5Tdo/6/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného R. L. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 18. februára 2021 v Bratislave dovolanie obvineného R. L., podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Michala Broža, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. mája 2020, sp. zn. 3To/33/2020, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného R. L. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd") rozsudkom zo 16. januára 2020, sp. zn. 2T/6/2018, uznal obvineného R. L. vinným z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 310 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu tiež súd uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu práva rybárstva vo výmere 1 roka.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený R. L. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd") rozhodol uznesením z 28. mája 2020, sp. zn. 3To/33/2020 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil vo výroku o treste odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený R. L. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Michala Broža 2. októbra 2020 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Uviedol, že v posudzovanom prípade nebolo bez pochýb preukázané, že na mieste skutku je lov rýb zakázaný. Podľa vyjadrenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") z 15. októbra 2019 je rybársky revír č. 3-1360-4-1 klasifikovaný ako lovný revír, z ktorého dôvodu sa tam loviť mohlo; to isté potom plynie z údajov na internetovej stránke ministerstva. Pritom v zmysle § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z., ako aj § 3 ods. 2 v spojení s § 39 ods. 1písm. f) zákona č. 139/2002 Z. z. v znení do 31. decembra 2018, resp. § 3 ods. 2 zákona č. 216/2018 Z. z. je to práve ministerstvo, ktoré vytvára, vedie evidenciu a určuje účel využitia rybárskych revírov.

Z uvedené preto plynie, že v otázke využitia rybárskeho revíru má stanovisko ministerstva prednosť pred označením vodného toku miestnou organizáciou Slovenského rybárskeho zväzu (ďalej len „SRZ"). Je toho názoru, že súdy nesprávne právne posúdili rozpory medzi označením vodného toku tabuľami SRZ a stanoviskom ministerstva, resp. súdy nesprávne právne posúdili, či tam osadená tabuľa zodpovedala evidencii vodných tokov vedenou ministerstvom. K zmene účelu využitia rybárskeho revíru z lovného na chovný došlo nezákonne, bez prerokovania a následného schválenia zmien členskou schôdzou miestnej organizácie SRZ. Popísané rozpory neboli vyhodnotené v súlade so zásadou in dubio pro reo.

Na podklade týchto skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením krajského súdu a rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v jeho neprospech, aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie (pozn. súdu z kontextu zrejme aj rozsudok okresného súdu) zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín (ďalej len „prokurátor") vyjadril 21. októbra 2020 tak, že ho navrhol podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.

Uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za správne, založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. Súdy sa zaoberali všetkými skutkovými tvrdeniami obvineného, vrátane povahy revíru, na ktorom došlo k spáchaniu skutku. Oba súdy dospeli k záveru, že išlo o revír, kde platí celoročný zákaz lovu rýb a zároveň, že konaním obvineného došlo k naplneniu všetkých znakov súdeného prečinu. Povahou revíru sa odvolací súd zaoberal dostatočne, keď v tomto smere poukázal na odôvodnenie okresného súdu, ktorý sa s otázkou podrobne vysporiadal. Zistený skutok bol tiež správne právne posúdený.

K vyjadreniu prokurátora sa obvinený L. ďalej nevyjadril.

Dňa 5. februára 2021 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného L. riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací [§ 377 Tr. por.] predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], prostredníctvom zvoleného obhajcu [§ 373 ods. 1 Tr. por.], v zákonnom stanovenej lehote [§ 370 ods. 1 Tr. por.] a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať [§ 370 ods. 3 Tr. por.]. Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Úvodom najvyšší súd pripomína, že pri posudzovaní dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Na podklade uvedeného dovolací súd konštatuje, že námietky, ktoré obvinený predostiera (pozn. keď s poukazom na údaje z internetovej stránky ministerstva, tomu zodpovedajúcu právnu úpravu, ako aj okolností schvaľovania zmeny využitia rybárskeho revíru), sa týkajú hodnotenia skutkového stavu, do ktorého dovolací súd s ohľadom na § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou zasahovať nemôže. Inými slovami, ak obvinený poukazuje na rozhodnutie ministerstva o vytvorení a určení spôsobu využitia rybárskeho revíru, potom sa celkom zjavne domáha zmeny skutkových záverov, ktoré na základe vykonaného dokazovania (konkrétne na základe správ SRZ z 19. mája 2017 a 22. marca 2017, správy MO SRZ z 18. mája 2017, zápisnice z členskej schôdze MO SRZ zo 14. marca 2015, miestneho rybárskeho poriadku a iné) ustálili konajúce súdy. Tak ako je skutková veta naformulovaná [reflektujúca na postavenie obvineného ako člena miestnej organizácie SRZ, rybárskej stráže a rybárskeho hospodára ako aj miesta spáchania skutku - v rybárskom lososovo lipňovom chovnom revíri tzv. neresisku (...), kde platí zákaz lovu po celý rok], vykazuje znaky prečinu podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Na základe týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že obvineným L. uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. nie je daný, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.