5Tdo/6/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Szaba a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvinenej O. O. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 27. februára 2020 v Bratislave dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podané proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6Tos/44/2019 z 26. marca 2019 a takto

rozhodol:

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6Tos/44/2019 z 26. marca 2019 v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T/186/2014 z 29. októbra 2018 v ustanoveniach § 292 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31. júla 2019 a § 293 ods. 5 Trestného poriadku z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku b o l p o r u š e n ý z á k o n v neprospech obvinenej O. O..

II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j ú sa uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6Tos/44/2019 z 26. marca 2019 a uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T/186/2014 z 29. októbra 2018, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odôvodnenie

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej „okresný súd") uznesením, sp. zn. 2T/186/2014 z 29. októbra 2018 rozhodol, že podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona („Tr. zák.") obvinená O. O. sa neosvedčila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T/186/2014 a nariadil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere dva roky. Podľa písomného vyhotovenia uznesenia (tento výrok neobsahuje dotknutá zápisnica o verejnom zasadnutí) bola obvinená na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Proti uzneseniu okresného súdu podala obvinená sťažnosť, ktorú Krajský súd v Trnave (ďalej „krajský súd") uznesením, sp. zn. 6Tos/44/2019 z 26. marca 2019 zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku („Tr. por.").

Proti tomuto rozhodnutiu podal 12. augusta 2019 dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej „minister spravodlivosti") písomným podaním z 8. augusta 2019 na podnet obvinenej z dôvodov § 371 ods. 2 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. s tým, že dovolateľ navrhol podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vysloviť, že vyššie uvedenými rozhodnutiami krajského súdu a okresného súdu a konaním, ktoré im predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvinenej v ustanoveniach § 50 ods. 4 Tr. zák., § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., § 292 ods. 1 Tr. por. a § 293 ods. 5 Tr. por., ďalej podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušiť dotknuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ako aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ktoré v dôsledku zrušenia stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázať okresnému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. V dovolaní bolo poukázané na nasledujúce tri základné skutočnosti.

Dovolateľ uviedol, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa obvinená dopustila iba jedného pochybenia, keď dňa 14. mája 2015 spáchala priestupok na úseku cestnej premávky podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (porušenie povinnosti vodiča v tom, že pri kontrole nemá pri sebe doklady predpísané zákonom), za čo bola sankcionovaná blokovou pokutou 100 eur, ale nejde o také protiprávne konanie, ktoré by priamo súviselo s vedením motorového vozidla a správaním sa v cestnej premávke a daný priestupok nemožno ani považovať za závažné porušenie právnych noriem. Podľa dovolateľa obvinená síce nedodržala povinnosť ustanovenú právnym poriadkom, avšak nedopustila sa závažného protiprávneho konania, ktoré by malo byť dôvodom pre rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. o neosvedčení sa obvinenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ako rozhodol okresný súd uznesením, sp. zn. 2T/186/2014 z 29. októbra 2018. Dovolateľ pritom poukázal, že z obsahu dotknutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu (ako aj z vyjadrenia prokurátora dotknutej okresnej prokuratúry) vyplýva, že tieto pri svojom rozhodovaní vychádzali z toho, že obvinená spáchala priestupok počas plynutia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, čo sa však nezakladalo na pravde, keďže obvinenej bolo vodičské oprávnenie zadržané v čase spáchania skutku dňa 29. januára 2011 a po započítaní dotknutej doby zadržania jej uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 48 mesiacov uplynul dňa 29. januára 2015, teda ešte pred spáchaním priestupku.

Dovolateľ ďalej uviedol, že hoci obvinená vo svojej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu okresného súdu o neosvedčení dôkladne opísala tieto námietky voči rozhodnutiu okresného súdu, krajský súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 6Tos/44/2019 z 26. marca 2019 síce citoval sťažnosť obvinenej, avšak nijakým spôsobom sa s jej námietkami nevysporiadal a nekriticky prevzal rozhodnutie okresného súdu a sťažnosť obvinenej zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Napokon dovolateľ poukázal na porušenie práva na obhajobu obvinenej, ku ktorému došlo procesným postupom, resp. konaním, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o neosvedčení sa obvinenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Dovolateľ poukázal, že v zápisnici okresného súdu o verejnom zasadnutí z 24. októbra 2018, ktoré malo byť odročené z dôvodu žiadosti obvinenej o pribratie tlmočníka na maďarský jazyk na termín 29. októbra 2018 o 13.00 hod., bol uvedený termín nasledujúceho verejného zasadnutia na 29. novembra 2018 o 13.00 hod. Obvinená po verejnom zasadnutí splnomocnila na svoje zastupovanie advokátku JUDr. Evu Skačániovú, ktorá nasledujúci deň poverila koncipienta, aby nahliadol do spisu a vyhotovil z neho fotokópie (vrátane zápisnice o verejnom zasadnutí s termínom určeným na 29. novembra 2018). Podľa úradného záznamu okresného súdu z 29. októbra 2018 bola predmetná zápisnica v termíne konania odročeného verejného zasadnutia opravená príslušným sudcom až dňa 29. októbra 2018. Podľa ďalšieho úradného záznamu okresného súdu z 29. októbra 2018 asistentka po nahliadnutí do spisu pred prípravou na verejné zasadnutie zistila, že do spisu bola počas čerpania jej dovolenky doručená plná moc JUDr. Skačániovej na obhajovanie obvinenej. Z uvedeného dôvodu sa asistentka o 12.20 hod. telefonicky spojila s obhajkyňou a informovala ju o skutočnosti, že o 13.00 hod. sa uskutoční verejné zasadnutie, pričom JUDr. Skačániová sa ospravedlnila z neúčasti na verejnom zasadnutí z pracovných dôvodov.

Podľa zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 29. októbra 2018 o 13.00 hod. bolo zistené, že sa honezúčastnili obvinená ani jej obhajkyňa. Okresný súd na verejnom zasadnutí konštatoval, že obvinená bola riadne o termíne upovedomená na verejnom zasadnutí dňa 24. októbra 2018, kedy bola aj poučená o možnosti konania v jej neprítomnosti. Okresný súd tiež konštatoval, že dňa 29. októbra 2018 o 12.30 hod. bola telefonicky upovedomená o verejnom zasadnutí aj obhajkyňa, ktorá sa z pracovných dôvodov ospravedlnila. Okresný súd rozhodol, že napriek uvedenému vykoná verejné zasadnutie v neprítomnosti obvinenej.

Dovolateľ uviedol, že obvinená bola síce prítomná na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2018, kedy bola upovedomená o termíne konania verejného zasadnutia a bola poučená o možnosti jeho vykonania aj v jej neprítomnosti, avšak v dôsledku chyby urobenej v zápisnici predpokladala, že termín konania bol stanovený inak. Obhajkyňa obvinenej, ktorú si zvolila dňa 24. októbra 2018, o termíne konania verejného zasadnutia upovedomená nebola napriek tomu, že splnomocnenie o zastupovaní obhajkyňou bolo súdu doručené dňa 25. októbra 2018. Tento termín mohla obhajkyňa zistiť len z vyjadrenia obvinenej a následne zo zápisnice, pričom je logické, že obhajkyňa predpokladala, že termín uvedený v zápisnici je pravdivý, a preto o tejto okolnosti informovala aj samotnú obvinenú. Chybou samotného okresného súdu došlo k uvedeniu do omylu obvinenej aj jej obhajkyne v prípade stanoveného termínu konania verejného zasadnutia, pričom obe oprávnene predpokladali, že termín verejného zasadnutia bol určený na 29. novembra 2018 tak, ako to vyplývalo priamo zo zápisnice o verejnom zasadnutí. Uvedené pochybenie v zápisnici si všimla asistentka samosudcu až dňa 29. októbra 2018, t. j. v deň konania verejného zasadnutia a rovnako v ten deň si asistentka všimla aj skutočnosť, že došlo k zvoleniu si obhajkyne zo strany obvinenej, ktorá však o termíne konania nebola upovedomená, a preto sa s ňou len pol hodinu pred začiatkom verejného zasadnutia skontaktovala, aby ju na termín konania verejného zasadnutia upozornila. V danom prípade došlo podľa dovolateľa zjavne k zásadnému ovplyvneniu postavenia obvinenej najmä s ohľadom na jej obhajobné práva na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2018, ktorého sa nezúčastnila obvinená ani jej zvolená obhajkyňa len na základe omylu, ktorý zapríčinil okresný súd. Upovedomenie obhajkyne obvinenej nebolo v danom prípade realizované zákonným spôsobom a upovedomenie telefonicky a len pol hodinu pred samotným verejným zasadnutím nemožno považovať za riadne a včas vykonané, a teda uvedeným konaním súdu došlo k porušeniu práva na obhajobu obvinenej.

Spisový materiál bol okresným súdom predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní dňa 21. januára 2020. Keďže okresný súd nezaslal podľa § 376 Tr. por. rovnopis podaného dovolania na vyjadrenie obvinenej a jej obhajkyni (bolo zaslané iba prokuratúre), urobil to dovolací súd, pričom žiadna zo strán sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Po predložení veci Najvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal podané dovolanie spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por., § 371 ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Keďže Najvyšší súd zistil, že je daný aj niektorý z namietaných dôvodov dovolania, podľa § 383 Tr. por. určil termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o dovolaní.

Verejné zasadnutie na Najvyššom súde sa vykonalo v neprítomnosti obvinenej, ktorej neúčasť ospravedlnila jej obhajkyňa predložením lekárskej správy.

Na verejnom zasadnutí poverený zástupca ministra spravodlivosti zotrval v celom rozsahu na podanom dovolaní a navrhol mu vyhovieť.

Zástupkyňa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rovnako navrhla podanému dovolaniu vyhovieť s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na premenu trestu.

Obhajkyňa obvinenej tiež navrhla dovolaniu vyhovieť a poukázala, že podnet obvinenej, na základe ktorého bolo podané dovolanie ministrom spravodlivosti, je obsahovo totožný s dovolaním.

Podľa § 386 ods. 1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371 <., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku <. alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona <. alebo Trestného poriadku <. o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa § 292 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. júla 2019 predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, upovedomí sa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Predseda senátu o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zástupcu. K predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.

Podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 <. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov. Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom (sťažnostnom) konaní a neboli napravené druhostupňovým súdom, ako aj pochybenia týmto súdom spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.) - tieto obmedzenia však neplatia v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti.

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu a po vyjadrení dotknutých strán na verejnom zasadnutízistil porušenie zákona v neprospech obvinenej ohľadom namietaného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, k čomu v tomto konaní došlo, a to procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o neosvedčení sa obvinenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Zo spisu vyplýva, že obvinená bola trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 2T/186/2014 z 30. septembra 2014, právoplatným dňa 30. októbra 2014, uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom, pričom jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 36 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 48 mesiacov a tiež bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaná nahradiť škodu poškodenému. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto trestného rozkazu a plynula 3 roky.

V prípade podmienečného odsúdenia je podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. nutné zisťovať, či obvinený viedol počas plynutia skúšobnej doby riadny život. Okresný súd zistil, že obvinená dňa 14. mája 2015 spáchala priestupok v cestnej premávke (podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - porušenie povinnosti vodiča mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom) s uložením blokovej pokuty 100 eur.

Okresný súd písomným podaním z 21. marca 2018 požiadal Okresnú prokuratúru Dunajská Streda o vyjadrenie, čí súhlasí s osvedčením sa obvinenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Okresná prokuratúra Dunajská Streda v písomnom vyjadrení, č. k. 2Pv 105/11/2201-50 z 12. júla 2018 nesúhlasila s osvedčením obvinenej s tým, že dňa 14. mája 2015 v čase plynutia zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel spáchala dopravný priestupok v súvislosti s vedením motorového vozidla.

Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 2T/186/2014-286 z 28. augusta 2018 došlo podľa § 438 ods. 1 Tr. por. k započítaniu doby zadržania vodičského preukazu (od 29. januára 2011 do 30. októbra 2014) do doby výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu uloženého obvinenej vyššie uvedeným trestným rozkazom okresného súdu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje, že hoci k takému rozhodnutiu má podľa § 438 ods. 1 dôjsť bez meškania po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, v prejednávanej veci v rozpore s tým došlo k vydaniu takého rozhodnutia okresným súdom až po takmer štyroch rokoch od právoplatnosti dotknutého trestného rozkazu (kedy už bol dokonca predmetný trest zákazu činnosti vyše tri roky vykonaný).

Okresný súd určil termín verejného zasadnutia na rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. na 24. októbra 2018 o 13.45 hod., zo zápisnice ktorého vyplýva, že sa obvinená riadne dostavila, pričom doručenie nemala vykázané a uviedla, že predvolanie prevzala dňa 17. októbra 2018 a nesúhlasila so skrátením lehoty na prípravu a požiadala účasť tlmočníka na verejnom zasadnutí. Na základe toho bolo verejné zasadnutie odročené podľa pôvodne urobeného zápisu v zápisnici na 29. novembra 2018 o 13.00 hod., čo zobrali na vedomie obvinená a prokurátor a obvinená bola poučená o možnosti vykonania verejného zasadnutia v jej neprítomnosti s tým, že sa zabezpečí účasť tlmočníka na maďarský jazyk. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje, že obvinená už pri svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 14. februára 2012 žiadala prítomnosť tlmočníka z dôvodu, že je maďarskej národnosti a slovenský jazyk neovláda dokonale a tlmočník bol aj prítomný pri tejto jej výpovedi v procesnom postavení obvinenej.

Dňa 25. októbra 2018 bol podľa úradného záznamu o nazretí do súdneho spisu študovať spisadvokátsky koncipient advokátky JUDr. Evy Skačániovej, pričom bolo založené do spisu plnomocenstvo obvinenej z 24. októbra 2018 na jej obhajovanie v tejto trestnej veci.

Dňa 29. októbra 2018 bol spísaný úradný záznam asistentkou okresného súdu, podľa ktorého bola samosudcom opravená zápisnica o verejnom zasadnutí z 24. októbra 2018 v časti odročeného termínu verejného zasadnutia z nesprávneho 29. novembra 2018 na 29. október 2018.

Dňa 29. októbra 2018 o 12.30 hod. bol spísaný druhý úradný záznam asistentkou okresného súdu, podľa ktorého pred prípravou spisu na verejné zasadnutie zistila, že v čase čerpania jej dovolenky bola do spisu doručená plná moc JUDr. Skačániovej na obhajovanie obvinenej a z uvedeného dôvodu ihneď o cca 12.20 hod. telefonicky kontaktovala JUDr. Skačániovú za účelom oznámenia termínu verejného zasadnutia, ktoré sa uskutoční o 13.00 hod. s tým, že podľa úradného záznamu JUDr. Skačániová požiadala o ospravedlnenie neúčasti z pracovných dôvodov a z tohto dôvodu sa nemohol zúčastniť verejného zasadnutia ani jej koncipient.

Podľa zápisnice z 29. októbra 2018 sa verejné zasadnutie na okresnom súde uskutočnilo v neprítomnosti obvinenej a jej obhajkyne s tým, že obvinená brala termín na vedomie a bola poučená o možnosti konania v jej neprítomnosti (na verejnom zasadnutí 24. októbra 2018) a obhajkyňa bola upovedomená o termíne verejného zasadnutia dnes o 12.30 hod. telefonicky. Následne po vykonanom dokazovaní okresný súd podľa zápisnice rozhodol uznesením, že „podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. súd vyslovuje, že odsúdená O. O. vo veci Okresného súdu Dunajská Streda č. 2T/186/2014 sa neosvedčila a nariaďuje výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky". Teda dovolací súd nad rámec podaného dovolania musí pre úplnosť poukázať, že okresný súd podľa zápisnice o verejnom zasadnutí nerozhodol podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody (tento výrok je obsiahnutý iba v písomnom vyhotovení uznesenia okresného súdu v rozpore s vyhláseným uznesením podľa zápisnice o verejnom zasadnutí). Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že obvinená v skúšobnej dobe neviedla riadny život s poukazom na to, že obvinená pri uloženom treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel ako vodička spáchala v skúšobnej dobe dopravný priestupok.

Proti uzneseniu okresného súdu o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podala riadne a včas obvinená prostredníctvom obhajkyne sťažnosť písomným podaním z 15. novembra 2018, ktorej obsahom boli okrem iného námietky, že v čase spáchania dopravného priestupku jej už trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel neplynul (v dôsledku zadržania vodičského preukazu dňa 29. januára 2011), ďalej že o termíne verejného zasadnutia konaného dňa 29. októbra 2018 o 13.00 hod. nebola obhajkyňa riadne upovedomená s tým, že podľa zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 24. októbra 2018 bolo verejné zasadnutie odročené na 29. novembra 2018 na 13.00 hod., čo zistil advokátsky koncipient pri nahliadnutí do súdneho spisu. Tiež uviedla, že nie je pravda, že by obhajkyňa telefonicky ospravedlňovala svoju neúčasť na verejnom zasadnutí z iných pracovných povinností, ale dňa 29. októbra 2018 asi pol hodinu pred verejným zasadnutím volali obhajkyni z okresného súdu, že pri spisovaní zápisnice dňa 24. októbra 2018 došlo k pisárskej chybe v určení termínu odročeného verejného zasadnutia, ktoré sa uskutoční 29. októbra 2018 o 13.00 hod. s čím nepočítala a vysvetlila, prečo sa obhajkyňa ani obvinená nemôže verejného zasadnutia zúčastniť. K sťažnosti bola pripojená aj podpísaná kópia zápisnice okresného súdu o verejnom zasadnutí z 24. októbra 2018, v ktorej je uvedený termín odročeného verejného zasadnutia na 29. novembra 2018 o 13.00 hod. (bez jeho opravy).

Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 6Tos/44/2019 z 26. marca 2019 sťažnosť obvinenej podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol s tým, že si osvojil závery okresného súdu z dotknutého rozhodnutia, ktoré označil za správne, pričom k jednotlivým sťažnostným námietkam obvinenej krajský súd nezaujal v rozhodnutí žiadne stanovisko a nevysporiadal sa s nimi.

Obvinená prostredníctvom obhajkyne JUDr. Evy Skačániovej písomným podaním zo 17. mája 2019 podala podnet na podanie dovolania ministrom spravodlivosti, ktoré bolo ním podané na okresný súd 12. augusta 2019, ako to vyplýva z vyššie uvedeného (podnet obsahoval dôvody uvedené v podanomdovolaní). Minister spravodlivosti zároveň podľa § 380 ods. 4 Tr. por. rozhodol dňa 8. augusta 2019 o prerušení výkonu rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie, do rozhodnutia o dovolaní (fakticky ide o odloženie výkonu dotknutého rozhodnutia, keďže zo spisu nevyplýva, že by obvinená doposiaľ nastúpila výkon trestu odňatia slobody).

Z uvedeného prehľadu procesného postupu a jednotlivých úkonov dovolací súd zistil, že okresný súd vykonal verejné zasadnutie dňa 29. októbra 2018 o 13.00 hod. v neprítomnosti obvinenej a jej obhajkyne bez splnenia zákonných podmienok na jeho vykonanie a bez toho, aby bola obhajkyňa riadne upovedomená o takom termíne konania verejného zasadnutia.

Dovolací súd poukazuje, že už určenie prvého termínu verejného zasadnutia na poslednú chvíľu na 24. októbra 2018 (t. j. posledný týždeň pred uplynutím ročnej lehoty po skončení skúšobnej doby) bez toho, aby bol na verejné zasadnutie predvolaný tlmočník (hoci zo spisu vyplývalo, že obvinená ho žiadala pri svojom výsluchu už v prípravnom konaní) a za situácie, že obvinená bola upovedomená takým spôsobom, že nemala ani zachovanú lehotu na prípravu podľa § 292 ods. 4 Tr. por., vytvorilo predpoklady k nesprávnemu procesnému postupu okresného súdu, ktorý mal za následok porušenie práva na obhajobu.

Pokiaľ aj obvinenej bol okresným súdom na verejnom zasadnutí ústne oznámený termín odročeného verejného zasadnutia na 29. októbra 2018 o 13.00 hod., v rozpore s tým bol v zápisnici uvedený iný termín 29. novembra 2018 o 13.00 hod. Pokiaľ obvinenou zvolená obhajkyňa (resp. ňou poverený koncipient) pri študovaní spisu na druhý deň zo zápisnice o verejnom zasadnutí zistila, že termín bol podľa zápisnice určený na 29. novembra 2018, odôvodnene sa mohla domnievať (za situácie, že ju obratom okresný súd ani nekontaktoval za účelom oznámenia termínu verejného zasadnutia v prípade, že malo byť vykonané o štyri dni - 29. októbra 2018), že je tento údaj pravdivý a verejné zasadnutie bolo odročené na tento termín uvedený v zápisnici. Na základe tohto údaju v zápisnici takto mohla obhajkyňa skutočne informovať aj obvinenú o odročenom termíne verejného zasadnutia s poukazom, že obvinená vzhľadom na obsah zápisnice o verejnom zasadnutí odročený termín verejného zasadnutia na okresnom súde nesprávne porozumela, čím boli obvinená a obhajkyňa v podstate, ako uviedol dovolateľ, postupom okresného súdu uvedené do omylu ohľadom určenia skutočného termínu konania verejného zasadnutia. Následné upovedomenie obhajkyne telefonicky v deň konania verejného zasadnutia 29. októbra 2018 o 12.20 hod., cca 40 minút pred jeho začiatkom, nemožno považovať za riadne a včas vykonané upovedomenie obhajcu.

Okresný súd za takto popísanej situácie nemal verejné zasadnutie dňa 29. októbra 2018 o 13.00 hod. vykonať, ale mal ho odročiť na iný termín (s tým, že bol obmedzený na rozhodnutie lehotou uvedenou v § 50 ods. 5 Tr. zák., čo si však okresný súd zapríčinil sám svojim postupom a to najmä tým, kedy určil prvý termín verejného zasadnutia na rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 Tr. zák.). Pokiaľ verejné zasadnutie okresný súd za takejto situácie vykonal, došlo jeho postupom k porušeniu zákona v ustanoveniach § 292 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. júla 2019 a § 293 ods. 5 Tr. por., keďže obvinenej a jej obhajkyni, ktorým chybným postupom okresného súdu ohľadom ich upovedomenia o termíne konania verejného zasadnutia, nebola reálne umožnená účasť na verejnom zasadnutí uskutočnenom 29. októbra 2018, v dôsledku čoho si obvinená na verejnom zasadnutí nemohla uplatniť jednotlivé procesné oprávnenia vyplývajúce z práva na obhajobu (§ 34 ods. 1 Tr. por.), prioritne právo nechať sa obhajovať zvoleným obhajcom, čo zakladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Dovolací súd pripomína, že právo na obhajobu je základné právo vyplývajúce z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, resp. je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľ krajský súd tento nesprávny procesný postup okresného súdu odobril tým, že sťažnosť obvinenej, ktorá obsahovala také námietky nesprávneho postupu okresného súdu, zamietol ako nedôvodnú (navyše bez toho, aby sa k sťažnostným argumentom obvinenej relevantným spôsobom vyjadril v rozhodnutí), došlo tým k porušeniu zákona krajským súdom v ustanovení § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Ďalšie dovolateľom namietané skutočnosti z pohľadu porušenia zákona v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák. dovolací súd vyhodnotil za irelevantné, keďže už konaním, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia okresným súdom a následne krajským súdom, došlo k porušeniu zákona v neprospech obvinenej s dôsledkom zrušenia dotknutých rozhodnutí s tým, že v súčasnosti už nie je možné vec prejednať a rozhodnúť z dôvodu uplynutia lehoty uvedenej v § 50 ods. 5 Tr. zák. (zákonná fikcia osvedčenia sa obvinenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) ako je to ďalej bližšie rozvedené. Napriek tomu dovolací súd k tomu uvádza, že v prípade rozhodovania podľa 50 ods. 4 Tr. zák. sa zisťuje, či obvinený viedol v skúšobnej dobe riadny život. Obvinenej plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia pre skutok, ktorého podstatou bolo, že ako vodička motorového vozidla spôsobila inému ťažkú ujmu na zdraví pri dopravnej nehode. Preto aj vedenie riadneho života v skúšobnej dobe bolo treba skúmať s dôrazom na správanie sa obvinenej ako vodičky dopravného prostriedku. Pokiaľ sa teda obvinená v skúšobnej dobe dopustila dopravného priestupku, ktorého podstatou bolo porušenie povinnosti, ktorú ukladá zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vodičovi, nie je možné skonštatovať, že by vzhľadom k takému zisteniu nemohol súd rozhodnúť podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. o neosvedčení obvinenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadení výkonu trestu odňatia slobody, resp. že by takým rozhodnutím došlo k porušeniu zákona v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák. (bez ohľadu na nesprávne konštatovanie v dotknutom uznesení okresného súdu, že obvinenej v čase spáchania dopravného priestupku plynul trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý už v rozpore s takým konštatovaním mala v tom čase vykonaný).

Na základe uvedených skutočností dovolací súd, ktorý je podľa § 385 ods. 1 Tr. por. viazaný dôvodmi dovolania v ňom uvedenými, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. podľa § 386 ods. 1 Tr. por. po zistení dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach v neprospech obvinenej a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. súčasne zrušil dotknuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Keďže po zrušení napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu dovolací súd zistil, že lehota jedného roka od skončenia skúšobnej doby ustanovená podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. už uplynula bez zavinenia obvinenej (ako vyplýva z vyššie uvedeného dôvodom bol nesprávny procesný postup okresného súdu), čím došlo k jej osvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zo zákona, nebol dôvod na to, aby dovolací súd prikazoval okresnému súdu vec na nové prerokovanie a rozhodnutie podľa § 388 ods. 1 Tr. por.

V ďalšom bude musieť okresný súd postupovať podľa ustanovenia § 50 ods. 5 Tr. zák. a § 77 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov a do spisu urobiť záznam o tom, že sa obvinená osvedčila (v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby) a toto oznámiť Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky - registru trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.