UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného X. H. a spol. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 12. decembra 2018 v Bratislave dovolanie obvineného N. N. podané prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. Dany Hankovej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 1. marca 2018, sp. zn. 4To/7/2018, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného N. N. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 16. novembra 2017, sp. zn. 4T/49/2017, uznal obvinených X. H. a N. N. vinnými zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., prečinu neoprávneného používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. por. spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.
Za to okresný súd obvineného N. odsúdil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 5 Tr. por. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaných X. H. a N. N. spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej J. H. škodu vo výške 44,90 €. Vo zvyšnom rozsahu súd poškodenú podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podali obaja obvinení odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom z 1. marca 2018, sp. zn. 4To/7/2018, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. oboch obvinených na pozmenenom skutkovom základe uznal vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečinu neoprávneného používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa§ 219 ods. 1 Tr. zák. Za to krajský súd obvineného N. odsúdil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 5 Tr. por. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ostatné výroky ostali v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa nezmenené.
Proti tomuto rozsudku podal 7. augusta 2018 obvinený N. N. dovolanie, ktoré bolo 27. septembra 2018 doplnené jeho obhajkyňou Mgr. Danou Hankovou; dovolanie bolo podané z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Obvinený namietal, že už v samotnej skutkovej vete nie je obsiahnuté, že by sa mal voči poškodenej dopustiť akéhokoľvek násilia alebo hrozby bezprostredného násilia. Skutok - tak ako bol spáchaný, nenapĺňa skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., ale prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. Súd pochybil aj tak, že dostatočne nevzal do úvahy výpovede obžalovaných a v plnej miere sa stotožnil len s výpoveďami poškodenej, hoci táto na každom výsluchu vypovedala inak. Ani skutočnosť, že sa mal so spoluobžalovaným dohodnúť na spáchaní trestného činu z vykonaného dokazovania nevyplýva. Poukázal tiež na závery znaleckého posudku, podľa ktorého k zraneniam poškodená mohla prísť aj pasívnym pádom na okolitý terén.
Na podklade týchto skutočností dovolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu a prípadne aj rozsudok okresného súdu zrušil a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal vec na nové konanie a rozhodnutie.
K podanému dovolaniu sa 12. októbra 2018 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky (ďalej len „prokurátorka“) tak, že ho navrhla podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Uviedla, že obvinený H. „objal“ poškodenú, zakliesnil jej obe ruky, pričom poškodená sa snažila vymaniť z tohto zovretia. Takýto spôsob spáchania činu možno považovať za použitie fyzickej sily k prekonaniu kladeného odporu, resp. k zamedzeniu očakávaného odporu. Obvinený N. držal bicykel poškodenej a po jej páde sa spolu s obvineným H. zmocnili jej kabelky. Keďže každý z obvinených naplnil niektorý znak konania uvedeného v skutkovej podstate zločinu lúpeže a aj ich spoločný úmysel zahŕňal zmocnenie sa cudzej veci za použitia násilia, prokurátorka bola toho názoru, že boli naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže. Vo vzťahu k § 34 ods. 5 Tr. zák. (pozn. zrejme § 38 ods. 5 Tr. zák.) prokurátorka poukázala na rozsudok Okresného súdu Nitra z 30. marca 2015, sp. zn. 4T/12/2015, ktorým bol obvinený N. odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dvoch) rokov.
K vyjadreniu prokurátorky sa obvinený N. ďalej nevyjadril.
Dňa 16. novembra 2018 bol spisový materiál spolu s dovolaním riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného N. N. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (druhá veta § 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Pokiaľ ide o námietky obvineného, najvyšší súd uvádza, že konanie obvineného N. napĺňa skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Ako správne prokurátorka vysvetlila, každý zo spolupáchateľov naplnil niektorý zo znakov konania uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, pričom súhrn tohto konania napĺňa všetky znakyskutkovej podstaty trestného činu. Nakoľko obvinený H. poškodenú „chytil za obe ruky, tak, že jej ich zakliesnil, poškodená sa zovretiu bránila tým, že sa snažila ruky vymaniť zo zovretia, počas čoho jej obvinený N. N. zobral bicykel...“, súd jednoznačne ustálil, že v prípade oboch obvinených išlo o spoločné konanie, ktorým použili proti inému násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
K ostatným námietkam (týkajúcim sa rozporov vo výpovediach poškodenej, hodnovernosti výpovedí obvinených, záverov znaleckého posudku atď.) možno skonštatovať, že tieto smerujú k preskúmavaniu skutkového stavu, do ktorého dovolací súd podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou zasahovať nemôže.
Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.