UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného O. I. pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej len „Tr. zák.") a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 13. októbra 2016 v Bratislave dovolanie obvineného O. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 24. marca 2016, sp. zn. 5Tos/29/2016, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného O. I. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Trnava uznesením z 3. septembra 2015, sp. zn. 30PP/20/2011, podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že sa obvinený O. I. v skúšobnej dobe stanovenej uznesením toho istého súdu zo 16. marca 2011, sp. zn. 30PP/20/2011, ktorým bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Trenčín rozsudkom z 5. októbra 2004, sp. zn. 5T/38/2004 vo výmere 5 (päť) rokov neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 566 dní vykoná.
Krajský súd v Trnave uznesením z 24. marca 2016, sp. zn. 5Tos/29/2016, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného O. I. ako nedôvodnú zamietol.
Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený O. I. prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Jozefa Holiča dovolanie. V ňom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, ako aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a napokon aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
V prvom rade však obvinený O. I. prostredníctvom svojho obhajcu argumentoval tým, že dovolanie v tejto veci je prípustné, pričom v tejto súvislosti poukazoval na Dohovor a Ústavu Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené obvinený O. I. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podanému dovolaniu „vyhovel“ a po zrušení rozhodnutí konajúcich súdov vec vrátil Okresnému súdu Trnava, aby ju znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného O. I. sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava v tom smere, že navrhuje dovolanie obvineného O. I. odmietnuť podľa § 382 písm. f/ Tr. por., nakoľko podľa jej názoru dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na neprípustnosť dovolania sa k argumentom obvineného O. I. bližšie nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného O. I. a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
V posudzovanom prípade podal obvinený O. I. dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým nadriadený súd zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu okresného súdu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a nariadenia zvyšku trestu odňatia slobody.
Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti tomuto typu uznesenia. Je tomu tak z toho dôvodu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., ktorého aktuálne znenie bolo do Trestného poriadku zavedené s účinnosťou od 1. septembra 2011, upravuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok.
Uvedená zmena Trestného poriadku odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie, vrátane osvedčenia sa v skúšobnej dobe. Tieto rozhodnutiamajú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.).
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
S poukazom na vyššie uvedený výklad je evidentné, že dovolanie obvineného O. I. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.