N a j v y š š í   s ú d  

5 Tdo 69/2013

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného I. D. a   spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

s použitím § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom

11. decembra 2013 o dovolaní obvineného I. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 25. októbra 2011, sp. zn. 5 To 114/2011, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. D. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Senica z 21. februára 2010, sp. zn. 1 T 48/2010, boli

obvinení J. S. a I. D. uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s

nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. a/, c/, d/,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. a obvinený J. S. sčasti samostatne

aj podľa ods. 2 písm. a/ § 172 Tr. zák. na skutkovom základe, že  

obaja obvinení po predchádzajúcej vzájomnej dohode v obci Š. - S. v dome

č. X. na ulici D. a na ďalších presne neustálených miestach v okolitých lesoch

od presne nezisteného obdobia začiatkom roka 2009 až do svojho zadržania dňa

10. decembra 2009 pripravovali podomácky psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú potom buď zdarma poskytovali alebo predávali jej konzumentom v s. regióne

a inde spravidla za cenu 5 až 10 euro za jednu dávku, pričom takto poskytovali alebo

predávali pervitín opakovane viacerým osobám, napr. O. M., nar. X.. M. X., J. K., nar. X.. J.

X., M. S., nar. X.. O. X.,

M. P., nar. X.. S. X., Ľ. J., nar. X.. M. X., L. Ř., nar. X.. A. X., Š. R., nar. X.. M. X.,

J. K., nar. X.. A. X., M. V., nar. X.. F. X.

a iným, pričom dňa 10. decembra 2009 pri domovej prehliadke v dome č. X.

na ul. D. v Š. - S. užívanom obvineným J. S. boli nájdené a zaistené časť zatavenej plastovej

injekčnej striekačky s metamfetamínom o hmotnosti

0,151 g s priemernou koncentráciou 73,9 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúcim

112 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 3 až 6 obvykle jednorazovým dávkam

psychotropnej látky, štyri zatavené časti plastových injekčných striekačiek s metamfetamínom

o celkovej hmotnosti 4,255 g s priemernou koncentráciou 46,2% hmotnostných

metamfetamínu obsahujúcim 1966 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 49 až 98

obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky, plastová kuchynská stierka, na povrchu

ktorej sa nachádzalo 0,775 g metamfetamínu s priemernou koncentráciou 68,4 %

hmotnostných metamfetamínu, obsahujúcim 530 mg absolútneho metamfetamínu,

čo zodpovedá 13 - 27 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky, vrchnák misy

z jánskeho skla, na povrchu ktorého sa nachádzalo 3,399 g metamfetamínu, s priemernou

koncentráciou 69,1 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúcim 2349 mg absolútneho

metamfetamínu, čo zodpovedá 59 až 117 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky

a tiež tam boli nájdené a zaistené plynová fľaša s varičom a rôzne chemické látky slúžiace

na podomácku prípravu metamfetamínu syntézou z efedrínu; pri domovej prehliadke v dome

č. X. na ul. Z. v Š. - S., užívanom obžalovaným I. D., bola nájdená a zaistená zatavená

plastová injekčná striekačka s metamfetamínom o hmotnosti 0,070 g s priemernou

koncentráciou 68,3 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúcim

48 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 1 až 2 obvykle jednorazovým dávkam

psychotropnej látky; celková hodnota dávok, ktoré by sa dali pripraviť zo zaistenej

psychotropnej látky - metamfetamínu, na čiernom trhu predstavuje podľa odborného

vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky 875 eur až 2500 eur; metamfetamín je zaradený

v zmysle zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok;

obvinený J. S. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Senici zo dňa 12. septembra 2005, sp. zn. 1 T 109/05, bol odsúdený pre

trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a

prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Trestného

zákona účinného do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov so

zaradením na výkon trestu do I. (prvej) NVS, pričom uznesením Okresného súdu

v Trnave z 20. februára 2008 sp. zn. 4 PP 5/08 bol z výkonu trestu odňatia slobody

podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Za to boli odsúdení obvinený J. S. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím

§ 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, na výkon

ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu

s maximálnym stupňom stráženia a zároveň mu podľa § 78 ods. 1 a § 76 ods. 1 Tr. zák. bol

uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a obvinený I. D. podľa

§ 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. k trestu odňatia slobody

vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a zároveň mu podľa

§ 78 ods. 1 a § 76 ods. 1 Tr. zák. bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Krajský súd v Trnave uznesením z 25. októbra 2011, sp. zn. 5 To 114/2011, podľa

§ 319 Tr. por. zamietol odvolania obvinených J. S. a I. D. a podľa

§ 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie družky obvineného J. S. E. B..

Proti tomuto uzneseniu obvinený I. D. prostredníctvom splnomocneného obhajcu Mgr.

P. V. podal 24. októbra 2013 na Okresný súd Senica dovolanie z dôvodov uvedených v § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže podľa jeho názoru rozhodnutie Krajského súdu v Trnave je

založené na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia a nesprávnom posúdení

zisteného skutku.

V odôvodnení podaného dovolania argumentoval tým, že jediným dôkazom

svedčiacim v jeho neprospech bola v rámci domovej prehliadky nájdená zatavená plastová

striekačka s metamfetamínom, ktorá obsahovala množstvo zodpovedajúce 1 až 2 dávkam,

vzhľadom k čomu malo byť jeho konanie právne kvalifikované podľa § 171 ods. 1 Tr. zák.,

keďže uvedenú drogu ako jej konzument prechovával pre svoju potrebu.

V ďalšej časti podaného dovolania namietal skutkové závery súdov, pokiaľ sa týkali

miesta jeho zadržania, hodnotení výpovedí spoluobvineného J. S. a svedkov M. P., O. M., J.

K., M. S., J. K., M. V., M. P. a M. H. Š..

V neposlednom rade vytýkal súdom, že nepoužili mimoriadne zmierňovacie

ustanovenie podľa § 39 ods. 1 a § 48 ods. 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu a zaradení na výkon

trestu.  

Podaným dovolaním sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil vyššie

uvedené uznesenie krajského súdu, ako aj naň nadväzujúci rozsudok Okresného súdu Senica

z 21. februára 2010, sp. zn. 1 T 48/2010 a tomuto prikázal, aby vec obvineného I. D.

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica navrhol dovolanie obvineného I. D.

odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže dôvody, ktoré v podanom

dovolaní uviedol, nepovažoval za právne relevantné.

K podanému dovolaniu sa vyjadril aj obvinený J. S., ktorý zotrval na svojej

predchádzajúcej obhajobnej argumentácii založenej na tvrdení, že skutok spáchal výlučne

obvinený I. D., ktorý podľa neho drogy navyše predával aj osobám mladším ako pätnásť

rokov a vzhľadom k tomu môže byť vďačný prokurátorovi za to, že výpoveď svedka Š. M.

považoval za nevierohodnú, pretože v opačnom prípade by jeho konanie muselo byť právne

kvalifikované aj podľa ods. 3 písm. b/ § 172 Tr. zák. Dovolanie obvineného I. D. považoval

za účelové a vzhľadom k tomu ho navrhol odmietnuť.

Spisový materiál Okresného súdu Senica sp. zn. 1 T 48/2010 spolu s dovolaním

obvineného I. D. bol Najvyššiemu súdu   Slovenskej republiky riadne predložený

na rozhodnutie 29. novembra 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa

§ 378 Tr. por. predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie obvineného I. D.

a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané

oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku (§ 372 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné

na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

(§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Námietky obvineného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých

dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý

nezodpovedá predstavám obvineného, svojim obsahom nenapĺňajú nielen dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por., keďže obvinený I. D. v podanom dovolaní namietal predovšetkým

skutkové závery okresného a krajského súdu.

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť,

že dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je naplnený len vtedy,

ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť

zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.  

K tomuto dovolaciemu dôvodu je   potrebné vo všeobecnosti uviesť, že tento je daný

v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu

je dovolací súd vždy viazaný konečnými skutkovými zisteniami, ktoré vo veci urobili

súdy prvého a druhého stupňa.  

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú

skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad

odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok

mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom.

Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného

hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností

vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčanie trestného stíhania

(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) ako aj pri ukladaní trestu

obzvlášť nebezpečnému recidivistovi (§ 47 ods. 2 Tr. zák.). Ustanovenie § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por. sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov než Trestného

zákona, napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze

a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú vzťah ku právnej kvalifikácii skutku.

Naopak, z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je evidentne zrejmé, že dôvodom

dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia

urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak

povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého

stupňa, ktorý je vyjadrený v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní

uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové.

Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam

súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov

súdmi oboch stupňov.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú

k preskúmaniu rozhodnutia súdu druhého stupňa. Dovolací súd nemôže v tomto konaní

posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený bez

ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní

sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd.

V dovolacom konaní tiež platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu

musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu

podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti

obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie,

ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

O dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por. podľa

ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ide spravidla aj vtedy, ak obvinený v dovolaní v podstate len opakuje námietky uplatnené už skôr v konaní pred súdom prvého

a druhého stupňa, s ktorými sa súdy oboch stupňov dostatočne a správne vyrovnali.

V posudzovanom prípade tvorila základ dovolacích námietok obvineného kritika

spôsobu, ktorým oba súdy hodnotili vykonané dôkazy. Obvinený jednotlivé dôkazy

(výpovede spoluobvineného a svedkov) v dovolaní hodnotil inak ako súdy, lebo hodnotenie

dôkazov súdmi vyznievajúce v jeho neprospech nezodpovedalo jeho predstavám. Na základe

takto prezentovaného hodnotenia dôkazov následne dovolaciemu súdu predostieral vlastnú

verziu skutkového deja, na podklade čoho sa v konečnom dôsledku domáhal miernejšieho

posúdenia svojho konania, nie ako dílera, ale ako konzumenta drog.

V predostretej verzii vystupoval nie ako páchateľ, ale ako osoba, ktorá sa len

v dôsledku aktivity zo strany spoluobvineného J. S. nachádzala na mieste činu.

To je ale v priamom rozpore s tým, čo na základe vykonaného dokazovania ustálil súd prvého

stupňa v tzv. skutkovej vete výroku rozsudku, s ktorými zisteniami sa odvolací súd stotožnil.

V tomto smere oba súdy svoje rozhodnutia náležite zdôvodnili, a to aj vo vzťahu k použitej

právnej kvalifikácii skutku. V odôvodnení svojich rozhodnutí sa súdy riadne vyrovnali aj s obhajobnou argumentáciu obvineného I. D., a to aj pokiaľ išlo o ním prezentovanú verziu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už viackrát v minulosti zaoberal otázkou,

či nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody napĺňa

dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Keďže v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu ohľadom tejto otázky dochádzalo

k rozdielnym výkladom zákona, trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zaujalo na zasadnutí konanom 14. júna 2010 zjednocujúce stanovisko sp. zn.

Tpj 46/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011 pod poradovým číslom 5.

Podľa uvedeného stanoviska sa hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák.

o mimoriadnom znížení trestu svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným

hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 3,

ods. 4 Tr. zák. a na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného

a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemožno podriadiť „pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho

ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.  

Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je

chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len

prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Vzájomný vzťah

dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym

hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste.

Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov

nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže

byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho

dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. nie je naplnený tým,

že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., v dôsledku čoho uložený

trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených

ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol

uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol

obvinený uznaný za vinného.

Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod.

Rovnaké závery sa potom týkajú aj vo vzťahu k nepoužitiu ustanovenia

§ 48 ods. 4 Tr. zák. o zaradení obvineného na výkon trestu do ústavu iného stupňa stráženia.

Je teda evidentné, že tieto dovolacie námietky obvineného nenapĺňajú dôvod

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Predstavujú len skrytú snahu obvineného

I. D., aby bolo rozhodnuté v jeho prospech.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie

obvineného I. D. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí

ako nedôvodné odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová