5Tdo/70/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného V. O. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 14. novembra 2019 v Bratislave dovolanie obvineného V. O. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2017, sp. zn. 2To/26/2017, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného V. O. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Ružomberok (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 27. marca 2017, sp. zn. 8T/95/2016, uznal obvineného V. O. vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to mu súd podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad z 26. mája 2016, sp. zn. 4T/104/2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok (ďalej len „prokurátor"), ako aj obvinený O. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd") rozhodol rozsudkom z 31. mája 2017, sp. zn. 2To/26/2017, tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného na čiastočne pozmenenom skutkovom základe odsúdil za prečin krádeže § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. Za to ho súd odsúdil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu sostredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad z 26. mája 2016, sp. zn. 4T/104/2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci (ktoré boli špecifikované v napadnutom rozsudku).

Proti tomuto rozsudku podal obvinený O. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka dovolanie z 8. augusta 2019; dovolanie bolo podané z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Obvinený namietal, že pri ukladaní trestu došlo k porušeniu § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko obvinený sa k spáchanému skutku priznal. Predmetné pochybenie malo podstatný vplyv na výšku uloženého trestu.

S poukazom na túto okolnosť, dovolaciemu súdu navrhol, aby vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por., § 36 písm. l) Tr. zák. v neprospech obvineného O., napadnutý rozsudok, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, zrušil a krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa 30. augusta 2019 vyjadril prokurátor tak, že ho navrhol podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.

Vysvetlil, že obvinený sa síce pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov priznal (bol pristihnutý pri čine, resp. bezprostredne po ňom), avšak svoje konanie úprimne neoľutoval. Keďže § 36 písm. l) Tr. zák. vyžaduje popri priznaní aj úprimnú ľútosť, druhostupňový súd nemal dôvod mu takúto okolnosť priznať. Odhliadnuc od toho, ak by aj podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti boli splnené, u obvineného, ktorý sa ako mimoriadne skúsený špeciálny recidivista takmer sústavne dopúšťa trestnej činnosti (má 18 záznamov v registri trestov) by iný trest ako trest nepodmienečný vymeraný pri hornej hranici základnej trestnej sadzby neprichádzal do úvahy.

K predmetnému vyjadreniu sa vyjadril obvinený O. 15. septembra 2019 tak, že sa priznal okamžite po zadržaní, avšak policajt ani prokurátor jeho priznanie neakceptovali, pretože trvali na tom, že sa do vozidla vlámal, čo nebola pravda a za pravdu mu v tomto smere dal aj krajský súd. Z tohto dôvodu ani nemohol predmetný skutok oľutovať. Uviedol, že poškodenej sa ospravedlnil a skutok tak vo výpovedi, ako aj v záverečnej reči oľutoval. Argumentácia prokurátora o tom, že ani trest na hornej hranici trestnej sadzby by nepostačoval na jeho prevýchovu, je v rozpore s jeho postupom, keď mu navrhol dohodu o vine a treste vo výške 28 - 30 mesiacov.

Dňa 5. novembra 2019 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. je okrem (úplného) priznania sa ku skutku nutné aj jeho úprimné oľutovanie. To, či v tom-ktorom prípade obvinený spáchaný skutok úprimne ľutuje, je však treba hodnotiť nielen z jeho verbálnych prejavov (z procesne relevantných výpovedí, zo záverečnej reči, alebo z práva posledného slova), ale aj z celkových okolností prípadu (napr. či išlo o úmyselný dlhodobo pripravovaný trestný čin, alebo nedbanlivostný delikt), osoby páchateľa (napr. či išlo o dosiaľ netrestanú osobu alebo recidivistu s množstvom záznamov v registri trestov), príp. ďalších skutočností, ktoré predznamenávajú jeho vnútorný vzťah k spáchanémutrestnému činu (napr. či sa poškodeným ospravedlnil, príp. či ich sám z vlastnej iniciatívy odškodnil a pod.). Tieto okolnosti sú ale nepochybne okolnosťami skutkovými, ktorých zisťovanie a hodnotenie je v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou vylúčené z rámca prieskumu dovolacieho súdu. Inak povedané, keďže najvyššiemu súdu už v dovolacom konaní (na podklade dovolania obvineného) neprináleží hodnotiť skutkové zistenia súdov v tom smere, či tieto ne/nasvedčujú úprimnej ľútosti obvineného, je zrejmé, že dovolacia námietka obvineného nemôže obstáť (pozn. k tomu viď aj rozsudok najvyššieho súdu z 10. júla 2018, sp. zn. 4 Tdo 20/2018).

Nad rámec uvedeného najvyšší súd dopĺňa, že aj prípadne existujúce pochybenie súdov pri nepriznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. by nebolo spôsobilé založiť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., keďže toto pochybenie by v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. podstatne neovplyvnilo postavenie obvineného. Aj pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. by uložený trest vo výmere 3 rokov zodpovedal zákonnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov až 3 rokov.

Na základe týchto úvah najvyšší súd dovolanie obvineného O. podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.