5Tdo/62/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného H. N. pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 18. augusta 2016 v Bratislave dovolanie obvineného H. N., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Martinca, proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 26. marca 2015, sp. zn. 7T/11/2015, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného H. N. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 26. marca 2015, sp. zn. 7T/11/2015, bol obvinený H. N. uznaný za vinného zo zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na skutkovom základe, že

v trestnom konaní vedenom na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice-Sever pod spisovou značkou ORP-610/SE-KE-2014 pri výsluchoch dňa 11. februára 2014 a 13. februára 2014 a v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 0T 9/2014 pri výsluchu dňa 13. februára 2014 po náležitom poučení o následkoch podľa ustanovenia § 345 Tr. zák. uviedol, že skutku krádeže sa dopustil po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s T. E. a R. R., následkom čoho boli T. E. a R. R. obmedzení na osobnej slobode, bolo im vznesené obvinenie pre spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa ustanovenia § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a boli rozhodnutím sudcu podľa ustanovenia § 87 ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vzatí do väzby. Následne v tom istom konaní vedenom však už na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Odbore kriminálnej polície Košice pod spisovou značkou ORP-306/3-VYS-KE-2014 pri výsluchoch dňa 19. marca 2014 a 24. apríla 2014 po náležitom poučení o následkoch podľa ustanovenia § 345 Tr. zák. a za prítomnosti obhajcov uviedol, že skutku krádeže sa dopustil sám a T. E. a R. R. o jeho úmysle ísť kradnúť nemali žiadnu vedomosť, následkom čoho bolo rozhodnutím prokurátora podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zastavené trestné stíhanie vedené proti T. E. a R. R. a obaja boli prepustení z väzby na slobodu.

Okresný súd obvinenému H. N. za to uložil podľa § 345 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výroky o trestoch uložených rozsudkom Okresného súdu Košice I z 15. októbra 2014, sp. zn. 7T/36/2014 a rozsudkom Okresného súdu Košice I z 5. februára 2015, sp. zn. 1T/67/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný a prokurátor vzdali odvolania.

Proti rozsudku podal obvinený H. N., prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Jána Martinca, dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený H. N. argumentoval tým, že v konaniach vedených pod ČVS: ORP-610/SE-KE-2014 a ORP- 306/3-VYS-KE-2014 nebol vyšetrovateľom poučený podľa § 213 Tr. por. V tom období nemal obhajcu a keďže nebol upovedomený o výsluchoch svedkov, nemohol im klásť otázky. Následne boli výsluchy svedkov prečítané na hlavnom pojednávaní. Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že výkon väzby poškodených v trvaní 7 týždňov bolo nesprávne posúdené ako obzvlášť závažný následok. Väzba poškodených nemala povahu vážneho a trvalého nenapraviteľného následku, nakoľko ide o osoby s viacerými záznamami v registri trestov. Dovolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a nariadiť opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na vzdanie sa odvolania zo strany obvineného a prokurátora. Obvinený preto nie je ani prostredníctvom obhajcu oprávnenou osobu na podanie dovolania. Dovolaciemu súdu navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. b/, písm. d/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravnýprostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

V zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ bod 2 Tr. por. rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť.

Obvinený na hlavnom pojednávaní konanom 26. marca 2015 spravil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Súd po postupe v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. s použitím § 257 ods. 4, ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obvineného, že je vinný zo spáchania zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Súd preto vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa obvinený výslovne vzdal práva podať odvolanie, a to aj za oprávnené osoby. Odvolania sa vzdal i prokurátor. V dôsledku toho rozhodnutie nadobudlo 26. marca 2015 právoplatnosť.

Trestný poriadok podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku. Podaním dovolania proti právoplatnému rozsudku nie je možné zhojiť výslovné vzdanie sa riadneho opravného prostriedku. Absencia rozhodnutia odvolacieho súdu v merite veci má potom za následok nemožnosť podania dovolania. Obvinený tým, že sa odvolania výslovne vzdal, vylúčil vecný prieskum veci na dovolacom súde.

Nad rámec dovolací súd považoval za potrebné uviesť, že obvineným namietané porušenie práva na obhajobu v konaniach vedených pod ČVS: ORP-610/SE-KE-2014 a ORP-306/3-VYS-KE-2014 sa týkalo prečinu krádeže, nie prejednávanej veci, v ktorej obvinený bol zastúpený obhajcom a poučený v zmysle § 213 ods. 1 Tr. por. Dokazovanie vo vzťahu k vine sa pritom z dôvodu uznania viny obvineným ani nevykonávalo.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvineného H. N. na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.