5Tdo/66/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného E.R. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2016 v Bratislave dovolanie obvineného E.R. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. októbra 2015, sp. zn. 5 To 71/2015 a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného E.R. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 30. apríla 2015, sp. zn. 2T/41/2014, uznal obvineného E.R. za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Okresný súd Banská Bystrica podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, ktorý bol obvinenému E.R. uložený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 1. decembra 2014, sp. zn. 1 T 11/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 18. februára 2015, sp. zn. 3 To 11/2015, za zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. považoval na ochranu spoločnosti a nápravu obvineného za dostatočný.

Okresný súd nakoniec obvinenému E.R. podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť poškodenému E. J., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom P. XX, okres Humenné, škodu vo výške 7.000,- Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade odvolania podaného obvineným E.R. uznesením zo 6. októbra 2015, sp. zn. 5 To 71/2015, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 30. apríla 2015, sp. zn. 2 T 41/2014, vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnomrozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený E.R. prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Silvie Pevnej dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por.

Dovolateľ v petite dovolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací na verejnom zasadnutí podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon vo výroku o vine a vo výroku o náhrade škody v neprospech obvineného E.R. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. októbra 2015, sp. zn. 5 To 71/2015 a prikázal krajskému súdu podľa § 388 ods. 1 Tr. por., aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa písomne nevyjadril ani prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a ani poškodený E. J..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného E.R. a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom ustanovenej obhajkyne (§ 373 ods. 1 Tr. por. ), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Z citovaného ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. a ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktoré dovolaním napadol obvinený E.R.. Je tomu tak z toho dôvodu, že predmetné uznesenie nie je konečným rozhodnutím, resp. nie je rozhodnutím vo veci samej.

Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., ktorého aktuálne znenie bolo do Trestného poriadku zavedené s účinnosťou od 1. septembra 2011, upravuje okruh rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie prípustné. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok.

Uvedená zmena Trestného poriadku odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie.Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.).

Treba poukázať aj na to, že o kontinuite a stabilite právneho názoru najvyššieho súdu na riešenie otázky prípustnosti dovolania v predmetnej situácii svedčí aj rozhodnutie č. 2 prijaté na zasadnutí trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu 26. novembra 2013, ktorého právna veta znie: „Ak odvolací súd zruší napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a len v tomto rozsahu vráti vec súdu prvého stupňa, čím výrok o vine nadobudne právoplatnosť, dovolanie nemožno podať len proti výroku o vine, keďže vo veci existuje stav neukončeného trestného stíhania. V takom prípade treba vyčkať na rozhodnutie o treste. Lehota na podanie dovolania potom aj vo vzťahu k výroku o vine plynie od doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o uložení trestu alebo bolo upustené od potrestania.“

Dovolaním možno v zmysle § 368 ods. 1 a 2 Trestného poriadku napadnúť len meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je právoplatné tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste, prípadne ochrannom opatrení alebo upustení od potrestania, a ktorým sa skončilo trestné stíhanie obvineného v danej veci ako celok.

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

S poukazom na vyššie uvedený výklad je evidentné, že dovolanie obvineného E.R. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.