5Tdo/7/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného H. X. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 23. marca 2017 v Bratislave dovolanie obvineného H. X., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. októbra 2014, sp. zn. 4To/107/2014, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. X. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Komárno rozsudkom z 26. júna 2014, sp. zn. 2T/17/2012, uznal obvineného H. X. za vinného v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a s použitím § 127 ods. 12 Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a v bodoch 3/, 4/ z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.

Okresný súd obvinenému H. X. za to uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.). Zároveň mu bol podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený H. X. odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením z 30. októbra 2014, sp. zn. 4To/107/2014 podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Proti rozhodnutiu podal obvinený H. X., prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Juraja Gavalca,dovolanie. Dovolanie oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že vo veci rozhodol nepríslušný súd, zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V dovolaní argumentoval tým, že Krajský súd v Nitre konal o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Komárno napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o návrhu na odňatie veci tomuto súdu a prideleniu Okresnému súdu Nové Zámky z 9. júna 2014. Okresný súd konal ako nepríslušný súd, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Súd prvého stupňa porušil právo obvineného na obhajobu a nevykonal dôkazy zákonným spôsobom, keď na hlavnom pojednávaní neprehral zvukové záznamy z telekomunikačnej prevádzky, neoboznámil prepisy zvukových záznamov a vypočúval svedkov U. X., H. W. a U. I. v neprítomnosti obvineného a s vylúčením verejnosti. Obvinený s postupom súdu nesúhlasil, pričom svedkovi U. I. nemal možnosť klásť otázky ani prostredníctvom súdu. Správnosť postupu podľa § 262 Tr. por. nebolo možné preskúmať, preto obvinený považoval rozhodnutie súdu o vylúčení verejnosti a obvineného z pojednávacej miestnosti za svojvoľné a v rozpore s § 249 ods. 3 Tr. por. K nezákonne vykonanému dôkazu došlo aj v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku k obsahu mobilných telefónov. Z mobilných telefónov boli získané údaje o svedkoch, ktorých výsluchy súd použil pri uznaní viny. Keďže volané čísla sú neoddeliteľnou súčasťou komunikácie uskutočnenej prostredníctvom telefónu, na ich získanie bol potrebný príkaz sudcu. Rovnako aj na audiovizuálny záznam, ktorý predstavoval jeden z rozhodujúcich dôkazov ku skutku 3/. Nezákonnosťou z dôvodu nedostatku odôvodnenia trpeli i príkazy vyšetrovateľa na prehliadku iných priestorov a pozemkov. V tejto súvislosti obvinený poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený namietol nevyjadrenie osobitného motívu v bodoch 3/ a 4/ skutkovej vety rozsudku. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že osobitný motív spočíval v úmysle uľahčiť iný trestný čin, čo zo skutkovej vety nevyplýva. Naopak je v skutkovej vete vyjadrený majetkový prospech, ktorý zákon a súdna prax za osobitný motív nepovažuje.

Dovolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera. Zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Komárno prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Súd prvého stupňa v súlade s § 376 Tr. por. zaslal rovnopis dovolania na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Nitre a poškodeným U. I. a U. X.. Zákonné právo využil iba krajský prokurátor.

Prokurátor vo vyjadrení uviedol, že obvinený opakovane namietal príslušnosť Okresného súdu Komárno, pričom išlo o účelové a nedôvodné námietky nevznesené bez meškania. Neboli naplnené ani dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por., keďže všetky dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom s rešpektovaním práva obvineného na obhajobu. Výsluchy svedkov U. X., H. W. a U. I. sa uskutočnili v súlade s § 262 Tr. por. na základe žiadostí svedkov z dôvodu obavy z obvineného. Obvinený mal možnosť sa vyjadriť k prepisom záznamov uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky a k obrazovo-zvukovému záznamu, ktoré boli oboznámené zákonne. Súdy nižšieho stupňa nepochybili ani pri ustálení právnej kvalifikácie, keď obvinený nútil násilím, resp. hrozbou násilia poškodených U. I. a U. X., aby pre neho naďalej predávali pervitín. Obvinený si preto násilím uľahčoval páchanie drogovej trestnej činnosti. Vzhľadom na to, že obvinený sa dopustil skutkov kladených mu za vinu, pričom naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedených trestných činov, dovolaciemu súdu navrhol dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.

Vyjadrenie prokurátora nebolo súdom prvého stupňa doručené obvinenému, jeho obhajcovi a poškodeným. Dovolací súd nedostatok odstránil zaslaním vyjadrenia dňa 3. marca 2017 uvedeným osobám, ktoré na neho nereagovali.

Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným H. X. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Komárno, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.

Obvinený predovšetkým namietol, že nebolo nerozhodnuté o jeho návrhu na odňatie veci Okresnému súdu Komárno a jej pridelení Okresnému súdu Nové Zámky z 9. júna 2014.

Dovolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že tvrdenia obvineného sú v rozpore so skutočnosťou. Po podaní návrhu obvineného na odňatie a prikázanie veci, ktoré bolo Okresnému súdu Komárno doručené 10. júna 2014 (č. l. 2286), súd prvého stupňa predložil vec spolu s vyjadreniami sudcov na rozhodnutie nadriadenému súdu. Krajský súd v Nitre uznesením zo 17. júna 2014, č. k. 4 Nto 8/2014-2321 rozhodol, že podľa § 23 ods. 1 Tr. por. sa trestná vec proti obžalovanému H. X., vedená na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 2T/17/2012, tomuto súdu neodníma.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nebol daný.

Obvinený v rámci dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. namietol nevykonanie zvukových záznamov na technickom zariadení, neoboznámenie ich prepisov na hlavnom pojednávaní a vypočutie svedkov v jeho neprítomnosti. K nezákonne vykonanému dôkazu došlo aj v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku k obsahu mobilných telefónov, keď nebol daný príkaz sudcu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom radeustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.

Medzi porušenie iných obhajovacích práv je možné zaradiť aj nesprávne procesne vykonané dokazovanie, ktoré vedie k popretiu zásady kontradiktórnosti konania a s tým súvisiace znemožnenie obvinenému vyjadriť sa k dôkazu tvoriacemu podklad rozhodnutia.

V zmysle § 270 ods. 2 Tr. por. sa zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy vykonávajú ako dôkaz prehratím na technickom zariadení alebo ak to povaha dôkazu pripúšťa, oboznámením písomného prepisu. Napriek tomu, že súd prvého stupňa neprehral CD záznamy, dovolací súd nezistil porušenie práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, resp. nezákonnosť vykonania dôkazov. Ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 26. septembra 2013, okresný súd oboznámil prílohy originálu v spise, a to 6 kusov CD záznamov. Prílohu spisu v podobe obálky s CD záznamami, ktorá je pripojená z vnútornej strany I. zväzku vyšetrovacieho spisu, tvoria 2 ks CD s údajmi stiahnutými znalcom Doc. Ing. Neprašom, CSc. z mobilných telefónov zaistených obvinenému H. X., 2 ks DVD s údajmi stiahnutými znalcom Doc. Ing. Neprašom, CSc. z mobilných telefónov zaistených obvinenému H. X., 1 ks s videozáznamom trýznenia poškodeného U. X. elektrickým paralyzérom, rôzne iné videá a fotografie a 1 ks CD so záznamom telefonických hovorov odpočúvaných v rámci ITP. Obvinený a prokurátor nežiadali CD záznamy prehrať na príslušnom zariadení (č. l. 2032). Po prečítaní návrhu na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky z č. l. 985-988, prokurátor navrhol prehrať z CD 5. časť, kde malo dôjsť k trýzneniu svedka U. X.. K prehratému záznamu sa obvinený vyjadril tak, že poprel pravdivosť obsahu nahrávky. Následne predseda senátu prečítal prepisy telefónnych hovorov z č. l. 992-1080, pričom obvinený uviedol, že k prepisom nevie nič povedať. Na hlavnom pojednávaní konanom 21. novembra 2013 bol v rámci dokazovania prečítaný príkaz Okresného súdu Nitra z č. l. 989c - 989h, prepisy telefónnych hovorov a SMS správ z č. l. 992- 1080, ku ktorým sa obvinený vyjadril s tým, že sa nepamätá na tieto hovory a nevie, čo znamenajú (č. l. 2078), znalecké posudky Doc. Ing. Ivana Nepraša, CSc. z č. l. 669-899, prepisy SMS správ v maďarskom jazyku a ich preklad do jazyka slovenského z č. l. 906-932. Obvinený k dôkazom uviedol, že tieto SMS správy nepísal a ani jemu ich nepísali, s SMS správami nemá nič spoločné.

Zo strany súdu bolo obvinenému umožnené oboznámiť sa s obsahom zvukových, obrazových a obrazovo-zvukových záznamov formou čítania prepisov, resp. prehratím videozáznamu z trýznenia poškodeného U. X.. Obvinený sa ku všetkým dôkazom vyjadril. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že k obsahu zaistených mobilných telefónov (hovory, SMS správy, obrazové záznamy) bol na hlavnom pojednávaní konanom 21. novembra 2013 vypočutý znalec Doc. Ing. Ivan Nepraš, CSc., ktorému obvinený aktívne kládol otázky (č. l. 2074-2076).

Naplnenie uplatnených dovolacích dôvodov nevzhliadol dovolací súd ani vo vzťahu k namietaným výsluchom svedkov v neprítomnosti obvineného. Je plne v kompetencii predsedu senátu posúdiť, či s ohľadom na okolnosti prípadu, obžalovaného a svedka hrozí obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu a je ho potrebné v súlade s § 262 Tr. por. vypočuť v neprítomnosti obžalovaného a verejnosti. Nakoľko svedok poškodený U. X. v prípravnom konaní dňa 18. januára 2012 uviedol, že má z obvineného strach a chce byť vypočutý v jeho neprítomnosti, prokurátor navrhol vylúčenie obvineného na čas výsluchu podľa § 262 Tr. por. (č. l. 1804). Obvinený ani prítomná obhajkyňa JUDr. Natália Borsosová takýto postup nenamietli. Výsluch svedka poškodeného bol vykonaný za aktívnej účasti obhajkyne obvineného, ktorá svedkovi poškodenému položila množstvo otázok. Po návrate obvineného do pojednávacej miestnosti, obvinený mal záujem položiť svedkovipoškodenému otázky, čo mu nebolo umožnené z objektívnych dôvodov, keďže svedok poškodený sa už v budove súdu nenachádzal. Obhajkyňa preto navrhla opätovné vypočutie svedka poškodeného. V nadväznosti na správnosť aplikácie ustanovenia § 262 Tr. por. možno okresnému súdu vytknúť nedbalosť pri zachytávaní údajov v zápisnici, v ktorej nie je uvedené, že obvinený bol po návrate do pojednávacej miestnosti oboznámený s obsahom výpovede svedka poškodeného. Konanie súdu v súlade so zákonom je možné predpokladať len s ohľadom na nižšie zachytené vyjadrenie obvineného k svedeckej výpovedi (č. l. 1810).

Súd vyhovel návrhu obhajoby a svedka poškodeného U. X. opakovane vypočul na hlavnom pojednávaní konanom 18. júla 2013 v neprítomnosti obvineného a verejnosti. Obvinený bol po každom zavolaní do pojednávacej miestnosti oboznámený s obsahom výpovede. Následne obvinený niekoľkokrát požiadal o položenie otázok, ktoré po návrate svedka poškodeného do pojednávacej miestnosti, mu boli kladené prostredníctvom predsedu senátu. Práva obvineného počas výsluchov hájil jeho obhajca JUDr. Claude Trelaj, ktorý svedkovi poškodenému kládol otázky.

Dovolací súd nezistil konanie súdu v rozpore s ustanovením § 262 Tr. por. Obavu z nepravdivej výpovede umocnil sám svedok poškodený, ktorý na oboch hlavných pojednávaniach uviedol, že má z obvineného strach, pričom vysvetlil svoje rozporné tvrdenia, že môže vypovedať v prítomnosti obvineného.

Na hlavnom pojednávaní konanom 18. júla 2013 bol vypočutý aj svedok H. W.. Po zákonnom poučení a súhlase s výpoveďou v prítomnosti obvineného a verejnosti, pristúpil prokurátor k jeho výsluchu. Pred koncom výsluchu predseda senátu po porade senátu bez prerušenia pojednávania vylúčil obvineného a verejnosť na čas výsluchu z pojednávacej miestnosti, keďže svedok na všetky otázky súdu odpovedal vyhýbavo. V neprítomnosti obvineného sa svedok vyjadril k osobám, od ktorých drogy kupoval. Obvinený bol po návrate do pojednávacej miestnosti oboznámený s výpoveďou svedka, ku ktorej zaujal stanovisko. Sám aj svedkovi položil otázku, na ktorú svedok odpovedal. Obvinený mal možnosť sa k výpovedi svedka vyjadriť, preto dovolací súd považoval námietky obvineného k výsluchu uvedeného svedka za tendenčné.

Pokiaľ ide o výsluch svedka U. I., tento bolo uskutočnený v neprítomnosti obvineného na základe listu od obvineného, v ktorom žiada o vypočutie v neprítomnosti (č. l. 1583). K postupu podľa § 262 Tr. por. sa pripojil prokurátor, pretože strach svedka z obvineného vyplýval aj zo zápisnice z prípravného konania. Obhajca obvineného JUDr. Martin Gajer konanie podľa § 262 Tr. por. vo vzťahu k svedkovi U. I. nenamietal. Po predvedení obvineného do pojednávacej miestnosti bol obvinenému prečítaný obsah zápisnice svedka. Obvinený mal záujem klásť obvinenému otázky, ktoré v zápisnici nie sú uvedené. V priebehu hlavného pojednávania (po výsluchu svedkov F. Q., H. M., Š. X., P. S.) súd pokračoval vo výsluchu svedka U. I. v neprítomnosti obvineného s tým, že svedkovi kládol otázky výlučne obhajca obvineného (č. l. 1601-1602). Obvinený nemal k výpovedi svedka žiadne pripomienky. V nadväznosti na to je opätovne potrebné okresnému súdu vytknúť nedôslednosť pri spísaní zápisnice. Zo zápisnice nie je zrejmé, či obvinený po prvom výsluchu prezentoval svoje otázky, resp. či otázky položené obhajcom pri pokračovaní vo výsluchu sú otázkami obvineného a aký bol dôvod pre takýto postup súdu. Napriek týmto nedostatkom dovolací súd nekonštatoval porušenie práv obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, keďže obvinený bol počas výsluchu svedka zastúpený obhajcom, ktorý sa do vypočúvania aktívne zapájal. Súčasne obvinený ani obhajca nenamietali do zápisnice konanie v rozpore s ustanovením § 262 Tr. por.

Vykonanie dôkazov v neprítomnosti obvineného a verejnosti nemalo vplyv na ich zákonnosť, keďže Trestný poriadok takýto postup umožňuje.

Podľa obvineného spočívala nezákonnosť vykonaného dôkazu aj v absencii príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke.

Mobilné telefóny, z ktorých znalec Doc. Ing. Ivan Nepraš, CSc. získal údaje o hovoroch, SMSsprávach a videozázname z trýznenia poškodeného U. X., boli orgánom činným v trestnom konaní vydané pri domovej prehliadke, prehliadke motorového vozidla zn. BMW X6, EČV: O.-XXXCY a po výzve na vydanie veci podľa § 89 ods. 1 Tr. por. Domová prehliadka sa uskutočnila na základe dostatočne odôvodneného príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Komárno zo 4. mája 2011, č. p. OS-KN-V-4/2011. Na prehliadku motorového vozidla bol 3. mája 2011 vyšetrovateľom Policajného zboru so súhlasom námestníčky Okresnej prokuratúry Komárno vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov, č. k. ORPZ-KN-V-135/2011-KP. Z príkazu je zrejmé, akými úvahami sa vyšetrovateľ pri jeho vydaní spravoval. Príkaz obsahoval špecifikáciu iných priestorov - motorového vozidla zn. BMW X6, dôvod vykonania prehliadky - dôvodné podozrenie o páchaní zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. na základe kriminálno-relevantných informácií vyplývajúcich z operatívno-pátracej činnosti, že sa v predmetnom osobnom motorovom vozidle, ktoré používa podozrivý H. X., nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to omamné a psychotropné látky, konkrétne pervitín, resp. ďalšie s vecou súvisiace dôkazy. Nakoľko orgány činné v trestnom konaní pri žiadosti o vydanie príkazu, resp. pri vydaní príkazu objektívne nemôžu mať podrobné informácie o všetkých predmetoch nachádzajúcich sa v dotknutom v priestore, vyšetrovateľ v príkaze uviedol ako predmet záujmu len pervitín a ďalšie s vecou súvisiace dôkazy. Bližšie nešpecifikovanie použitých prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a získaných kriminálno-relevantných informácií nemalo vplyv na zákonnosť príkazu, keďže prezradenie kriminálno-relevantných informácií, zdroja informácií a použitých prostriedkov operatívno-pátracej činnosti by mohlo viesť k zmareniu vyšetrovania a tým aj účelu trestného konania.

Okrem príkazov na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov boli v konaní vydané i príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke z 20. júna 2011, sp. zn. 33Ntt 544/2011 podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ktorých cieľom bolo získanie údajov k odňatým mobilným telefónom a SIM kartám (meno vlastníka, účastnícke telefónne čísla, obdobie aktivácie SIM karty, doba používania, PUK kódy). Súčasťou príkazov nebola žiadosť o zisťovanie obsahu o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Napriek tomu nemožno bez ďalšieho konštatovať porušenie zákona. Ustanovenie § 116 Tr. por. upravuje zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a oznámenie údajov zo strany právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré zabezpečujú telekomunikačnú prevádzku. Trestný poriadok nerieši situáciu, keď orgány činné v trestnom konaní môžu získať potrebné informácie z iných zdrojov ako od telekomunikačných operátorov.

Orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii mobilné telefóny, získané zákonných spôsobom, obsahujúce záujmové informácie. Duplicitné požadovanie údajov a prepisov SMS správ a uskutočnených hovorov od telekomunikačnej spoločnosti by bolo v rozpore s logikou a hospodárnosťou konania. Pri údajoch starších ako 12 mesiacov, vzhľadom na dobu archivácie, aj bezúčelné. V praxi by teda mohla nastať situácia, že orgánom činným v trestnom konaní by bol napriek dispozícii s vydaným, resp. zaisteným mobilným telefónom odopretý prístup k údajom potrebným pre trestné konanie v dôsledku uplynutia obdobia úschovy údajov o telekomunikačnej prevádzke, čím by mohlo dôjsť k zmareniu vyšetrovania. Súčasne ak by súd prijal názor obvineného o potrebe príkazu vo vzťahu k obsahu vydaného mobilnému telefónu, paradoxne by prokurátor musel navrhnúť vydanie príkazu a žiadať, aby orgány činné v trestnom konaní sami sebe vydali údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, pričom je potrebné opätovne pripomenúť, že subjektom povinným oznámiť záujmové údaje v zmysle § 116 Tr. por. sú len telekomunikačné spoločnosti, nie orgány činné v trestnom konaní alebo znalec.

Ani dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. neboli naplnené.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený namietol nevyjadrenie osobitného motívu podľa § 140 písm. c/ Tr. zák. v skutkových vetách bodov 3/ a 4/ rozsudku.

Dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným činom.

Obvinený nenamietal právnu kvalifikáciu jednotlivých skutkov, za ktoré bol odsúdený, len použitie osobitného motívu - spáchanie trestného činu v úmysle uľahčiť iný trestný čin.

Podľa § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. i/ a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

Aplikácia osobitného motívu podľa § 140 písm. c/ Tr. zák. nemala vplyv na výšku trestu, ktorý bol obvinenému uložený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi ako čin najprísnejšie trestný. Postavenie obvineného by sa prípadným vypustením osobitného motívu nezmenilo. Nad rámec dovolací súd odkazuje na argumentáciu krajského súdu, ktorý použitie uvedeného ustanovenia odôvodnil.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda nebol daný.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvineného H. X. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.