5Tdo/67/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvinenej Z. C. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 21. novembra 2019 v Bratislave dovolanie manžela obvinenej T.. B. C. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. mája 2018, sp. zn. 9To 3/2018, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie manžela obvinenej T.. B. C. sa odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 2. októbra 2017, sp. zn. 1T 126/2016, bola obvinená Z. C. uznaná za vinnú zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, že

ako konateľka, štatutárny orgán a zodpovedná osoba za podnikateľský subjekt B. E. W., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom I., I., okres C. za obdobie od mesiaca 06/2014 do mesiaca 10/2015 podľa mesačných výkazov poistného, zrazila svojim 7 zamestnancom poistné na nemocenské poistenie a príspevok na starobné a dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti podľa § 141 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a následne takto zrazené poistné neodviedla na účet Sociálnej poisťovne pobočka ulica 1. Mája č. 4503, Poprad za uvedené obdobie v sume 5. 899,55 eur, čím takto spôsobila pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Poprad, so sídlom ul. 1. Mája č. 4053, Poprad škodu v sume 5. 899,55 eur.

Za to bola obvinená odsúdená podľa § 277 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásila priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní obvinená odvolanie, ako aj prokurátor vo vzťahu k výroku o treste v neprospech obvinenej (č. l. 390). Na základe včas podanýchodvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý na verejnom zasadnutí 9. mája 2018 rozsudkom, sp. zn. 9 To 3/2018 (č. l. 442-444) podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenej Z. C., rod. O., nar. XX. marca XXXX v O.-A. A., trvale bytom ul. C. č. XXX/XX, I., okr. C., konateľke spoločnosti B. E. W., s.r.o., I. uložil podľa § 277 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obvinenú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. krajský súd odvolanie obvinenej zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 9. mája 2018, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinená v súčasnej dobe uložený trest vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.

Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinená prevzala 27. augusta 2018, poškodená Sociálna poisťovňa prevzala dňa 27. augusta 2018, prokurátor prevzal 24. augusta 2018 (č. l. 448).

Okresný súd Kežmarok dňa 22. október 2019 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie manžela obvinenej T.. B. C., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Martina Kirňaka. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 1. júla 2019 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. manžel obvinenej namietal, že uplatnenie zvoleného postupu podľa § 257 ods. 4 Tr. por. a následne v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. nebolo v danom prípade na mieste aj s ohľadom na podstatu veci, keď došlo k spáchaniu skutku právnickou osobou a nie jednotlivcom s poukázaním na otázku k písm. f), ktorá bola položená zmätočne, pretože sa týkala trestného činu krádeže v zmysle § 212 ods. 2 Tr. zák. Ďalej manžel uviedol, že obvinenej bola znemožnená efektívna obhajoba a teda došlo k hrubému porušeniu jej práva na obhajobu. Túto skutočnosť je potrebné posudzovať aj s ohľadom na druh a charakter trestnej činnosti, zo spáchania ktorej bola odsúdená, pričom právo obvinenej na obhajobu je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 3 písm. c) dohovoru. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvinenej aj podľa článku 5 ods. 4 dohovoru, ako aj článku 17 Ústavy Slovenskej republiky s poukázaním na rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013.

Podľa názoru manžela obvinenej súd nebral do úvahy podstatné vyjadrenia z ich strany, ktoré sú v spisovom materiály uvedené a ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou viedli k iným záverom, a preto boli v konaní pred okresným súdom porušené aj základné zásady trestného konania.

S poukazom na vyššie uvedené argumenty manžel obvinenej navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona a pri použití § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove z 9. mája 2018, sp. zn. 9 To 3/2018 a rozsudok Okresného súdu Kežmarok z 2. októbra 2017, sp. zn. 1T 126/2016 čo do výroku o vine a treste a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú možnosť vyjadriť sa využil okresný prokurátor, ktorého vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 27. augusta 2019 (č. l. 502). Vo svojom vyjadrení v prvom rade poukázal na skutočnosť, že obvinená bola vypočutá po náležitom poučení, pričom uviedla, že sa po fyzickej stránke a psychickej stránke cíti byť zdravá, nebola liečená na psychiatrii, vie čítať a písať, chápe zmysel trestného konania a po prečítaní uznesenia o vznesení obvinenia uviedla, že všetko čo je tam uvedené, je pravda a všetko je jej veľmi ľúto. Podľa prokurátora neboli zistené žiadne pochybnosti o tom, že by sa obvinená nevedela obhajovať samaa po zákonnom poučení, že čo sa týka práva zvoliť si obhajcu obvinená uviedla, že toto právo nevyužíva, obhajcu si nezvolila a bude sa obhajovať sama, pričom obvinená bola od začiatku trestného stíhania a vznesenia obvinenia riadne poučená o svojom práve na obhajobu.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že skutok nemohla spáchať sama, pretože konateľom spoločnosti B. E. W., s.r.o. bol aj M.. J. A. v postavení svedka v rámci vyšetrovania vypovedal, že do chodu spoločnosti nezasahuje, nevedel uviesť žiadne skutočnosti ohľadom dlhov predmetnej spoločnosti, pretože o všetky záležitosti sa stará obvinená aj spolu s manželom. Podľa prokurátora všetky zabezpečené dôkazy odôvodňovali postup podľa § 234 ods. 1 Tr. por. na podanie obžaloby pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustila obvinená, pričom už v minulosti bola obvinená odsúdená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T 4/2014 z 24. februára 2014.

Čo sa týka námietky ohľadne zle položenej otázky v rámci písmena f) prokurátor uviedol, že išlo zrejme len o pisársku chybu zápisnice z hlavného pojednávania, pretože na hlavnom pojednávaní bola poučená o právnej kvalifikácii skutku ako zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., čo je zaznamenané aj na zvukovom zázname z hlavného pojednávania.

Podľa prokurátora postup okresného súdu pri povolení urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 4 Tr. por., a teda, že obvinená nepopiera spáchanie skutku je postupom zákonným s ktorým sa stotožnil aj krajský súd. V takomto prípade je vyhlásenie obvinenej neodvolateľné a v rozsahu vyhlásenia nenapadnuteľné odvolaním. Zároveň krajský súd nezistil ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor považuje podané dovolanie manžela obvinenej za nedôvodné.

Vyjadrenie prokurátora bolo doručené stranám trestného konania, avšak obvinená, poškodená ani obhajca na vyjadrenie prokurátora nereagovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie podal manžel obvinenej prostredníctvom obhajcu, čo je v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí lebo bolo podané vo veci, v ktorej obvinený, tento mimoriadny opravný prostriedok nemôže podať.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinená na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a poučení predsedom senátu po porade s obhajcom urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe. Zároveň bola predsedom senátu poučená o následkoch takého vyhlásenia.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolanie možno podať aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny. Nie je tam však špecifikovaný subjekt, ktorému toto právo prislúcha, preto je nevyhnutné z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyvodiť subjekt - oprávnenú osobu v zmysle § 369 Tr. por. - na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku v prípadoch podľa § 257 ods. 5 Tr. por.

Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktoránespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Ustanovenie § 369 ods. 2 Tr. por. neoddeliteľne nadväzuje na § 257 ods. 5 Tr. por., pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje subjekty oprávnené podať dovolanie - oprávnené osoby „okruh" rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený na základe prijatého vyhlásenia obvineného podľa § 257 ods. 5 Tr. por., tak môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti aj to iba s poukazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že manžel obvinenej nie je oprávnenou osobou na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a preto dovolací súd dovolanie manžela obvinenej T.. B. C. podľa § 382 písm. b) Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.