5 Tdo 64/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného I. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 28. decembra 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený   I. R., zastúpený obhajkyňou JUDr. M. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 25. februára 2010, sp. zn. 6 To 32/2009, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. R. sa   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 3. februára 2009, sp. zn. 1 T 43/2008, bol obvinený I. R. uznaný za vinného z   prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že  

dňa 7. augusta 2007 asi o 14.10 hod. vo V. K. na ulici P., pred rodinným domom č. 80/16, po predchádzajúcom slovnom konflikte, fyzicky napadol R. H. tak, že ho rukou zovretou v päsť udrel do oblasti tváre, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo so zlomeninou prednej steny čeľustnej dutiny vľavo s okolo očnicovým krvným výronom a zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov, ktoré zranenie si vyžiadalo odôvodnenú dobu liečenia v trvaní tri a pol týždňa.  

Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. za použitia   § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere   6 (šesť) mesiacov, pričom výkon uloženého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jedného) roka.  

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana V., a.s., krajská pobočka T. s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.  

Na základe včas podaného odvolania obvineným I. R. vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením z 25. februára 2010, sp. zn. 6 To 32/2009, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.  

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 25. februára 2010, kedy vo veci rozhodol Krajský súd v Trnave. Odpis druhostupňového rozhodnutia obvinený prevzal 21. októbra 2010, jeho obhajkyňa 20. mája 2010, poškodený 24. mája 2010 a prokurátor 17. mája 2010.

Okresný súd Piešťany 20. decembra 2011 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného I. R., ktoré podal prostredníctvom súdom prvého stupňa ustanovenej obhajkyne JUDr. M. M.. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 31. októbra 2011.  

V písomných dôvodoch svojho mimoriadneho opravného prostriedku uviedol dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal rozpormi vo výpovediach svedkov a jeho priznanie z prípravného konania považoval za usvedčujúci dôkaz bez toho, aby pripomenul, že priznania nemožno považovať za usvedčujúci dôkaz a že táto skutočnosť nezbavuje orgány činné v trestnom konaní zabezpečiť ďalšie dôkazy v jeho prospech i neprospech. Krajský súd rozhodol nezákonne o jeho odvolaní, a preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.  

Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu v lehote, ktorú im určila, k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť využil iba prokurátor, ktorý podaním z 28. novembra 2011 navrhol dovolanie obvineného odmietnuť, pretože námietky obvineného sú skutkového charakteru, a tak neboli splnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom ustanoveného obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/) Tr. por.  

Najvyšší súd opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne vymenované v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či námietky uvedené v dovolaní obsahovo skutočne napĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v dovolaní.

Obvinený I. R. ako bolo vyššie konštatované uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva, nie však z hľadiska procesných predpisov. Poukázaním na uvedený dovolací dôvod preto nemožno namietať porušenie procesných predpisov. V medziach tohto dovolacieho dôvodu možno namietať, že skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný   nejde alebo ide o iný trestný čin, než ktorým bol obvinený uznaný za vinného. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu však nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Rovnako nie je možné preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle § 2 ods. 10 a 12 Tr. por., pretože táto činnosť súdu spočíva na aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšší súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou, a preto nemôže preskúmavať a posudzovať postup súdov prvého a druhého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov. Najvyšší súd ako súd dovolací, je naopak povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého, prípadne druhého stupňa a potom v nadväznosti   na nimi zistený skutkový stav, môže posudzovať hmotnoprávne posúdenie skutku.  

V posudzovanej veci uplatnené dovolacie námietky obvineného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady, ktorými neakceptoval spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie, najmä súdu prvého stupňa. Fakticky sa takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení oboch súdov inú ) verziu skutkového stavu veci.  

Z uvedeného je zrejmé, že argumenty uvedené v dovolaní obvineného nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože sa netýkali právneho posúdenia ale výlučne skutkových zistení a hodnotenia dôkazov.

Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného I. R. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. decembra 2011

JUDr. Juraj   K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová