali právo podľa § 60 ods. 1 Tr. por. v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011 podať námietky proti zápisnici, no žiadna zo strán námietky nepodala, opak jej obsahu nebol preukázaný a smerodajné je to, čo je v zápisnici uvedené. Predovšetkým by sa predpokladalo u prokurátora, ak je do zápisnice diktovaním zaznamenané, že predniesol obžalobu, že namietne tento zápis ako urobený v rozpore so skutočnosťou. Podobne aj u obhajcu by sa predpokladala námietka, že svoje vyhlásenie neurobil až po prednesení obžaloby. Pritom obhajca neurobil vyhlásenie, že obžalovaný chce výslovne zobrať späť odpor, ale uviedol, že obžalovaný sa chce doznať a až neskôr nasledovalo poučenie obžalovaného, že môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.

Je teda evidentne zrejmé, že k porušeniu zákona zo strany súdu došlo tým, že zobral na vedomie späťvzatie odporu proti trestnému rozkazu v čase, keď tak už urobiť nemohol a trestný rozkaz už bol zo zákona zrušený a bolo nutné na hlavnom pojednávaní ďalej konať o obžalobe a v rámci tohto konania prihliadnuť aj na námietku obžalovaného vo vzťahu k eventuálnemu súhrnnému trestu, ktorý by v prípade uznania viny prichádzal do úvahy. Všetky ďalšie úkony súdu, predovšetkým smerujúce k nariadeniu výkonu trestu, boli urobené na základe neprávoplatného a zároveň aj nevykonateľného trestného rozkazu, lepšie povedané neexistujúceho trestného rozkazu.

Keďže vo veci vydaný trestný rozkaz bol zo zákona zrušený, nemohlo byť vyhlásené ani uznesenie o späťvzatí odporu proti neexistujúcemu trestnému rozkazu a vzhľadom na to, že dovolanie možno podať len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu uvedenému v § 368 ods. 2 Tr. por., ktoré však z právneho hľadiska neexistuje, potom bolo nutné dovolanie ako neprípustné podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietnuť.

S ohľadom na skutočnosť, že právny stav konania v predmetnej veci je taký ako po prednesení obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní, je treba vo veci zopakovať hlavné pojednávanie od tohto momentu a to s patričným poučením obvineného o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. v znení pred novelou zákonom č. 262/2011 Z. z. (§ 567j ods. 2 Tr. por.), lebo v skutočnosti obvinený také vyhlásenie neurobil, aké naznačoval jeho obhajca, ale urobil iné, ktoré už urobiť nemohol. Je treba ho poučiť o následkoch takého vyhlásenia a potom postupovať ďalej v konaní v závislosti od urobeného vyhlásenia.

Na základe týchto dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.  

V Bratislave 18. decembra 2013

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová