UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného L. R. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 23. novembra 2017 v Bratislave dovolanie L. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. apríla 2015, sp. zn. 23To/108/2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného L. R. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 10. marca 2014, sp. zn. 1T/178/2013, bol obvinený L. R. uznaný za vinného v bodoch 1), 3), 4) a 5) z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v znení zákona č. 59/2009 Z. z., v bode 2) z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení zákona č. 59/2009 Z. z., v bode 6) z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v znení zákona č. 204/2013 Z. z. na tom skutkovom základe, že
1) ako osoba konajúca za subjekt L. R. - GASTROVIN, sídlo Ľ. Ondrejova číslo 18/14, Prievidza, IČO: 35 387 084, na základe rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22. februára 2011 v Banskej Bystrici so zástupcom spoločnosti COTY Slovenská republika s.r.o., IČO: 35 738 375, objednal telefonicky od obchodného zástupcu spoločnosti COTY Slovenská republika s.r.o. Ing. L. L. v dňoch 03. marca 2011 až 31. marca 2011 dodávky drogistického tovaru a kozmetiky, dodaný tovar prevzal v okrese Prievidzi v dňoch od 07. marca 2011 do 04. apríla 2011, prevzal faktúry za uvedený tovar, konkrétne faktúru číslo 10661918, splatnú dňa 21. marca 2011 vo výške 6.143,17 eur, faktúru číslo 10662190, splatnú dňa 24. marca 2011 vo výške 2.737,62 eur, faktúru číslo 10662461, splatnú dňa 06. apríla 2011 vo výške 794,77 eur, faktúru číslo 10662562, splatnú dňa 06. apríla 2011 vo výške 2.048,63 eur, faktúru číslo 10662563, splatnú dňa 06. apríla 2011 vo výške 2.111,41 eur, faktúru číslo 10663078, splatnú dňa 12. apríla 2011 vo výške 7.118,86 eur, faktúru číslo 10663539, splatnú dňa 25. apríla 2011 vo výške 147,73 eur, faktúru číslo 10663541, splatnú dňa 25. apríla 2011 vo výške 4.663,67 eur, hoci už v čase objednávania a prevzatia tovaru vedel, že za objednaný tovar nezaplatí a ani nebude schopný zaplatiťvzhľadom na množstvo exekúcií, doručených platobných rozkazov, veľké množstvo objednaného tovaru a krátku lehotu splatnosti, a to nielen u poškodenej spoločnosti COTY Slovenská republika s.r.o., faktúry vystavené dodávateľom COTY Slovenská republika s.r.o. v lehote splatnosti neuhradil, čím spôsobil poškodenej spoločnosti COTY Slovenská republika s.r.o., L. Dérera číslo 18, Bratislava, IČO: 35 738 375, škodu vo výške 25.765,86 eur,
2) ako osoba konajúca za subjekt L. R. - GASTROVIN, sídlo Ľ. Ondrejova číslo 18/14, Prievidza, IČO: 35 387 084, si z Prievidze od dňa 05. augusta 2009 viackrát telefonicky objednal od osoby G. Y., ktorý bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti TINA PLUS s.r.o., Dolná Streda číslo 684, IČO: 43 884 008, dodávku potravinárskeho a drogistického tovaru, pričom tovar bol dňa 05. augusta 2009 dodaný a obvineným osobne prevzatý v okrese Prievidza, dodávateľom vystavené faktúry číslo 290661 s dátumom splatnosti 12. augusta 2009 vo výške 3.810,36 eur a číslo 290661 s dátumom splatnosti 19. augusta 2009 vo výške 892,79 eur v lehote splatnosti ani neskôr neuhradil, pričom vedel už v čase objednávania a aj prevzatia tovaru, že za tovar nezaplatí a ani nebude schopný zaplatiť vzhľadom na množstvo exekúcií, doručených platobných rozkazov, veľké množstvo objednaného tovaru a krátku lehotu splatnosti, a to nielen u poškodenej spoločnosti TINA PLUS s.r.o., čím spôsobil poškodenej spoločnosti TINA PLUS s.r.o., Váhovce číslo 542, IČO: 43 884 008, škodu vo výške 4.703,15 eur,
3) ako osoba konajúca za subjekt L. R. - GASTROVIN, sídlo Ľ. Ondrejova číslo 18/14, Prievidza, IČO: 35 387 084, si u obchodného zástupcu poškodenej spoločnosti HAGLEITNER HYGIENE SLOVENSKO s.r.o. objednal a bezprostredne na to v dňoch 04. októbra 2011, 12. októbra 2011 a 19. októbra 2011 prevzal na Novackého v Prievidzi pred stravovňou T. U. rôzny potravinársky tovar, ktorého prevzatie potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom na jednotlivé faktúry, konkrétne na faktúre číslo 1102004893 zo dňa 04. októbra 2011, splatnej dňa 03. novembra 2011 vo výške 2.562,44 eur, na faktúre číslo 1102005111 zo dňa 12. októbra 2011, splatnej dňa 11. novembra 2011 vo výške 786,97 eur, na faktúre číslo 1102005307 zo dňa 19. októbra 2011, splatnej dňa 18. novembra 2011 vo výške 231,72 eur, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil a neuhradil ani do dnešného, pričom vedel už v čase objednávania a aj prevzatia tovaru, že za tovar nezaplatí a ani nebude schopný zaplatiť, vzhľadom na množstvo exekúcií, doručených platobných rozkazov, veľké množstvo objednaného tovaru a krátku lehotu splatnosti, a to nielen u poškodenej spoločnosti HAGLEITNER HYGIENE SLOVENSKO s.r.o., čím spôsobil poškodenej spoločnosti HAGLEITNER HYGIENE SLOVENSKO s.r.o., sídlo Elektrárenská číslo 1, Bratislava, IČO: 35 840 790, škodu vo výške 3.581,13 eur,
4) ako osoba konajúca za subjekt L. R. - GASTROVIN, sídlo Ľ. Ondrejova číslo 18/14, Prievidza, IČO: 35 387 084, dňa 17. októbra 2011, v Handlovej, okres Prievidza, podpísal kúpnu zmluvu číslo H145/11 so spoločnosťou ATC-JR s.r.o., sídlo Vsetínska cesta číslo 766, Púchov, IČO: 36 760 532, na základe ktorej si následne telefonicky od Ing. Q. T. objednal rôzny potravinársky tovar, ktorý prevzal v okrese Prievidza a ktorého prevzatie potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom na jednotlivé faktúry, konkrétne na faktúre číslo 1101403541 zo dňa 18. októbra 2011, splatnej dňa 01. novembra 2011 vo výške 2.145,13 eur, na faktúre číslo 1101403595 zo dňa 20. októbra 2011, splatnej dňa 03. novembra 2011 vo výške 1.390,34 eur, na faktúre číslo 1101403665 zo dňa 25. októbra 2011, splatnej dňa 08. novembra 2011 vo výške 3.112,31 eur, na faktúre číslo 1101403704 zo dňa 27. októbra 2011, splatnej dňa 10. novembra 2011 vo výške 909,84 eur, na faktúre číslo 1101403785 zo dňa 03. novembra 2011, splatnej dňa 17. novembra 2011 vo výške 818,51 eur, ktoré nezaplatil v lehote splatnosti, ani neskôr, pričom vedel už v čase objednávania a aj prevzatia tovaru, že za tovar nezaplatí a ani nebude schopný zaplatiť vzhľadom na množstvo exekúcií, doručených platobných rozkazov, veľké množstvo objednaného tovaru a krátku lehotu splatnosti, a to nielen u poškodenej spoločnosti ATC-JR s.r.o., čím spôsobil poškodenej spoločnosti ATC-JR s.r.o., sídlo Vsetínska cesta číslo 766, Púchov, IČO: 36 760 532, škodu vo výške 8.376,13 eur,
5) ako osoba konajúca za subjekt L. R. - GASTROVIN, sídlo Ľ. Ondrejova číslo 18/14, Prievidza, IČO: 35 387 084, telefonicky objednal v období júl a august 2011 od spoločnosti Ing. P. X. - HLIVANA, Šalgočka číslo 116, IČO: 11 709 898, rôzny potravinársky tovar v prevádzke Z. U.slo XXX, ktorý dňa 28. júla 2011 bol vydaný v mieste prevádzky poškodenej spoločnosti a neskôr dodávaný tovar preberal vPrievidzi na Košovskej číslo 28, osobne obvinený v dňoch 28. júla 2011 tovar v sume 1.223,71 eur, 09. augusta 2011 tovar v sume 4.241,12 eur a 25. augusta 2011 v sume 2.811,34 eur, ktorý do dátumu splatnosti faktúr - číslo 110205 do 29. augusta 2011, číslo 110195 do 18. augusta 2011 a číslo 110225 do 15. septembra 2011 - nezaplatil a neuhradil ich ani neskôr, pričom vedel už v čase objednávania a aj prevzatia tovaru, že za tovar nezaplatí a ani nebude schopný zaplatiť vzhľadom na množstvo exekúcií, doručených platobných rozkazov, veľké množstvo objednaného tovaru a krátku lehotu splatnosti, a to nielen u poškodenej spoločnosti Ing. P. X. - HLIVANA, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Ing. P. X.
- HLIVANA, Šalgočka číslo 116, IČO: 11 709 898, škodu vo výške 8.276,17 eur,
6) hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo 11C 69/2004-36 zo dňa 27. augusta 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. decembra 2004, bol s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zaviazaný prispievať na výživu svojho syna maloletého T. R., nar. XX.XX.XXXX, sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne vopred, najneskôr do 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky Ing. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., J. W. číslo XXX/XX, túto povinnosť si v V., okres Prievidza a všade tam, kde sa zdržiaval, ako aj v bydlisku oprávnených v období od 26. marca 2012 do 10. marca 2014 úmyselne neplnil tým, že od 13. novembra 2011 pozastavil prevádzkovanie živnosti, nezaevidoval sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberal žiadne dávky na pomoc sociálne odkázaným osobám a vyživovaciu povinnosť si v súdom stanovenej výške neplnil, čím zostal dlhovať na nezaplatenom výživnom za obdobie od 26. marca 2012 do 10. marca 2014 oprávnenej Ing. T. R., nar. XX.XX.XXXX, sumu vo výške 1.526,97 eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 30/2012-70 zo dňa 21. februára 2012, právoplatným dňa 04. apríla 2012, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Okresný súd za to obvineného L. R. odsúdil podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, pričom podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/3/2013 zo dňa 10. septembra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. septembra 2013, v rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/46/2012 zo dňa 14. decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. apríla 2013, trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/30/2012 zo dňa 21. februára 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. apríla 2012, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Za skutok v bode 6) rozsudku okresný súd uložil obvinenému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť zaplatiť poškodenej strane spoločnosti COTY Slovenská republiky s.r.o., L. Dérera č. 18, Bratislava, IČO: 35 738 375 škodu vo výške 23.258,49 eur, poškodenej strane spoločnosti TINA PLUS s.r.o., Váhovce č. 542, IČO: 43 884 008 škodu vo výške 4.703,15 eur, poškodenej strane spoločnosti HAGLEITNER HYGIENE SLOVENSKO s.r.o., sídlo: Elektrárenská č. 1, Bratislava, IČO: 35 840 790 škodu vo výške 3.581,13 eur, poškodenej strane spoločnosti ATC-JR s.r.o., sídlo: Vsetínska cesta č. 766, Púchov, IČO: 36 760 532 škodu vo výške 8.176,13 eur, poškodenej strane spoločnosti Ing. P. - HLIVANA, Šalgočka č. 116, IČO: 11 709 898 škodu vo výške 8.003,17 eur.
Krajský súd v Trenčíne na podklade odvolania obvineného L. R. uznesením z 8. apríla 2015, sp. zn. 23To/108/2014 (č.l. 654-656), rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol. Dňa 4. apríla 2017 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného, ktoré podal sám (č.l. 685- 686) a neskôr podal dovolanie aj prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 696-697), a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, h/, i/ Tr. por. V dovolaní obvinený poukázal na ustanovenia § 2 ods. 9 Tr. por., článok 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, článok 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a na článok 6 ods. 3 písm. b/, c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pričom uviedol, že musí mať vždy reálnu možnosť zrealizovať svoje právo na obhajobu a je len na ňom či využije toto právo priamo alebo prostredníctvom obhajcu. Preto má právo sa zúčastňovať výsluchov svedkov a klásť im otázky až po tom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Nemôže ísť teda len o všeobecné poučenie obvineného na začiatku prípravného konania o jeho práve.
Obvinený v dovolaní vytýkal, že porušenie jeho základných práv na spravodlivé súdne konanie malo za následok aj porušenie zákona pri treste, ktorý mu bol uložený, avšak poukázal aj na iné rozhodnutia okresného súdu v spojení s napadnutým uznesením, pretože má za to, že súd nesprávne zohľadnil rozdiely medzi opakovanými a pokračovacími trestnými činmi, ktorých sa mal dopustiť, a takto ho znevýhodnil pri ukladaní trestov.
Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. marca 2014, sp. zn. 1T/178/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. apríla 2015, sp. zn. 23To/108/2014 ako aj konaním, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319, § 213 ods. 1, 3 Tr. por., článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného L. R., nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom L., V. X.. XXX/X, prechodne ÚVTOS Ilava. Súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. marca 2014, sp. zn. 1T/178/2013 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. apríla 2015, sp. zn. 23To/108/2014, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich rozhodnutím, stratili podklad. Okresnému súdu Prievidza sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Nad rámec podaného dovolania obvineného obhajca v doplnenom odvolaní uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že nebola preukázaná subjektívna stránka prečinov a zločinu podvodu, ktorého sa mal obvinený dopustiť s poukázaním na skutočnosť, že samotná skutočnosť, že tovar bol dodávaný s krátkymi lehotami splatnosti a s výhradou vlastníctva, sama o sebe nepreukazuje subjektívnu stránku konania obvineného úmyselne neplatiť za odobratý tovar, nakoľko samotní poškodení už v čase dodania vedeli, že tovar je určený na spotrebu na ďalšie podnikanie, preto neobstojí argumentácia, že aj týmto je preukázaný úmysel obvineného. Úmysel obvineného od počiatku neplatiť za prevzatý tovar musí byť preukázaný, nemôže byť predmetom dohadov a domnienok a vyplývať z obchodných podmienok poškodených.
Podľa obvineného v rámci skutku zanedbania povinnej výživy mu nebolo preukázané, že na platenie výživného mal finančné prostriedky aspoň z časti a toto úmyselne neplatil, pričom samotná skutočnosť, že výživné zaplatené nebolo, nepreukazuje subjektívnu stránku tohto trestného činu, tak ako si to vyžaduje skutková podstata.
Vzhľadom na skutočnosť, že úmysel obvineného nebol riadne preukázaný, obvinený navrhol, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, aby napadnuté uznesenie zrušil ako nezákonné a prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Okresný súd v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. vyzval prokurátora, aby sa k dovolaniu obvineného vyjadril. Prokurátor svoje právo využil písomným podaním doručeným okresnému súdu 6. septembra 2017 (č.l. 699-700), v rámci ktorého uviedol, že pokiaľ ide o údajné porušenie práva na obhajobu, tak k tomu je potrebné uviesť, že hlavného pojednávania sa obvinený zúčastnil s tým, že mal právo klásťsvedkom otázky a mal právo sa vyjadriť ku každému na súde vykonanému dôkazu, pričom na začiatku hlavného pojednávania požiadal obvinený o ustanovenie obhajcu z dôvodu nemajetnosti, avšak naplánované úkony sa vykonali bez prítomnosti obhajcu, nakoľko nešlo o prípad povinnej obhajoby, ale za prítomnosti obvineného. Ďalších termínov hlavného pojednávania sa zúčastnil buď obvinený alebo jeho obhajca. Nešlo teda o porušenie práva na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., kde sa vyžaduje „zásadné“ porušenie práva na obhajobu.
Čo sa týka uloženia dvoch samostatných trestov prokurátor uviedol, že obvinený vôbec bližšie nešpecifikoval, v čom má vlastne nezákonnosť uložených trestov spočívať, pričom oba uložené tresty považuje za zákonné, primerané a nie uložené mimo zákonom stanovených trestných sadzieb, pričom ich výška je primeraná s ohľadom na skutky, ich kvalifikáciu, množstvo, frekvenciu páchania, závažnosť a hlavne na samotnú osobu obvineného ako nenapraviteľného recidivistu, o čom svedčí aj viacero ďalších odsúdení, opätovne výlučne majetkového charakteru.
Prokurátor ďalej uviedol, že pokiaľ ide o uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a údajné nepreukázanie subjektívnej stránky u trestných činov podvodu, ako aj u prečinu zanedbania povinnej výživy, tak v tomto smere obvinený aj obhajca opakujú argumenty, ktoré už uplatňovali v konaní pred súdom prvého, druhého stupňa aj v dovolacom konaní, pričom sa plne stotožňuje s ich logickými právnymi úvahami a právnymi argumentmi okresného aj krajského súdu. Aj z aktuálneho odpisu registra trestov a z času podania dovolania, ktorý uplynul od právoplatnosti je zrejmé, že jedinou snahou obvineného pri aktuálnom dovolaní je snaha dosiahnuť zmiernenie výšky uložených trestov.
Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Spisový materiál Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/178/2013 spolu s dovolaním obvineného a vyjadrením prokurátora bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie 12. októbra 2017.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň ale zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež dovolací súd) úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné uviesť vzhľadom k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza uplatnenie v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovaciepráva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Obvineným uvádzané námietky nie sú dôvodné, ani opodstatnené vzhľadom k dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nakoľko v priebehu súdneho konania pred okresným ako aj krajským súdom nedošlo k žiadnemu zásadnému porušeniu práva na obhajobu, ktorým sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe v zmysle ustanovenia § 37 Tr. por., čo však nie je prípad obvineného. Obvinený mal právo sa zúčastniť hlavných pojednávaní, ako aj verejných zasadnutí, pričom na viaceré verejné zasadnutia sa ani nedostavil (č.l. 633, 639, 644, 652), avšak obvinený mal možnosť v prípade osobnej prítomnosti sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom a výsluchom jednotlivých svedkov a poškodených, pričom pokiaľ obvinený nebol prítomný, tak ho zastupoval jeho ustanovený obhajca (č.l. 586), prípadne ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené, dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. naplnený nebol.
S poukázaním na námietky obvineného v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. kde uviedol, že mu boli uložené dva samostatné a neprimerané tresty, je potrebné uviesť, že obvinený ani konkrétne neodôvodnil, v čom by mala nezákonnosť uložených trestov spočívať, pričom pokiaľ obvinený namieta uloženie neprimerane prísneho trestu, táto námietka nenapĺňa žiaden dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zákon vo vzťahu k výroku o treste upravuje v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dva dovolacie dôvody. Podľa uvedeného ustanovenia možno dovolanie podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanej veci obvineného, pokiaľ ide o uložené tresty odňatia slobody, ide o také druhy trestov, ktorých uloženie zákon za trestné činy, z ktorých bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera trestu je v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a to namietanie nepreukázania subjektívnej stránky obvineného pri trestnom čine podvodu, ako aj prečine zanedbania povinnej výživy, tak so zameraním na naplnenie subjektívnej stránky predmetného trestného činu je potrebné poukázať na skutočnosť, že motív obvineného a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky obvineného, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného činu. Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania alebo nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania až v dovolaní, predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (viď napr. stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR zo 14. júla 2010 sp. zn. Tpj 39/2010 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2010 - pod por. č. 3).
Platí tiež, že obsah konkrétne uplatnených námietok obvineného, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V danom prípade podané dovolanie obvineného len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.
V prerokúvanej veci, ako už bolo vyššie konštatované, obvinený L. R. vo svojom podaní nenaplnil ním uplatnené dovolacie dôvody, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.