N a j v y š š í   s ú d  

5 Tdo 65/2013

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného N. N. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. a/, c/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí konanom 20. novembra 2013 o dovolaní

obvineného N. N. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 27. augusta 2013, sp. zn. 5 To 75/2013, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. N. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. decembra 2009, sp. zn. 9 T 66/2008,

bol obvinený N. N. uznaný za vinného pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/,

c/ Tr. zák. v súbehu s prečinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla

podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák.

s použitím §§ 36 písm. j/, 37 písm. h/, 38 ods. 2, 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. Rovnako mu tak bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložený trest zákazu

činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 1 (jedného) roka. Naproti tomu bol podľa

§ 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre trestný čin krádeže podľa

§ 247 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. septembra 2010, sp. zn. 5 To 70/2010

na podklade odvolania obvineného N. N. podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a sám vo

veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obvineného N. N. podľa

§ 221 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 a § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. odsúdil

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho podľa

§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 18. marca 2013, sp. zn. 9 Nt 14/2011, podľa

§ 394 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

9 T 66/2008 proti obvineného N. N. a zároveň podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok

Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. decembra 2009, sp. zn. 9 T 66/2008, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. septembra 2010, sp. zn. 5 To 70/2010,

a to len vo výroku o treste.

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 24. júna 2013, sp. zn. 9 T 66/2008, bol

obvinený N. N. odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j/,

37 písm. h/, 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. augusta 2013, sp. zn. 5 To 75/2013

podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného N. N. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu obvinený N. N. prostredníctvom splnomocneného obhajcu

JUDr. J. V. podal 10. októbra 2013 na Okresný súd Veľký Krtíš dovolanie z dôvodov

uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže podľa jeho názoru rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici je založené na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia

a nesprávnom posúdení zisteného skutku, nakoľko tento nerešpektoval zásadu ukladania

trestov, keď v jednom rozsudku krajský súd konštatoval existenciu výnimočných okolností

prípadu, z ktorého dôvodu použil mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr.

zák. a uložil mu trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a naopak, po

obnove konania už toto ustanovenie neaplikoval a uložil mu trest skoro v strede trestnej

sadzby.

Podaným dovolaním sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil vyššie

uvedené uznesenie krajského súdu, ako aj naň nadväzujúci rozsudok Okresného súdu

Veľký Krtíš z 24. júna 2013, sp. zn. 9 T 66/2008 a tomuto prikázal, aby vec obvineného

N. N. v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš navrhol dovolanie obvineného

N. N. odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže obvinenému N. N. bol

uložený trest odňatia slobody aj s poukazom na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu

zo dňa 28. novembra 2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011 uverejnený dňa 21. decembra 2012 pod č.

428/2012 Z. z.

Spisový materiál Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9 T 66/08 spolu s dovolaním

obvineného N. N. bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený

na rozhodnutie 11. novembra 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa

§ 378 Tr. por. predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie obvineného N. N. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané

oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku (§ 372 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné

na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

(§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína,

že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného

prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom

poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov,

ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú

ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom

v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom

konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola

vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.  

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expresis verbis vyplýva, že dovolací súd

je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra

2012, uverejnenom v Zbierke zákonov 21. decembra 2012 pod č. 428/2012 Z. z. rozhodol,

že druhá časť prvej vety ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou (súd uloží

páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej sadzby trestu odňatia slobody) nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (tzv. asperačná zásada).

Podľa § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý

neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, a ten nadobudol právoplatnosť, ale nebol

vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia

je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, a vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa.

V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel

k týmto právnym záverom:

Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré

sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa – ako skutočnosti alebo

dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú

sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania

trestu. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, že právny predpis, jeho časť alebo

niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu

skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy

konania, ak bol z tohto dôvodu podaný návrh, je dôvodom obnovy konania „ex lege“,

t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila

právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení

§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok

obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie

iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu konania povolí podľa

§ 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/

alebo písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu ku trestnej

sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom

do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012,

sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom

428/2012, 21. decembra 2012, sa nepoužije.

Účinky použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred

21. decembrom 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou, sú negované použitím ustanovenia

§ 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ až c/ alebo písm. e/ Tr. zák. Sprísnená trestná sadzba v tomto

prípade nebola použitá, a to pre jej neprimeranú prísnosť vzhľadom na okolnosti prípadu

alebo pomery páchateľa, alebo nebola použitá z iného zákonom určeného dôvodu. Súd

v týchto prípadoch mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona, teda

zníženie sa neodvíjalo od dolnej hranice trestnej sadzby určenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol

využiť celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložiť (s príslušným

obmedzením) ešte aj nižší trest (k tomu pozri aj rozhodnutie 13. publikované v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2013).

V takom prípade sa ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších

predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn.

PL. ÚS 106/2011, nepoužije, nakoľko ústavne nesúladné účinky ustanovenia

§ 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, časti prvej vety za bodkočiarkou,

na dotknuté prípady nedopadli, preto návrh na obnovu konania podaný na základe uvedeného

nálezu ústavného súdu treba zamietnuť podľa § 399 ods. 2 Tr. por.

Z vyššie uvedených právnych záverov teda vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš

v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 9 T 66/2008 nemal povoliť obnovu konania a tento návrh

odsúdeného N. N. zamietnuť (lebo rovnako nezistil zákonné dôvody podľa

§ 394 ods. 1 Tr. por.), pretože Krajský súd v Banskej Bystrici pri ukladaní trestu v pôvodnom rozsudku využil celú časť sadzby pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou a uložil nižší

trest.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie

obvineného N. N. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. novembra 2013

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová