UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného U. L. pre pokračovací zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 25. októbra 2018 v Bratislave dovolanie obvineného U. L. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra 2011, sp. zn. 5 To 51/2011, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie obvineného U. L. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len okresný súd) z 1. júna 2011, sp. zn. 3 T 149/2010, bol obvinený U. L. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a v bodoch 2/ až 11/ z pokračujúceho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v tomto rozsudku.
Za to ho odsúdil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 37 písm. h) Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 3 (tri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Nakoniec ho podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal k povinnosti jednotlivým poškodeným uhradiť škodu, pričom jedného z nich podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obvinený U. L..
Krajský súd v Košiciach na podklade tohto odvolania rozsudkom z 10. októbra 2011, sp. zn. 5 To 51/2011, podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý vyššie uvedený rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, že obvineného U. L. na nezmenenom skutkovom základe uznal za vinného v bodoch 1/ až 11/ z pokračujúceho zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák.
Za to ho odsúdil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vovýmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Nakoniec ho podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal k povinnosti jednotlivým poškodeným uhradiť škodu, pričom jedného z nich podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Obvinený U. L. okresnému súdu doručil 7. októbra 2014 vlastnou rukou napísané dovolanie.
Predseda senátu okresného súdu písomným podaním doručeným 12. novembra 2014 poučil obvineného, že podľa § 373 ods. 1 Tr. por. je dovolanie možné podať len prostredníctvom obhajcu. Súčasne ho požiadal, aby sa v lehote 14 dní vyjadril, či si obhajcu zvolí, alebo vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov mu má byť ustanovený.
S poukazom na odpoveď obvineného doručenú 26. novembra 2014 predseda senátu okresného súdu ustanovil obvinenému obhajcu JUDr. Pavla Piovarčího, AK, Košice, Štúrova 20, ktorý 12. januára 2015 aj nahliadol do spisu.
Medzičasom rozsudkom Okresného súdu Prešov z 26. januára 2015, sp. zn. 2 T 123/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 18. januára 2017, sp. zn. 3 To 19/2015, bol obvinený U. L. uznaný za vinného v bode 1/ z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu sprenevery na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo vyššie uvedenom rozsudku krajského súdu.
Za to ho odsúdil podľa § 213 ods. 3, § 42 ods. 1, § 37 písm. m) Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie z 1. júna 2011, sp. zn. 3 T 149/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 10. októbra 2011, sp. zn. 5 To 51/2011, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Nakoniec obvinenému podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť uhradiť škodu.
Obvinený a ustanovený obhajca na písomnú žiadosť predsedu senátu okresného súdu z 30. októbra 2015 vôbec nereagovali.
Následne obvinený na opätovnú žiadosť predsedu senátu okresného súdu písomným podaním doručeným 20. novembra 2017 uviedol, že trvá na podanom dovolaní. Vzhľadom k tomu potom, čo bol opätovne poučený, že dovolanie môže podať len prostredníctvom ustanoveného obhajcu a vyzvaný, aby v lehote 30 dní tak urobil, na výzvu doručenú 16. januára 2018 vôbec nereagoval.
Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Predseda senátu, ktorému bola vec v súlade s rozvrhom práce pridelená, postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne preskúmal dovolanie a predložené spisy a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, lebo bolo podané neoprávnenou osobou.
V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na fakt, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave tých najzávažnejších právnych pochybení súdov, u ktorého sa kladú zvýšené nároky najmä na jeho obsahové náležitosti. Z tohto dôvodu Trestný poriadok v § 373 ods. 1 výslovne stanovil, že obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
To na jednej strane zaručí, že právna zložitosť spojená s podaním dovolania a rozhodovaním o ňom nebude na ujmu možnosti využitia tohto opravného prostriedku obvinenému, ktorý nemá potrebné právne znalosti. Na strane druhej zabezpečí, že sa najvyšší súd ako súd dovolací bude zaoberať lenkvalifikovaným návrhom obsahujúcim právne fundovanú argumentáciu dovolateľa.
Za daného stavu veci tak dovolací súd dospel k záveru, že predložené dovolanie, ktoré podal len sám obvinený, je dovolanie podané neoprávnenou osobou, a preto ho s použitím § 382 písm. b) Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.