UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného Q. H. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 31. októbra 2017 v Bratislave dovolanie obvineného Q. H. proti trestnému rozkazu Okresného súdu Čadca zo 4. októbra 2013, sp. zn. 3T/112/2013, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. H. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Čadca (ďalej len „okresný súd“) trestným rozkazom zo 4. októbra 2013, sp. zn. 3T/112/2013, uznal obvineného Q. H. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. ho odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto trestnému rozkazu podala bývalá manželka obvineného V. H. odpor (pozn. označený ako odvolanie), ktorý okresný súd uznesením z 20. januára 2014, sp. zn. 3T/112/2013, podľa § 355 ods. 5 Tr. por. odmietol ako podaný neoprávnenou osobu.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený Q. H. i jeho bývalá manželka V. H. dve sťažnosti (pozn. obe označené ako odvolania), ktoré Krajský súd v Žiline uznesením z 26. februára 2014, sp. zn. 2Tos/15/2014, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Dňa 11. apríla 2014 bolo okresnému súdu zo strany krajského súdu odstúpené podanie obvineného Q. H. označené ako „Odvolanie a dovolanie“ zo 7. apríla 2014.
Obvinený vo svojom podaní uviedol, že bol krivo odsúdený a že sa žiadneho trestného činu nedopustil. Doplnil, že mu nebolo umožnené preštudovať si spis a až do času doručenia trestného rozkazu, nebol oboznámený s obžalobou. Sudca okresného súdu si ho predvolal a tam mu (sudcovi) povedal, že podávaodpor. Na to mu sudca odpovedal, aby si to dobre rozmyslel, keďže prokurátorka mu navrhla vyšší trest. Keď mu však obvinený zopakoval, že sa činu nedopustil, sudca sa rozčúlil a poslal ho preč. Ku skutku obvinený uviedol, že na manželku začal nadávať a pätou do oblasti rebier ju kopať ich spoločný syn Q., ktorému sa nepáčilo, aké rozprávky dávali v televízii. Na to bezdôvodne skočil aj do mladšieho syna F., ktorý mu nič nerobil. Keďže sociálna pracovníčka dlhodobo so správaním Q. nič nerobila, obvinený 27. apríla 2013 zavolal na políciu, aby ho postrašila. Keď však prišla polícia, jeho zobrali, od vtedajšej manželky si vypýtali telefónne číslo a začali ju presviedčať, aby na neho podala trestné oznámenie.
Dňa 14. júla 2014 bola obvinenému H. doručená výzva, v rámci ktorej ho okresný súd požiadal špecifikovať, či dovolanie podáva proti trestnému rozkazu zo 4. októbra 2013, uzneseniu okresného súdu z 20. januára 2014 alebo uzneseniu krajského súdu z 26. februára 2014. Zároveň ho podľa § 379 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 373 ods. 3 Tr. por. okresný súd poučil o obligatórnom zastúpení obhajcom.
Dňa 25. júla 2014 obvinený zopakoval, že predmetný skutok nespáchal, že je ochotný ísť aj na detektor lži. Uviedol, že aj jeho bývalá manželka súhlasí, aby bol zbavený obvinení. Dodal tiež, že si obhajcu nevolí a ani nežiada o jeho ustanovenie.
Dňa 24. mája 2017 okresný súd obvineného opätovne vyzval, aby sa vyjadril voči akému rozhodnutiu podáva dovolanie, aby si zvolil obhajcu, resp. aby požiadal o jeho ustanovenie. Na predmetnú výzvu obvinený nereagoval.
Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložený na rozhodnutie 26. októbra 2017.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Podľa § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Tr. por.
Z obsahu podaného dovolania (a v ňom špecifikovaných námietok) dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie obvineného Q. H. smerovalo proti trestnému rozkazu okresného súdu. Keďže obvinený nevyužil svoje právo podať proti napadnutému trestnému rozkazu odpor (resp. odpor podaný jeho bývalou manželkou bol právoplatne odmietnutý), nesplnil tak jednu z podmienok dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por.
Na základe tohto musel dovolací súd dovolanie obvineného Q. H., bez preskúmania veci, postupom podľa § 382 písm. d/ Tr. por. odmietnuť. Nad rámec uvedeného najvyšší súd dopĺňa, že v posudzovanom prípade sa obvinený H. opakovane odmietol nechať zastúpiť obhajcom, a to napriek postupu okresného súdu podľa § 379 ods. 1 Tr. por. (k povinnosti dovolacieho súdu opätovne vyzvať obvineného na zvolenie obhajcu viď napr. uznesenie z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 43/2013, príp. uznesenie zo 7. augusta 2014, sp. zn. 6 Tdo 2/2014).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



