5Tdo/66/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a Mgr. Michala Polláka v trestnej veci obvineného H. X., pre zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 18. decembra 2025 dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Trešťáka ml. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2025, č. k. 7To/15/2025-602, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. X. odmieta.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 21. novembra 2024, č. k. 5T/48/2023- 563, uznal obvineného H. X. vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1) od presne nezisteného obdobia do dňa 10.12.2022 si od presne nezistenej osoby na presne nezistenom mieste v meste X. zadovážil omamné a psychotropné látky, a to 10 g marihuany (rodu Cannabis), ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta, pričom rastlina konope (rodu Cannabis) je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a účinná látka THC (tetrahydrokanabinol) obsiahnutá v tejto rastline patrí v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok, ktoré následne bez príslušného oprávnenia držal v osobnom motorovom vozidle zn. Š. K., farby strieborná metalíza svetlá, ev. čísla X., VIN: W. až do dňa 10.12.2022 na križovatke ulíc Z.. X. a Š. v W., kde pri kontrole hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trebišov, po predchádzajúcej výzve dobrovoľne vydal podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku 1 kssklenenej fľaštičky s obsahom sušeného rastlinného materiálu, a pri následne vykonanej prehliadke predmetného osobného motorového vozidla odstaveného na dvojprúdovej ceste v smere od mesta W. na mestskú časť W. - J. v zmysle § 101 ods. 1 Trestného poriadku boli zaistené 1 ks uzatváracie vrecúško červenej farby s potlačou hlavy čerta rozmerov 10 x 6 cm s obsahom sušeného rastlinného materiálu, 3 ks papierových skladačiek s obsahom sušeného rastlinného materiálu a expertíznym skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice sa zistilo, že v prípade predmetu č. 1 šlo o vysušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 2,18 g (2180 mg) s priemernou koncentráciou 17,4 % hmotnostných THC, obsahujúce 379 mg THC, v prípade predmetu č. 2 šlo o vysušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 1,28 g (1280 mg) s priemernou koncentráciou 18,0 % THC, obsahujúce 230 mg THC, v prípade predmetu č. 3A šlo o hašiš

- živicu konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 0,89 g s priemernou koncentráciou 28,8 % THC, obsahujúce 256 mg THC, v prípade predmetu č. 3B išlo o vysušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 0,74 g (740 mg) s priemernou koncentráciou 16,1 % hmotnostných THC obsahujúce 119 mg THC, v prípade predmetu č. 3C šlo o vysušené vrcholcovité časti rastliny konope (Cannabis) o celkovej hmotnosti 0,85 g (850 mg) s priemernou koncentráciou 16,8 % THC, obsahujúcej 143 mg THC, pričom chemickou analýzou predloženého rastlinného materiálu rastliny konope (rodu Cannabis) o celkovej hmotnosti 5,94 g (5.940 mg) bola zistená prítomnosť účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), pričom uvedené množstvo podľa ustálenej súdnej praxe, nakoľko jedna dávka marihuany má hmotnosť minimálne 0,5 g, možno považovať za minimálne 11 obvykle jednorazových dávok drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg THC, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa - konzumenta, 2) dňa 10.12.2022 v čase okolo 20.00 hod. pred potravinami A. na ulici Š. v meste W. odovzdal X. Š. jednu skladačku s obsahom sušeného rastlinného materiálu rastliny konope (rodu Cannabis) výmenou za to, že ho zavedie za F. D. s ktorou mal obvinený dohodnuté stretnutie, 3) dňa 10.12.2022 v čase o 20:55 hod. po predchádzajúcom požití návykovej látky viedol osobné motorové vozidlo značky Š. K. combi striebornej farby EČV: X. v meste W., kde bol na križovatke ulíc Z.. X. a Š. ulice zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trebišov a pri kontrole po výzve, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi a moču mu bola v Nemocnici s poliklinikou Trebišov dňa 11.12.2022 v čase o 01:45 hod. odobratá krv a moč, pričom po vykonaní toxikologického vyšetrenia na Súdnolekárskom a patologicko - anatomickom pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v X. imunochromatografickým skríningom jeho krvi a moču bola u neho zistená prítomnosť THC a taktiež vo vzorke jeho krvi bola toxikologickými analýzami dokázaná prítomnosť delta - 9 tetrahydrokanabinolu v koncentrácii 46,34 mg/ml s metabolickým produktom 11-nor-delta XTHCCOOH, pričom pri uvedenom množstve ide o stav, ktorý u fyzickej osoby eliminuje schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke, teda ide o stav porovnateľný hladine etylalkoholu v krvi nad 1 promile. Za to okresný súd obvinenému uložil podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého obvinenému podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. 2. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie do výroku o vine ako aj do výroku o treste, na podklade ktorého Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 15. mája 2025, č. k. 7To/15/2025-602, podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obvineného zamietol. 3. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu z 15. mája 2025, č. k. 7To/15/2025-602 podal obvinený H. X. dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Trešťáka ml. podaním z 1. augusta 2025 (č. l. 622 - 625), v ktorom navrhol, aby dovolací súd konštatoval dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 173 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na § 135b ods. 2 Trestného zákona v neprospech obvineného, podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok krajského súdu z 15. mája 2025, č. k. 7To/15/2025-602, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, alternatívne zrušil aj rozsudok okresného súdu z

21. novembra 2024, č. k. 5T/48/2023-563, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ namietol tieto základné skutočnosti (skrátene): 3.1. Rozhodnutia súdov, čo do právneho posúdenia skutku v bode 2 rozsudku, ktorým sa podľa názoru oboch súdov mal obvinený dopustiť prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa ustanovenia § 173 ods. 1 Trestného zákona považuje za nesprávne, nakoľko sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. 3.2. Prvostupňový súd nesprávne právne kvalifikoval skutok v bode 2 rozsudku a navyše svoje rozhodnutie aj nesprávne právne odôvodnil. Odvolací súd sa s touto argumentáciou bez akéhokoľvek, čo i len stručného zdôvodnenia stotožnil, pričom pri posudzovaní dôvodov odvolania obvineného súd absolútne odignoroval jeho argumentáciu uvedenú v odvolaní, ktorá reflektovala na novú právnu úpravu Trestného zákona v otázke tzv. „dílerstva“ (t. j. právnu úpravu ustanovenia § 173 po 6. auguste 2024), a teda sa v nadväznosti na to nezaoberal správnosťou právnej kvalifikácie po tejto zmene. 3.3. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa aktuálneho znenia § 173 ods. 1 Trestného zákona po novele s účinnosťou od 6. augusta 2024 je podľa názoru súdu trestné aj konanie, pri ktorom páchateľ okrem iného neoprávnene obchoduje s omamnou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve, pričom mal za to, že týmto obchodovaním malo byť odovzdanie drogy (časti šišky) X. Š. za protihodnotu, že tento privedie (ukáže) odsúdenému F. D., a to údajne za účelom vykonania sexuálnych služieb. Nielenže nebolo v konaní vzhľadom na neustále zmeny vo výpovedi svedka X. Š. bezpochyby preukázané, či mu vôbec dal obvinený drogu za nejakú protislužbu (informácia, kde sa nachádza p. D.), ale obvinený trvá na tom, že v tomto prípade nešlo o drogu, ktorá by bola či už určená na ďalšiu distribúciu, alebo na získanie akéhokoľvek majetkového prospechu. Skutočnosti, ktoré by naplnili pojmové znaky nedovoleného obchodovania s omamnou alebo psychotropnou látkou nie sú obsahom skutkovej vety v bode 2 rozsudku a ich naplnenie nebolo preukázané ani v priebehu trestného konania. 3.4. Obvinený dovolanie podal z dôvodu, že vyššie citovaný skutok nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania. V zmysle novely Trestného zákona týkajúcej sa úpravy drogovej trestnej činnosti, za pojmové znaky obchodovania s omamnou látkou, aj v zmysle dôvodovej správy k novele, možno pokladať všetky činnosti ako dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena drogy pokiaľ však nespĺňajú pojmové znaky (iba) prechovávania drog. Teda pokiaľ by aj išlo napr. o kúpu, predaj či výmenu omamnej látky, ale na osobnú spotrebu s absenciou zámeru ďalšej distribúcie, alebo dosiahnutie majetkového prospechu (teda za účelom zárobku), nemôže ísť o obchodovanie v trestnoprávnom zmysle, ale len o prechovávanie drog. 3.5. Zákonodarca v zmysle vyššie uvedeného jasne zadefinoval, čo možno považovať za tzv. dílerstvo, a teda obchodovanie s omamnými látkami za účelom určitého majetkového prospechu alebo ďalšej distribúcie. Majetkový prospech je z gramatického výkladu popisu skutku úplne vylúčený. Ďalšia distribúcia taktiež nebola naplnená, nakoľko na ďalšiu distribúciu musí byť droga vopred určená. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že obvinený je užívateľom marihuany už 20 rokov, táto má pre neho po zdravotných problémoch terapeutické účinky a prechovával drogu len za účelom vlastnej osobnej spotreby. Aj z popisu skutku (aj z vykonaného dokazovania) je evidentné, že do Trebišova prišiel za účelom stretnutia s p. F. D., nie za účelom akokoľvek distribuovať omamné látky. Pokiaľ však mal súd za preukázané, že došlo k odovzdaniu časti omamnej látky za určitú protihodnotu, túto nemožno vzhľadom na formuláciu (popis) skutku v bode 2 považovať za majetkový prospech, nakoľko X. Š. mal za odovzdanie drogy iba zaviesť odsúdeného za F. D., s ktorou mal dohodnuté stretnutie. Táto skutočnosť teda v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za majetkový prospech. Ak je takto formulovaná v popise skutku v bode 2, nemohli byť za žiadnych okolností naplnené pojmové znaky obchodovania s drogami. 3.6. Vzhľadom na uvedené je obvinený presvedčený o tom, že rozsudok je v bode 2 založený na nesprávnom právnom posúdení skutku, vzhľadom na absenciu pojmového znaku distribúcie, či majetkového prospechu pri odovzdaní časti drogy (určenej na osobnú spotrebu) X. Š.. Preto nemohol byť ustálený záver o naplnení skutkovej podstaty trestného činu podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona. Krajský súd navyše túto nezrovnalosť nezhojil, tejto časti podaného odvolania sa náležite nevenoval,svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil, a preto uznesenie zaťažil navyše vadou nepreskúmateľnosti. 4. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podaním z 1. septembra 2025 (č. l. 633 - 634), v ktorom uviedol, že dovolanie je nedôvodné a navrhuje ho odmietnuť. Zastáva názor, že dotknuté rozhodnutie okresného súdu je zákonné a vecne správne, vydané v súlade s právnymi predpismi, pričom uložené tresty sú dostatočným a adekvátnym opatrením voči obvinenému. Konajúci súd v odôvodnení uvádza podrobnú argumentáciu, na podklade ktorej prišiel k rozhodnutiu a výrokom v ňom obsiahnutých. Plne sa stotožňuje aj s rozhodnutím krajského súdu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie obvineného. Právny názor a argumenty uvádzané obvineným vyhodnotil ako právne nepriliehavé. 5. K vyjadreniu prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov sa vyjadril obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Treščáka ml. podaním z 27. októbra 2025 (č. l. 637) nasledovne (skrátene): 5. 1. Obvinený nesúhlasí s názorom prokurátora, že jeho argumenty sú právne nepriliehavé, a že rozsudok okresného súdu, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu sú zákonné a vecne správne. Obvinený zotrváva na svojich argumentoch uvedených v podanom dovolaní a má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu a naň nadväzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, má za to, že bol porušený zákon v neprospech obvineného, a preto naďalej žiada, aby bol napadnutý rozsudok krajského súdu z 15. mája 2025, č. k. 7To/15/2025-602, ako aj rozsudok okresného súdu z 21. novembra 2024, č. k. 5T/48/2023-563, zrušený a aby dovolací súd podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. 5.2. Obvinený si zároveň po podaní dovolania všimol, že z jeho strany došlo k zrejmej chybe v písaní, keď v dovolacom návrhu uviedol nesprávny rok vydania napadnutého odvolacieho rozsudku „15. mája 2023“, ktorý bol (ako to vyplýva aj zo spisu) vydaný 15. mája 2025. Preto žiada dovolací súd, aby prihliadol na túto zrejmú nesprávnosť v písaní. 6. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o dovolaní 20. novembra 2025 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2025 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371. 7. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Trestného poriadku). Zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie, preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Trestného poriadku, pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Trestného poriadku), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Trestného poriadku), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnýmidôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Trestného poriadku, § 385 Trestného poriadku). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť. 9. V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však podľa vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). 10. V tomto ohľade teda treba v zásade uviesť, že pokiaľ dovolateľ namieta hodnotenie dôkazov, či namieta skutkové závery, ku ktorým mali súdy dospieť z vykonaného dokazovania, vrátane záveru súdov, že sa skutok stal a aký bol jeho priebeh, tak tieto námietky smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku (R 14/2015). 11. Obvinený v podanom dovolaní s výnimkou skutkových námietok, ktoré sú z prieskumu dovolacieho súdu vylúčené namietal, že skutková veta rozsudku okresného súdu v bode 2 nezodpovedá právnej kvalifikácii, ktorú zvolil okresný súd a akceptoval krajský súd. 12. Zo skutkovej vety v bode 2 rozsudku vyplýva, že obvinený 10. decembra 2022 okolo 20.00 hod. odovzdal X. Š. jednu skladačku s obsahom sušeného rastlinného materiálu rastliny konope (rodu Cannabis) výmenou za to, že ho zavedie za F. D.. Podľa § 135b ods. 1 Trestného zákona prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz,preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu. Podľa § 135b ods. 2 Trestného zákona obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu podľa odseku 1. 13. Právny pojem „prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu“ (ďalej aj „prechovávanie omamných a psychotropných látok“) je definovaný ako držba omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu páchateľom po akúkoľvek dobu. 14. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka je držiteľom ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. V prípade držby sa jedná o parciálne oprávnenie vlastníka veci, ktoré môže patriť aj inej osobe ako vlastníkovi. Jej podstatou je faktické ovládanie určitej veci a nakladanie s ňou ako s vlastnou počas trvania držby. 15. Pod právny pojem „prechovávanie omamných a psychotropných látok“ zákonodarca podradil aj typy konaní páchateľa, ktorými páchateľ omamné a psychotropné látky získal do svojej držby (kúpa, výmena alebo iné zadováženie) alebo sa podieľal na ich doprave, či už v rámci Slovenskej republiky alebo cezhraničnou formou (dovoz, vývoz, prevoz, preprava - § 19, § 22 a § 23 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch) avšak výlučne za predpokladu, že páchateľ takto konal pre seba alebo pre iného, a to za účelom osobnej spotreby omamných a psychotropných látok. 16. Zákonodarca zároveň stanovil pre prechovávanie omamných a psychotropných látok aj kvantitatívne kritérium najviac vo väčšom rozsahu [§ 135d písm. b) Trestného zákona]. V prípade ak páchateľ zadováži, alebo má v držbe väčšie množstvo omamných a psychotropných látok, ako stanovuje toto kvantitatívne kritérium, vždy pôjde o obchodovanie s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom, alebo predmetom určeným na ich výrobu (§ 135b ods. 2 Trestného zákona), pretože zákonodarca podľa dôvodovej správy k zákonu č. 40/2024 Z. z. (ďalej aj „dôvodová správa“), vychádza z predpokladu, že v prípade prechovávania značného, veľkého, alebo mimoriadne veľkého množstva omamných a psychotropných látok páchateľom, musí byť minimálne časť týchto látok určená na ďalšiu distribúciu. 17. V prípade prechovávania omamných a psychotropných látok páchateľom najviac vo väčšom rozsahu je pre naplnenie tohto právneho pojmu nevyhnutné, aby prechovávané omamné a psychotropné látky neboli páchateľom určené (ani z časti) na ďalšiu distribúciu alebo za účelom dosiahnutia majetkového prospechu. 18. Pre naplnenie právneho pojmu „za účelom dosiahnutia majetkového prospechu“ je rozhodujúca subjektívna stránka (motív) páchateľa už v čase zadováženia si omamných a psychotropných látok do svojej držby a nie skutočnosť, či majetkový prospech prechovávaním omamných a psychotropných látok aj reálne dosiahne. Majetkový prospech v súvislosti s prechovávaním omamných a psychotropných látok páchateľom môže predstavovať napríklad prijatie finančného plnenia alebo naturálneho plnenia, či poskytnutie služby, pri ktorých majetkový prospech páchateľa predstavuje ušetrenie (nevynaloženie) finančných prostriedkov, ktorých výške by odplata v naturálnej forme, alebo poskytnutá služba podľa dohody strán zodpovedala. Keďže pri aktuálnej právnej úprave nie je hodnota omamných a psychotropných látok znakom príslušných skutkových podstát je postačujúce, ak sa vykonaným dokazovaním preukáže, že prechovávanie omamných a psychotropných látok (držba, dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena, alebo iné zadováženie) páchateľom malo, alebo malo mať odplatný charakter. 19. V prípade interpretácie právneho pojmu „ďalšia distribúcia“ dovolací súd zohľadnil, že zákonodarca v ustanovení § 135b ods. 1 Trestného zákona pod prechovávanie omamnej a psychotropnej látky zaradiljednak konanie páchateľa, ktorým zadovážil (aj doviezol, vyviezol, previezol, prepravil, kúpil, vymenil) omamnú a psychotropnú látku pre seba za účelom osobnej spotreby, ako aj konanie páchateľa, ktorým zadovážil (aj doviezol, vyviezol, previezol, prepravil, kúpil, vymenil) omamnú a psychotropnú látku pre iného za účelom osobnej spotreby. 20. Páchateľ z hľadiska svojej motivácie zadovážiť omamné a psychotropné látky môže sledovať tri základné ciele. V prvom prípade si páchateľ zadováži omamné a psychotropné látky výlučne pre seba za účelom svojej osobnej spotreby, pričom v tomto prípade je zrejmé, že toto konanie páchateľa možno podradiť pod prechovávanie omamných a psychotropných látok podľa § 135b ods. 1 Trestného zákona, keďže u páchateľa absentuje úmysel s omamnými a psychotropnými látkami ďalej nakladať vo vzťahu k tretím osobám. V druhom prípade páchateľ zadováži omamné a psychotropné látky výlučne pre iného za účelom jeho osobnej spotreby a v treťom prípade páchateľ zadováži omamné a psychotropné látky z časti pre seba za účelom svojej osobnej spotreby a z časti pre iného za účelom jeho osobnej spotreby. 21. Spornou interpretačnou otázkou právneho pojmu „ďalšia distribúcia“ je posúdenie, či odovzdanie omamných a psychotropných látok inému za účelom jeho osobnej spotreby páchateľom, za ktorým účelom ich páchateľ zadovážil, a ktorým sa držba omamných a psychotropných látok páchateľom končí, možno podradiť pod právny pojem prechovávania omamných a psychotropných látok, pretože vo všeobecnosti fyzické odovzdanie omamných a psychotropných látok páchateľom inému, aj za účelom osobnej spotreby, možno podradiť pod pojem „distribúcia“ a takéto konanie páchateľa bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy kvalifikované už ako obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami. 22. Z gramatického hľadiska je zrejmý rozdiel medzi pojmom „distribúcia“ a pojmom „ďalšia distribúcia“. Kým pod pojmom distribúcia možno rozumieť akékoľvek nakladanie s omamnými a psychotropnými látkami vo vzťahu k tretím osobám, pod pojmom „ďalšia distribúcia“ možno rozumieť distribúciu, ktorá z hľadiska poradia nasleduje po prvej, v čase zadováženia omamných a psychotropných látok už zamýšľanej distribúcii omamných a psychotropných látok páchateľom v momente ich zadováženia (distribúcia, ktorá presahuje naplnenie účelu zadováženia omamnej a psychotropnej látky pre iného za účelom osobnej spotreby páchateľom). Pojmy držba, dovoz, vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamných a psychotropných látok zákonodarca používa popri pojme „ďalšia distribúcia“, a preto ich nemožno stotožniť. 23. Z dôvodovej správy vyplýva, že účelom zvolenej právnej úpravy je odlíšiť užívateľov omamných a psychotropných látok od dílerov (obchodníkov s drogami), pretože predchádzajúca právna úprava medzi týmito osobami dostatočne nerozlišovala, a preto v praxi často dochádzalo k neadekvátnemu postihu užívateľov na rovnakej úrovni ako dílerov. 24. V prípade prechovávania omamných a psychotropný látok kladie zákonodarca dôraz na subjektívnu stránku trestného činu aj v podobe motívu páchateľa zadovážiť si omamné a psychotropné látky do držby, ktorý zahŕňa jednak účel ich následného použitia vo forme osobnej spotreby páchateľa alebo osobnej spotreby inej osoby, neexistenciu majetkového prospechu páchateľa a neexistenciu zámeru páchateľa využiť čo i len časť zadovážených omamných a psychotropných látok na ďalšiu distribúciu. 25. Povinnosť v trestnom konaní skúmať motív páchateľa existujúci v čase, v ktorom páchateľ nadobudol omamné a psychotropné látky do svojej držby, vyjadril zákonodarca pojmom „určené“ na ďalšiu distribúciu. Z tohto dôvodu nie je rozhodujúce, či páchateľ napokon odovzdal omamné a psychotropné látky inému, pre ktorého osobnú spotrebu ich zadovážil, alebo prišlo k jeho zadržaniu ešte pred tým, ako svoj zámer odovzdať ich inému, za účelom osobnej spotreby stihol realizovať. 26. Pokiaľ by zákonodarca v aktuálnej právnej úprave pojmy „distribúcia“ a „ďalšia distribúcia“ stotožňoval, bolo by každé zadováženie omamných a psychotropných látok páchateľom pre iného za účelom jeho osobnej spotreby potrebné právne kvalifikovať ako obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami, pretože ako bolo vyššie uvedené, pre právnu kvalifikáciu konania páchateľa je rozhodujúci už motív (účel) s akým omamné a psychotropné látky páchateľ nadobúda. V takomto prípade by potom bolo nadbytočné v legálnej definícii prechovávania omamných a psychotropných látok uvádzať aj eventualitu zadováženia omamných a psychotropných látok páchateľom pre iného za účelom jeho osobnej spotreby, keďže privilegovaná skutková podstata trestného činu podľa § 171 Trestného zákona by nebola pre takéhoto páchateľa aplikovateľná. 27. Na základe vyššie uvedených interpretačných úvah dospel dovolací súd k záveru, že právny pojem „ďalšia distribúcia“ uvedený v § 135b ods. 1 Trestného zákona je potrebné vykladať tak, že pod tentopojem možno podradiť až distribúciu omamných a psychotropných látok páchateľom, ktorá presahuje (ide nad rámec) naplnenie účelu zadováženia omamných a psychotropných látok pre iného, za účelom osobnej spotreby páchateľom a ktorá spočíva v ich reálnom odovzdaní inému, za účelom jeho osobnej spotreby páchateľom. 28. Pokiaľ mala iná osoba za účelom jej osobnej spotreby vôľu zadovážiť si omamné a psychotropné látky v množstve prechovávanom páchateľom ešte pred tým, ako sa páchateľ dopustil trestnoprávne relevantného konania, konanie páchateľa vo svojej podstate predstavuje len bezodplatnú formu sprostredkovania zadováženia alebo prechovávania týchto látok, čo jeho konanie odlišuje od klasického dílerstva. 29. Ako príklad možno uviesť dohodu dvoch užívateľov omamných a psychotropných látok, ktorí sa rozhodnú spoločne omamnú a psychotropnú látku užiť, avšak kúpiť by ju za týmto účelom následne išiel len jeden z nich. 30. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávaný prípad dovolací súd zdôrazňuje nasledovné: 31. Základná skutková okolnosť, ktorá vyplýva aj z výroku o vine v bode 1 rozsudku okresného súdu je, že obvinený si 10. decembra 2022 zadovážil (napr. kúpa, výmena, alebo iné zadováženie omamnej látky) rastlinu rodu konope, ktorú následne prechovával vo svojom motorovom vozidle. Tento skutok bol okresným súdom právne kvalifikovaný ako zločin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 6. augusta 2025 [okresný súd v rozsudku nesprávne uvádza zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona], pričom podstatou tohto konania obvineného bolo, že si rastlinu rodu konope zadovážil, čím sa dostala do jeho fyzickej držby. 32. Naproti tomu podstatou konania obvineného uvedeného v bode 2 rozsudku okresného súdu je odovzdanie rastliny rodu konope obvineným tretej osobe za službu, ktorú mu tretia osoba mala poskytnúť. Takéto konanie obvineného je potrebné považovať za ďalšiu distribúciu omamných a psychotropných látok, keďže zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplýva, že by tieto omamné a psychotropné látky zadovažoval za účelom osobnej spotreby osoby, ktorej ich odovzdal. Obvinený udáva, že si rastlinu rodu konope, ako jej dlhoročný užívateľ, zadovážil výlučne pre svoju osobnú spotrebu. Obvinený však v zmysle skutkovej vety v bode 2 napadnutého rozsudku 10. decembra 2022 zmenil pri časti takto nadobudnutého rastlinného materiálu účel jeho zadováženia a použitia, keď ho namiesto osobnej spotreby odovzdal tretej osobe. 33. Nemožno sa stotožniť s názorom obvineného, že pokiaľ rastliny rodu konope nadobudol najviac vo väčšom množstve za účelom osobnej spotreby a v tom čase ich nemal v úmysle ďalej distribuovať, že aj následnú zmenu tohto účelu, spočívajúcu v ich čiastočnej distribúcii tretej osobe by bolo možné kvalifikovať ako prechovávanie omamných a psychotropných látok. Naviac obvinený omamné a psychotropné látky ďalej distribuoval odplatnou formou - výmenou, ktorej podstatou bolo, podľa zistení okresného súdu, zaplatenie za službu obvineným prostredníctvom rastliny rodu konope tretej osobe. Majetkový prospech obvineného tak spočíval v ušetrení finančných prostriedkov (ako univerzálneho platidla), ktoré by inak musel za poskytnutú službu v prospech tretej osoby vynaložiť. 34. V tomto kontexte je nevyhnutné zohľadniť, že každé konanie páchateľa týkajúce sa nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, ktoré nenapĺňa všetky definičné znaky prechovávania omamných a psychotropných látok uvedených v § 135b ods. 1 Trestného zákona sa právne kvalifikuje ako obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami. Z rozhodnutia okresného súdu a ani z dovolacích námietok obvineného nevyplýva, že obvinený časť rastlín rodu konope, ktoré si zadovážil, mal v úmysle odovzdať tretej osobe za účelom jej osobnej spotreby, a preto jeho konanie uvedené v bode 2 napadnutého rozsudku okresného súdu, bolo správne právne kvalifikované ako prečin neoprávnenej výroby a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona. 35. Pokiaľ obvinený v dovolaní namieta spôsob odôvodnenia rozhodnutí krajského a okresného súdu, dovolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktorý uviedol, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že obvinený uviedol, že X. Š.G. dal jeden vrcholec marihuany, túto skutočnosť nepochybne potvrdil aj svedok X. Š. a keďže tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nebolo možné zistiť presnú hmotnosť marihuany, ktorú obvinený dal svedkovi X. Š., zo znaleckého posudku vyplýva, že množstvo marihuany, ktorá bola zaistená u X. Š.G. predstavovala 0,03mg a keďže neboli zistené ďalšie skutočnosti, ktoré by preukazovali, že išlo o množstvo nad 2 miligramy, súd konanie obvineného posudzoval podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona, keď vychádzal z toho, že obvinený dal svedkovi X. Š. nepatrné množstvo drogy, a to ako výmenu za protislužbu s tým, že mu privedie F. D. za účelom poskytnutia sexuálnych služieb. Obvineného uznal vinným z prečinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona, pretože obvinený dňa 10. decembra 2022 vymenil jeden vrcholec marihuany so svedkom X. Š. za protislužbu, a to že mu privedie za účelom sexuálnych služieb F. D., pričom išlo v konkrétnom prípade o nepatrné množstvo marihuany. 36. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd v stručnosti poukázal na zistený skutkový stav, na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obvineného. Krajský súd dospel k záveru, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom. Pokiaľ ide o výpoveď svedka X. Š. krajský súd konštatoval, že okresný súd podrobne analyzoval a vyhodnotil túto výpoveď na č. l. 5 napadnutého rozsudku (vo vzťahu ku skutku v bode 2). Krajský súd tak v ďalšom poukázal na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožnil a v plnom rozsahu naň odkázal. 37. Na podklade odvolacích námietok obvineného ku skutku 2 uvedeného v napadnutom rozsudku sa krajský súd stotožnil s hodnotením vykonaného dokazovania okresným súdom, ustálením skutkového stavu, ako aj s jeho právnym posúdením, keď neakceptoval odvolacie námietky obvineného a poukázal na správne závery okresného súdu, ktoré nepovažoval na nutné opakovať. 38. Podľa záveru dovolacieho súdu okresný a krajský súd obvinenému zrozumiteľne uviedli, ako ustálili skutkový stav pri namietanom skutku, že mali preukázanú distribúciu (odovzdanie) rastliny rodu konope obvineným svedkovi X. Š., ktorý mu za jej odovzdanie poskytol službu, čo právne posúdili ako odplatný právny úkon - výmenu. 39. Keďže touto výmenou obvinený rastliny rodu konope nenadobudol (ako je tomu pri prechovávaní), ale ich výmenou za službu ďalej distribuoval a z tohto konania mal majetkový prospech (ušetrenie finančných prostriedkov), jedná sa zo strany obvineného o obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami. Z tohto dôvodu možno stručné odôvodnenie okresného a krajského súdu považovať za postačujúce. 40. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že krajský súd sa ako odvolací súd dostatočne zaoberal podstatnými odvolacími námietkami obvineného a tomuto poskytol relevantnú odpoveď na všetky ním uplatnené zásadné skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v trestnom konaní. 41. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. 42. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.