5Tdo/71/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného J. R. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 14. novembra 2019 v Bratislave dovolanie obvineného J. R. podané prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. Michala Kovarčíka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2018, sp. zn. 1Tos/3/2018, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f) Tr. por. sa dovolanie obvineného J. R. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 29. novembra 2017, sp. zn. 2Nt/30/2017, rozhodol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. tak, že návrh obvineného J. R. na povolenie obnovy konania proti rozsudku okresného súdu zo 6. septembra 2016, sp. zn. 3T/56/2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 19. apríla 2017, sp. zn. 3To/41/2017, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený R. sťažnosť, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením zo 14. februára 2018, sp. zn. 1Tos/3/2018, tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený R. prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Michala Kovarčíka 8. augusta 2019 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b) a i) Tr. por.

K dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. uviedol, že o povolení obnovy konania rozhodol senát okresného súdu v nezákonnom zložení, nakoľko v ňom v rozpore s § 397 ods. 2 Tr. por. zasadla aj pani Oľga Navarčíková, ktorá 6. septembra 2016 figurovala ako členka senátu v pôvodnom konaní. K dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. argumentoval, že v zmysle vyjadrenia znalca MUDr. Matúša Martinku nie je vylúčené, aby sa u neho obvyklá jednorazová dávka drogy blížila k hodnote 500 mg. S ohľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že by drogy prechovával na iný účel ako pre vlastnú spotrebu, bol toho názoru, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako prečin podľa § 171 ods.2 Tr. zák.

Na základe týchto skutočností obvinený R. navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutými uzneseniami bol porušený zákon v neprospech obvineného R., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenia zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal vec opätovne prejednať a rozhodnúť.

K dovolaniu obvineného sa prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej len „prokurátorka“) vyjadrila 21. októbra 2019 tak, že ho navrhla podľa § 382 písm. b) a f) Tr. por. odmietnuť.

Uviedla, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, ktoré nie je meritórnym rozhodnutím v zmysle § 368 ods. 2 Tr. por., čo zakladá dôvod na jeho odmietnutie podľa § 382 písm. f) Tr. por.; v tomto smere poukázala na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 TdoV 2/2013, ktorý len akademickým výrokom skonštatoval porušenie zákona v neprospech obvineného, avšak dovolanie podľa predmetného ustanovenia odmietol. V ďalšom poukázala aj na to, že obvinený namieta skutkové okolnosti, ktoré sú vylúčené z rámca dovolacieho prieskumu, vyvolaného na podklade dovolania obvineného alebo generálneho prokurátora. Pojem obvykle jednorazová dávka je pojmom právnym, a preto ho znalec podľa § 145 ods. 1 Tr. por. nie je oprávnený riešiť. Napokon prokurátorka uviedla, že v pôvodnom konaní obvinený vyhlásil vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu podal po zákonom stanovenej lehote, z ktorého dôvodu nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania do výroku o vine (R 12/2017).

K vyjadreniu prokurátorky sa obvinený R. ďalej nevyjadril.

Spisový materiál bol s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložený na rozhodnutie 7. novembra 2019. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie obvineného nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. predstavuje taxatívny výpočet tých rozhodnutí vo veci samej, proti ktorým obvinený môže podať dovolanie. Keďže v uvedenom taxatívnom výpočte uznesenie súdu, ktorým rozhodol o ne/povolení obnovy konania absentuje, je zrejmé, že dovolanie obvineného Sulčana nie je prípustné, a preto ho najvyšší súd podľa § 382 písm. f) Tr. por. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.

Poučenie: