UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného H. J. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 1. marca 2018 v Bratislave dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Evy Lekešovej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2017, sp. zn. 3To/28/2017, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného H. J. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 21. decembra 2016, sp. zn. 1T/80/2013, uznal obvineného H. J. vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedené v prvostupňovom rozsudku.
Za to okresný súd obvineného H. J. odsúdil podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.500,- (jedentisícpäťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obvinenému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 45 (štyridsaťpäť) dní.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obvineného nahradiť poškodenému N. M. - EZAL, Dolné Rudiny 1, Žilina, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 22.575,52 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením z 29. júna 2017, sp. zn. 3To/28/2017, tak, že odvolanie obvineného J. podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu bolo dňa 22. novembra 2017 doručené okresnému súdu dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Evy Lekešovej, advokátky so sídlom Národná 13, Žilina. V podanom dovolaní obvinený H. J. uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g), i) Tr. por., tzn. rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Uviedol, že naďalej trvá na svojej nevine, nebolo preukázané, že poškodenému spôsobil škodu, mal byť do konania pribratý znalec z odboru ekonómia, bolo síce preukázané znaleckým dokazovaním falšovanie písomností, avšak jeho vina preukázaná nebola. V akom ohľade a ktoré dôkazy boli vykonané nezákonne, neuviedol.
Na podklade tohto dovolací súd požiadal, aby podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozhodnutia krajského a okresného súdu a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa dňa 16. novembra 2017 vyjadril prokurátor tak, že ho navrhol podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Uviedol, že tvrdenia obvineného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, žiadne dôkazy neboli vykonané v rozpore so zákonom a obvinený opakuje iba jeho obranu, ktorá mu bola vyvrátená.
K dovolaniu sa 21. júla 2017 vyjadrila aj zástupkyňa poškodeného, ktorá ho ako nedôvodné navrhla zamietnuť, pričom tiež rozobrala dôkaznú situáciu, z ktorej je vina obvineného jednoznačne preukázaná.
Spisový materiál bol spolu s dovolaním najvyššiemu súdu predložený na rozhodnutie 1. februára 2018.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného H. J. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb; Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. Tr. por.). Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd dôkazy len v obmedzenom rozsahu.
K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd uvádza, že právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno ním však napadnúť spôsob hodnotenia dôkazu (jeho vecnosť, obsah či správnosť).
Pokiaľ ide o prejednávaný prípad, aj najvyšší súd je jednoznačne toho názoru, že obvinený naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, pokiaľ mali súdy preukázané, že si obvinený prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tým značnú škodu.
Na podklade týchto úvah dospel najvyšší súd k záveru, že obvineným H. J. uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g), i) Tr. por. nie je daný, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.