N a j v y š š í s ú d
5 Tdo 7/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného M. P. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu, prerokoval na neverejnom zasadnutí
21. februára 2013 v Bratislave dovolanie obvineného M. P., zastúpeného obhajcom
Mgr. D. Š., proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. januára 2012, sp. zn. 3 To 127/2011,
a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. P.
sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 27. októbra 2011 sp. zn. 35 T 147/2010 bol
obvinený M. P. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že
05.04.2010 v čase asi o 03.10 hod. v obci V., okres Tvrdošín, na dvore baru
„U Kelta“ na Oravickej ulici 35, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcom konflikte
s inými hosťami priniesol z miesta svojho trvalého bydliska z rodinného domu č. X.,
nelegálne držanú nabitú krátku ručnú palnú zbraň – samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ vzor 50,
československej výroby, kalibru 7,65 Browning a náboje a so slovami „Vy ma jebať
nebudete!“ ju vytiahol spoza chrbta a s predpaženou rukou vo výške pliec v úmysle usmrtiť vystrelil zo vzdialenosti 3,3 m na S. Ť., ktorý stál oproti nemu do oblasti hrudníka, pričom
zasiahol zboku stojaceho M. T., potom strelil do utekajúceho S. Ť. zozadu a do M. T. spredu
do oblasti brucha, čím spôsobil S. Ť. povrchové strelné poranenie hrudníka a priestrel ľavého
stehna so šikmou zlomeninou stehennej kosti s posunom úlomkov a M. T. tangenciálny
priestrel hrudnej steny a priestrel dutiny brušnej, následkom čoho došlo k roztrhnutiu pečene,
sleziny, prederaveniu žalúdka a hrubého čreva s následkom poúrazového výpotoku
pohrudničnej dutiny s nevzdušnosťou pľúc a šoku ťažkého stupňa,
- použitú zbraň, krátku ručnú palnú zbraň – samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ vzor 50,
československej výroby, kalibru 7,65 Browning, bez ďalšej špecifikácie a výrobného čísla,
povrchovo upravenú gravírovaním a pokovaním a strelivo v počte 7 ks, kaliber 7,65 mm
a ďalšie vydané strelivo 69 ks nábojov a 8 ks nábojok mal v držbe bez povolenia od presne
nezistenej doby asi od roku 1994 do 05.04.2010 v mieste svojho trvalého bydliska v rodinnom
dome vo V. č. X. alebo v objektoch k nemu prislúchajúcich, v rozpore
so zákonom č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov.
Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. j/, § 41 ods. 2, § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad
na dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 77 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. bude povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného
úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci,
a to krátkej ručnej palnej zbrane – samonabíjacej pištole zn. ČZ vzor 50, československej
výroby, kalibru 7,65 Browning, s odstráneným výrobným číslom, ako i strelivo v počte 7 ks,
kaliber 7,65 mm a ďalšie vydané strelivo 69 ks nábojov a 8 ks nábojok.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát, ak súd
nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému
M. T. škodu titulom bolestného vo výške 9.008,45 €, poškodenému S. Ť. škodu vo výške
2.978 € a poškodenej strane spoločnosti U. Z. P., a.s., so sídlom v Bratislave škodu vo výške
936,17 €.
Podľa § 287 ods. 2 Tr. por. bol poškodený M. T. so zvyškom nárokov
na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal obvinený odvolanie do všetkých
jeho výrokov do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré odôvodnil osobitným podaním
prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj vlastným podaním.
Obhajca v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 803-807) namietal použitú právnu
kvalifikáciu a vytýkal súdu, že v nedostatočnej miere zohľadnil všetky okolnosti subjektívnej
stránky trestného činu vraždy, pričom jeho konanie mal kvalifikovať len podľa
§ 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu. Poukazoval na nedostatky znaleckého posudku
z odboru zdravotníctva a na výpoveď znalkyne MUDr. L., ktorá na hlavnom pojednávaní
nevedela bližšie určiť stupeň podstatného zníženia rozpoznávacích a ovládacích schopností
obvineného v čase skutku. V tejto súvislosti navrhoval vypracovanie znaleckého posudku
odborným znaleckým ústavom, ktorý návrh mu súd zamietol. Na závažnosť tohto dôkazného
prostriedku viackrát neúspešne poukazoval v rámci svojho práva na obhajobu, ktoré bolo
postupom orgánov činných v trestnom konaní porušené. Čo sa týka uloženého trestu, vytýkal
súdu, že nepoužil zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a neukladal trest pod dolnú
hranicu zákonnej trestnej sadzby. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a uložiť
obvinenému primeraný miernejší trest odňatia slobody.
Samotný obvinený v dôvodoch odvolania (č.l. 808) uviedol, že okresný súd ho uznal
za vinného z troch nedokonaných vrážd a z nedovoleného ozbrojovania, pričom sám dodnes
nevie, či po týchto osobách strieľal, aj keď to z jeho prvej výpovede vyplýva. V čase tejto
výpovede bol v zlom psychickom rozpoložení a len prikyvoval vyšetrovateľovi na všetko. Jeho obhajca JUDr. B. síce videl v akom je stave, napriek tomu výsluchu nezabránil.
Namietal, že s poškodenými nikdy neprišiel do konfliktu, nikdy mu neublížili, preto chýba
motív jeho konania. Taktiež poukazoval na skutočnosť, že na jeho oblečení sa nenašli žiadne
povýstrelové splodiny. Zopakoval tvrdenie z hlavného pojednávania, že zbraň patrila
svedkovi J. K., pričom už v prípravnom konaní navrhoval, aby vyšetrovateľ porovnal
daktyloskopické stopy na zbrani a nábojniciach s odtlačkami tohto svedka. V závere svojho
odvolania namietal nesprávnu protokoláciu jeho ospravedlnenia sa poškodeným
na hlavnom pojednávaní.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý
na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 tak,
že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a ochrannom dohľade a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, pričom
obvinenému uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, 2, § 38 ods. 3,
§ 36 písm. j/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov
a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon uloženého trestu zaradil obvineného podľa § 48 ods. 3
písm. b/ Tr. zák. do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad vo výmere 1 (jedného) roku.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
19. januára 2012, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený v súčasnej dobe
uložený trest vykonáva.
Okresný súd Žilina 11. februára 2013 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie obvineného M. P., ktoré podal prostredníctvom ustanoveného obhajcu
Mgr. D. Š. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa
7. septembra 2012.
V písomných dôvodoch svojho dovolania uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., pretože rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por., pretože bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a napokon
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretože bol uložený trest mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal, že oba súdy
nesprávne posúdili zavinenie, teda subjektívnu stránku trestného činu. V minulosti nemal
s poškodenými žiadne konflikty ani spory, pričom ich skoro vôbec nepoznal, preto nemal
žiadny motív, ktorý by ho viedol k usmrteniu poškodených. V tejto súvislosti poukázal
na zistenia znalcov psychiatrov, ktorí vo svojom znaleckom posudku uviedli, že jeho konanie
bolo ovplyvnené podstatným znížením ovládacích i rozpoznávacích schopností. Napokon
poukazoval na jednotlivé zranenia poškodených, u ktorých podľa znaleckého dokazovania
nedošlo k poškodeniu žiadneho životne dôležitého orgánu. Z toho dôvodu jeho konanie
nemožno vo vzťahu k poškodenému S. Ť. právne kvalifikovať ako pokus vraždy podľa
§ 14 ods. 1, § 145 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. Zistený skutok mal byť súdmi kvalifikovaný ako
ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uviedol, že rozsudky
Okresného súdu Žilina i Krajského súdu v Žiline sa opierajú o skutočnosti, ktoré uviedol pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 5. apríla 2010. V čase výsluchu bol v zlom
psychickom i fyzickom stave, pre ktorý nebol spôsobilý výsluchu. Pred výsluchom dlhšiu
dobu nespal a okrem toho ešte o 13.49 hod. hodnota alkoholu v jeho krvi predstavovala
0,22 mg/l. Uvedenú skutočnosť neúspešne namietal aj v odvolacom konaní. Poukazoval
na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, v dôsledku čoho považuje takto získaný
dôkaz za nezákonný. Rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným
spôsobom a takýmto spôsobom bolo porušené aj právo na obhajobu.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. poukazoval
na nejednoznačné a rozporuplné závery znalcov psychiatrov, v dôsledku čoho požadoval
kontrolný znalecký posudok na posúdenie jeho duševného stavu, avšak súd jeho žiadosť
zamietol. Uvedeným postupom súdu bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. vytýkal súdom,
že pri ukladaní trestu nepoužili zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. a keďže jeho konanie nesprávne právne kvalifikovali, bol mu uložený
trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Záverom svojho dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom,
že napadnutým rozsudkom krajského súdu ako aj rozsudkom okresného súdu bol porušený
zákon v jeho neprospech, a to v ustanovení § 14 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
v ustanovení § 155 ods. 1 Tr. zák., v ustanovení §§ 119 ods. 2, 146 Tr. por., v ustanovení
§§ 23, 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák., v čl. 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd v znení Protokolu č. 11, čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie
a ustanovení § 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Žiline z 19. januára 2012 sp. zn. 3 To 127/2011 zrušil v celom rozsahu. Navrhol zrušiť
aj rozsudok Okresného súdu Žilina z 27. októbra 2011 sp. zn. 35 T 147/2010 vo výroku o vine
v časti týkajúcej sa pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1,
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj
podklad, resp. sú naň obsahovo nadväzujúce a stratia v prípade zrušenia výroku o vine svoj
podklad a prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil
rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím
o dovolaní priamo dotknuté s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť.
Uvedenú možnosť využil prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení z 29. októbra 2012 (č.l. 935)
uviedol, že dovolanie obvineného považuje za nedôvodné. Okresný súd ako aj krajský súd
sa vo svojich rozhodnutiach podrobne vysporiadali s námietkami obvineného. Namietané
okolnosti boli predmetom dokazovania pred prvostupňovým súdom, pričom obvinený
neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvody dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1
Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,
že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné
prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve
obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení
§ 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť
(§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania
a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého
rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré
sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Obvinený M. P. ako prvý z dovolacích dôvodov uplatnil dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych
chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku
alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva, nie však z hľadiska procesných
predpisov. Poukázaním na uvedený dovolací dôvod preto nemožno namietať porušenie
procesných predpisov. V medziach tohto dovolacieho dôvodu možno namietať, že skutok tak,
ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci sa o trestný čin nejedná, alebo ide o iný trestný čin, než ktorým bol obvinený uznaný za vinného.
Na podklade tohto dovolacieho dôvodu však nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť
a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Uvedený
dovolací dôvod nenapĺňa ani poukaz na to, že vykonaným dokazovaním nebola v konaní
preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Tá totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa
k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane,
t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktoré je obsahom skutkovej vety rozhodnutia.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšší súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou,
a preto nemôže preskúmavať a posudzovať postup súdov prvého a druhého stupňa
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Naopak najvyšší súd je povinný vychádzať
zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, prípadne druhého stupňa a potom v nadväznosti
na nimi zistený skutkový stav môže posudzovať hmotnoprávne posúdenie skutku.
V posudzovanej veci uplatnené dovolacie námietky obvineného smerujú primárne
do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdmi nižšej inštancie. V podstate sa obvinený takýmto spôsobom snaží presadiť
vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení oboch súdov inú) verziu skutkového stavu
veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom
posúdení.
Z uvedeného je zrejmé, že argumenty uvedené v dovolaní obvineného nie sú spôsobilé
naplniť dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože sa netýkali právneho
posúdenia, ale výlučne skutkových zistení a hodnotenia dôkazov.
Ako ďalší dovolací dôvod obvinený uplatňoval dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie
súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli
vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným
spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa
mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Naplnenie tohto dovolacieho
dôvodu videl obvinený v tom, že pred jeho prvým výsluchom sa nachádzal v zlom
psychickom rozpoložení, bol nevyspatý a navyše ešte ráno bol značne pod vplyvom alkoholu.
Z obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, že prvý výsluch obvineného pred
vyšetrovateľom sa uskutočnil 5. apríla 2010 o 17.40 hod. (č.l. 42-48) za účasti jeho obhajcu.
Pred výsluchom bol vyšetrovateľom riadne poučený o svojich právach, pričom vo veci
vypovedal dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku a vôbec sa nesťažoval na únavu
a vyčerpanosť. Žiadne výhrady voči výsluchu nemal. Pokiaľ ide o zistenú hladinu alkoholu
v krvi obvineného, k tomu je potrebné uviesť, že pri poslednom odbere krvi dňa 5. apríla 2010
o 08.30 hod. bola zistená koncentrácia alkoholu v krvi obvineného 1,32 promile, pričom
k samotnému výsluchu došlo až po 9-ich hodinách po poslednom odbere vzorky krvi.
Podľa vyjadrenia znalcov došlo v organizme obvineného k odbúravaniu alkoholu za každú
hodinu 0,12 až 0,15 promile alkoholu, z čoho možno vyvodzovať, že v čase výsluchu nebol
pod vplyvom alkoholu. Námietky obvineného sú preto neopodstatnené. V tomto smere žiadne
pochybenia najvyšší súd nezistil, ani pokiaľ ide o právo obvineného na obhajobu.
Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uplatnil dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom
porušené právo na obhajobu.
Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných
práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného
č.l. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia.
Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného
dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv
obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní
a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad
ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného v rôznych štádiách
trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom
neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, však samo o sebe nezakladá dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť
uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu
pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci išlo
o prípad povinnej obhajoby.
V prerokúvanej veci najvyšší súd žiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku
o povinnej obhajobe nezistil. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený bol
v priebehu celého trestného konania riadne zastúpený obhajcom, ktorý sa zúčastňoval úkonov
prípravného konania a bol prítomný počas hlavného pojednávania i verejného zasadnutia
o odvolaní. Obhajca obvineného mal teda počas celého konania možnosť kvalifikovane
navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného. Samotná
skutočnosť, že súd neakceptoval návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania ešte neznamená,
že došlo k porušeniu práv na obhajobu, z čoho vyplýva, že uvedený dovolací dôvod nebol
naplnený.
Napokon obvinený M. P. uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. h/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný
trestný čin nepripúšťa.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie tohto dovolacieho
dôvodu sa vyžaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý
zákon nepripúšťa alebo bol trest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie
spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v § 34 až § 39 Tr. zák.
a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu nie je možné
v dovolaní vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Práve také námietky
obvinený uplatnil vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti najvyšší
súd pripomína, že nepoužitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
nezakladá žiadny dovolací dôvod.
Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok,
tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho
dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho
dôvodu podľa § 371 Tr. por. V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por.
V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné
podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. P. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. februára 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová