5Tdo/7/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného T. U. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 20. februára 2019 v Bratislave dovolanie obvineného T. U. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Petra Franka proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2018, sp. zn. 2To/9/2018 a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného T. U. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 3. októbra 2017, sp. zn. 4T/86/2016 uznal obvineného T. U. vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.

Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený a prokurátor odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením z 2. mája 2018, sp. zn. 2To/9/2018 tak, že ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Dňa 15. augusta 2018 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného T. U. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Petra Franka so sídlom Popradská 82, 040 11 Košice.

V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Tr. por., tzn. zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

K prvému dovolaciemu dôvodu (podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.) uviedol, že zo strany okresného súdu došlo k porušeniu práva na realizáciu obhajoby a bol porušený princíp kontradiktórnosti, nakoľko na hlavnom pojednávaní dňa 16. marca 2017 nebol vykonaný zvukový záznam v celom rozsahu.

K druhému dovolaciemu dôvodu (podľa § 371 ods. 1 písm. g) a i) Tr. por.) uviedol, že súdy opreli svoje závery o dôkazy, ktoré boli v jeho neprospech, bola porušená zásada in dubio pro reo, pričom hodnotí jednotlivé svedecké výpovede, znalecké dokazovanie a listinné dôkazy.

Na základe tohto navrhol, aby najvyšší súd podľa § 386 Tr. por. zrušil rozhodnutia okresného aj krajského súdu a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa dňa 22. novembra 2018 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „prokurátor“) tak, že ho podľa § 392 ods. 1 Tr. por. navrhol zamietnuť.

Uviedol, že argumentácia dovolateľa je účelová, súdy vykonali všetky potrebné dôkazy v súlade so zákonom, naopak uložený trest považuje za neprimerane mierny.

Dňa 28. januára 2019 bolo dovolanie so spisovým materiálom predložené najvyššiemu súdu. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného Vybírala i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

K námietkam uplatneným v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd odkazuje na zápisnicu z hlavného pojednávania dňa 16. marca 2017, z ktorej je zrejmé, že tak obvinený, ako aj jeho advokát boli prítomní a využili v plnej miere svoje právo na obhajobu, aktívne sa zapájali do výsluchov jednotlivých svedkov, nebolo im upreté právo kladenia otázok, námietok, teda neboli porušené ich práva na obhajobu a konanie sa viedlo kontradiktórne.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) a i) Tr. por., ani tento neplnený nebol. Žiadny dôkaz nebol vykonaný nezákonne a nesprávne právne posúdenie skutku nemožno postaviť na domnienke obvineného, že jeho vina nebola jednoznačne preukázaná.

Poukázaním na dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričomdôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.

V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.

Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Z uvedeného je zrejmé, že argumenty obvineného uvedené v dovolaní nie sú spôsobilé naplniť ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., pretože sa netýkali právneho posúdenia, ale výlučne skutkových zistení.

Na základe týchto skutočností dospel najvyšší súd k záveru, že v posudzovanom prípade prednesené námietky uplatnené (ale ani žiadne iné) dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Tr. por. nenapĺňajú, a preto dovolanie podľa § 382 písm. c) Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.