N a j v y š š í   s ú d  

5 Tdo 7/2013

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného M. P. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu, prerokoval na neverejnom zasadnutí

21. februára 2013 v Bratislave dovolanie obvineného M. P., zastúpeného obhajcom  

Mgr. D. Š., proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. januára 2012, sp. zn. 3 To 127/2011,

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. P.

sa   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 27. októbra 2011 sp. zn. 35 T 147/2010 bol

obvinený M. P. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že  

05.04.2010 v čase asi o 03.10 hod. v obci V., okres Tvrdošín, na dvore baru

„U Kelta“ na Oravickej ulici 35, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcom konflikte

s inými hosťami priniesol z miesta svojho trvalého bydliska z rodinného domu č. X.,

nelegálne držanú nabitú krátku ručnú palnú zbraň – samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ vzor 50,

československej výroby, kalibru 7,65 Browning a náboje a so slovami „Vy ma jebať

nebudete!“ ju vytiahol spoza chrbta a s predpaženou rukou vo výške pliec v úmysle usmrtiť vystrelil zo vzdialenosti 3,3 m na S. Ť., ktorý stál oproti nemu do oblasti hrudníka, pričom

zasiahol zboku stojaceho M. T., potom strelil do utekajúceho S. Ť. zozadu a do M. T. spredu

do oblasti brucha, čím spôsobil S. Ť. povrchové strelné poranenie hrudníka a priestrel ľavého

stehna so šikmou zlomeninou stehennej kosti s posunom úlomkov a M. T. tangenciálny

priestrel hrudnej steny a priestrel dutiny brušnej, následkom čoho došlo k roztrhnutiu pečene,

sleziny, prederaveniu žalúdka a hrubého čreva s následkom poúrazového výpotoku

pohrudničnej dutiny s nevzdušnosťou pľúc a šoku ťažkého stupňa,

- použitú zbraň, krátku ručnú palnú zbraň – samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ vzor 50,

československej výroby, kalibru 7,65 Browning, bez ďalšej špecifikácie a výrobného čísla,

povrchovo upravenú gravírovaním a pokovaním a strelivo v počte 7 ks, kaliber 7,65 mm

a ďalšie vydané strelivo 69 ks nábojov a 8 ks nábojok mal v držbe bez povolenia od presne

nezistenej doby asi od roku 1994 do 05.04.2010 v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom

dome vo V. č. X. alebo v objektoch k nemu prislúchajúcich, v rozpore

so zákonom č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.

Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.,

§ 36 písm. j/, § 41 ods. 2, § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený

do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad

na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. bude povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného

úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci,

a to krátkej ručnej palnej zbrane – samonabíjacej pištole zn. ČZ vzor 50, československej

výroby, kalibru 7,65 Browning, s odstráneným výrobným číslom, ako i strelivo v počte 7 ks,

kaliber 7,65 mm a ďalšie vydané strelivo 69 ks nábojov a 8 ks nábojok.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd

nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika

viazaná.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému

M. T. škodu titulom bolestného vo výške 9.008,45 €, poškodenému S. Ť. škodu vo výške

2.978 € a poškodenej strane spoločnosti U. Z. P., a.s., so sídlom v Bratislave škodu vo výške

936,17 €.

Podľa § 287 ods. 2 Tr. por. bol poškodený M. T. so zvyškom nárokov

na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal obvinený odvolanie do všetkých

jeho výrokov do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré odôvodnil osobitným podaním

prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj vlastným podaním.  

Obhajca v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 803-807) namietal použitú právnu

kvalifikáciu a vytýkal súdu, že v nedostatočnej miere zohľadnil všetky okolnosti subjektívnej

stránky trestného činu vraždy, pričom jeho konanie mal kvalifikovať len podľa

§ 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu. Poukazoval na nedostatky znaleckého posudku

z odboru zdravotníctva a na výpoveď znalkyne MUDr. L., ktorá na hlavnom pojednávaní

nevedela bližšie určiť stupeň podstatného zníženia rozpoznávacích a ovládacích schopností

obvineného v čase skutku. V tejto súvislosti navrhoval vypracovanie znaleckého posudku

odborným znaleckým ústavom, ktorý návrh mu súd zamietol. Na závažnosť tohto dôkazného

prostriedku viackrát neúspešne poukazoval v rámci svojho práva na obhajobu, ktoré bolo

postupom orgánov činných v trestnom konaní porušené. Čo sa týka uloženého trestu, vytýkal

súdu, že nepoužil zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a neukladal trest pod dolnú

hranicu zákonnej trestnej sadzby. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a uložiť

obvinenému primeraný miernejší trest odňatia slobody.  

Samotný obvinený v dôvodoch odvolania (č.l. 808) uviedol, že okresný súd ho uznal

za vinného z troch nedokonaných vrážd a z nedovoleného ozbrojovania, pričom sám dodnes

nevie, či po týchto osobách strieľal, aj keď to z jeho prvej výpovede vyplýva. V čase tejto

výpovede bol v zlom psychickom rozpoložení a len prikyvoval vyšetrovateľovi na všetko. Jeho obhajca JUDr. B. síce videl v akom je stave, napriek tomu výsluchu nezabránil.

Namietal, že s poškodenými nikdy neprišiel do konfliktu, nikdy mu neublížili, preto chýba

motív jeho konania. Taktiež poukazoval na skutočnosť, že na jeho oblečení sa nenašli žiadne

povýstrelové splodiny. Zopakoval tvrdenie z hlavného pojednávania, že zbraň patrila

svedkovi J. K., pričom už v prípravnom konaní navrhoval, aby vyšetrovateľ porovnal

daktyloskopické stopy na zbrani a nábojniciach s odtlačkami tohto svedka. V závere svojho

odvolania namietal nesprávnu protokoláciu jeho ospravedlnenia sa poškodeným

na hlavnom pojednávaní.

Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý

na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 tak,

že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a ochrannom dohľade a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, pričom

obvinenému uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, 2, § 38 ods. 3,

§ 36 písm. j/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov

a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon uloženého trestu zaradil obvineného podľa § 48 ods. 3

písm. b/ Tr. zák. do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.  

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad vo výmere 1 (jedného) roku.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

19. januára 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený v súčasnej dobe

uložený trest vykonáva.

Okresný súd Žilina 11. februára 2013 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie obvineného M. P., ktoré podal prostredníctvom ustanoveného obhajcu

Mgr. D. Š. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa

7. septembra 2012.

V písomných dôvodoch svojho dovolania uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., pretože rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/ Tr. por., pretože bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a napokon

dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretože bol uložený trest mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby.  

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal, že oba súdy

nesprávne posúdili zavinenie, teda subjektívnu stránku trestného činu. V minulosti nemal

s poškodenými žiadne konflikty ani spory, pričom ich skoro vôbec nepoznal, preto nemal

žiadny motív, ktorý by ho viedol k usmrteniu poškodených. V tejto súvislosti poukázal

na zistenia znalcov psychiatrov, ktorí vo svojom znaleckom posudku uviedli, že jeho konanie

bolo ovplyvnené podstatným znížením ovládacích i rozpoznávacích schopností. Napokon

poukazoval na jednotlivé zranenia poškodených, u ktorých podľa znaleckého dokazovania

nedošlo k poškodeniu žiadneho životne dôležitého orgánu. Z toho dôvodu jeho konanie

nemožno vo vzťahu k poškodenému S. Ť. právne kvalifikovať ako pokus vraždy podľa  

§ 14 ods. 1, § 145 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. Zistený skutok mal byť súdmi kvalifikovaný ako

ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uviedol, že rozsudky

Okresného súdu Žilina i Krajského súdu v Žiline sa opierajú o skutočnosti, ktoré uviedol pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 5. apríla 2010. V čase výsluchu bol v zlom

psychickom i fyzickom stave, pre ktorý nebol spôsobilý výsluchu. Pred výsluchom dlhšiu

dobu nespal a okrem toho ešte o 13.49 hod. hodnota alkoholu v jeho krvi predstavovala

0,22 mg/l. Uvedenú skutočnosť neúspešne namietal aj v odvolacom konaní. Poukazoval

na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, v dôsledku čoho považuje takto získaný

dôkaz za nezákonný. Rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným

spôsobom a takýmto spôsobom bolo porušené aj právo na obhajobu.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. poukazoval

na nejednoznačné a rozporuplné závery znalcov psychiatrov, v dôsledku čoho požadoval

kontrolný znalecký posudok na posúdenie jeho duševného stavu, avšak súd jeho žiadosť

zamietol. Uvedeným postupom súdu bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. vytýkal súdom,

že pri ukladaní trestu nepoužili zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. a keďže jeho konanie nesprávne právne kvalifikovali, bol mu uložený

trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Záverom svojho dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom,

že napadnutým rozsudkom krajského súdu ako aj rozsudkom okresného súdu bol porušený

zákon v jeho neprospech, a to v ustanovení § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

v ustanovení § 155 ods. 1 Tr. zák., v ustanovení §§ 119 ods. 2, 146 Tr. por., v ustanovení

§§ 23, 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák., v čl. 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd v znení Protokolu č. 11, čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie

a ustanovení § 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Žiline z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 zrušil v celom rozsahu. Navrhol zrušiť

aj rozsudok Okresného súdu Žilina z 27. októbra 2011 sp. zn. 35 T 147/2010 vo výroku o vine

v časti týkajúcej sa pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1,

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj

podklad, resp. sú naň obsahovo nadväzujúce a stratia v prípade zrušenia výroku o vine svoj

podklad a prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil

rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím

o dovolaní priamo dotknuté s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť.

Uvedenú možnosť využil prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení z 29. októbra 2012 (č.l. 935)

uviedol, že dovolanie obvineného považuje za nedôvodné. Okresný súd ako aj krajský súd

sa vo svojich rozhodnutiach podrobne vysporiadali s námietkami obvineného. Namietané

okolnosti boli predmetom dokazovania pred prvostupňovým súdom, pričom obvinený

neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvody dovolania.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1

Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné

prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve

obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení

§ 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť

(§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania

a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého

rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.  

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa

§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Obvinený M. P. ako prvý z dovolacích dôvodov uplatnil dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych

chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku

alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva, nie však z hľadiska procesných

predpisov. Poukázaním na uvedený dovolací dôvod preto nemožno namietať porušenie

procesných predpisov. V medziach tohto dovolacieho dôvodu možno namietať, že skutok tak,

ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci sa o trestný čin nejedná, alebo ide o iný trestný čin, než ktorým bol obvinený uznaný za vinného.

Na podklade tohto dovolacieho dôvodu však nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Uvedený

dovolací dôvod nenapĺňa ani poukaz na to, že vykonaným dokazovaním nebola v konaní

preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Tá totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa

k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane,

t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktoré je obsahom skutkovej vety rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšší súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou,

a preto nemôže preskúmavať a posudzovať postup súdov prvého a druhého stupňa

pri hodnotení vykonaných dôkazov. Naopak najvyšší súd je povinný vychádzať

zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, prípadne druhého stupňa a potom v nadväznosti

na nimi zistený skutkový stav môže posudzovať hmotnoprávne posúdenie skutku.

V posudzovanej veci uplatnené dovolacie námietky obvineného smerujú primárne

do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči spôsobu hodnotenia dôkazov

vykonaných súdmi nižšej inštancie. V podstate sa obvinený takýmto spôsobom snaží presadiť

vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení oboch súdov inú) verziu skutkového stavu

veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom

posúdení.

Z uvedeného je zrejmé, že argumenty uvedené v dovolaní obvineného nie sú spôsobilé

naplniť dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože sa netýkali právneho

posúdenia, ale výlučne skutkových zistení a hodnotenia dôkazov.

Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uplatňoval dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie

súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli

vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným

spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa

mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Naplnenie tohto dovolacieho

dôvodu videl obvinený v tom, že pred jeho prvým výsluchom sa nachádzal v zlom

psychickom rozpoložení, bol nevyspatý a navyše ešte ráno bol značne pod vplyvom alkoholu.

Z obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, že prvý výsluch obvineného pred

vyšetrovateľom sa uskutočnil 5. apríla 2010 o 17.40 hod. (č.l. 42-48) za účasti jeho obhajcu.

Pred výsluchom bol vyšetrovateľom riadne poučený o svojich právach, pričom vo veci

vypovedal dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku a vôbec sa nesťažoval na únavu

a vyčerpanosť. Žiadne výhrady voči výsluchu nemal. Pokiaľ ide o zistenú hladinu alkoholu

v krvi obvineného, k tomu je potrebné uviesť, že pri poslednom odbere krvi dňa 5. apríla 2010

o 08.30 hod. bola zistená koncentrácia alkoholu v krvi obvineného 1,32 promile, pričom

k samotnému výsluchu došlo až po 9-ich hodinách po poslednom odbere vzorky krvi.

Podľa vyjadrenia znalcov došlo v organizme obvineného k odbúravaniu alkoholu za každú

hodinu 0,12 až 0,15 promile alkoholu, z čoho možno vyvodzovať, že v čase výsluchu nebol

pod vplyvom alkoholu. Námietky obvineného sú preto neopodstatnené. V tomto smere žiadne

pochybenia najvyšší súd nezistil, ani pokiaľ ide o právo obvineného na obhajobu.

Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uplatnil dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom

porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných

práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného

č.l. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3

Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného

dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní

a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad

ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného v rôznych štádiách

trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom

neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, však samo o sebe nezakladá dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť

uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu

pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci išlo

o prípad povinnej obhajoby.

V prerokúvanej veci najvyšší súd žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku

o povinnej obhajobe nezistil. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený bol

v priebehu celého trestného konania riadne zastúpený obhajcom, ktorý sa zúčastňoval úkonov

prípravného konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania i verejného zasadnutia

o odvolaní. Obhajca obvineného mal teda počas celého konania možnosť kvalifikovane

navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného. Samotná

skutočnosť, že súd neakceptoval návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania ešte neznamená,

že došlo k porušeniu práv na obhajobu, z čoho vyplýva, že uvedený dovolací dôvod nebol

naplnený.

Napokon obvinený M. P. uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. h/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný

trestný čin nepripúšťa.

Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie tohto dovolacieho

dôvodu sa vyžaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý

zákon nepripúšťa alebo bol trest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie

spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v § 34 až § 39 Tr. zák.

a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu nie je možné

v dovolaní vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Práve také námietky

obvinený uplatnil vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti najvyšší

súd pripomína, že nepoužitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody

nezakladá žiadny dovolací dôvod.

Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok,

tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho

dôvodu podľa § 371 Tr. por. V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371 Tr. por.

V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. P. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. februára 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová