5Tdo/59/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného Z. V. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 30. septembra 2019 v Bratislave dovolanie obvineného Z. V. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Alexandra Milka proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 7. septembra 2016, sp. zn. 4To/66/2016, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Z. V. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 1. júna 2016, sp. zn. 1T/61/2015, na tam uvedenom skutkovom základe v bodoch 1/ - 17/ uznal obvineného Z. V. vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. j/, l/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 48 ods. 4 Tr. zák. ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil nad obvineným ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. Podľa § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. zák. mu súd uložil, aby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a) oznamoval potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazoval, b) osobne sa hlásil v určených lehotách a c) vopred oznamoval vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Podľa § 287 ods. 1Tr. por. mu súd uložil povinnosť, aby poškodeným 1/ - 17/ uhradil spôsobenú škodu a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. časť poškodených so zvyškom ich nárokov odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v rozsahu výroku o treste obvinený V. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") rozhodol uznesením zo 7. septembra 2016, sp. zn. 4To/66/2016, tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený Z. V. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Alexandra Milka

15. augusta 2019 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a e/ Tr. por.

Uviedol, že 17. júna 2015 sa uskutočnil na okresnom súde jeho výsluch vo veci rozhodovania o väzbe; ešte pred výsluchom obvinený kvôli strate dôvery zrušil svojmu obhajcovi splnomocnenie. Súd i napriek tomu vo veci konal a rozhodol. Okrem toho, predmetný výsluch viedol JUDr. Viliam Hlaváč, ktorý bol ale na základe neskoršej námietky z 23. júla 2015 vylúčený. Ak teda sudca JUDr. Hlaváč vo veci 17. mája 2015 konal, stalo sa tak napriek skutočnosti, že mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Zároveň, na tomto výsluchu bola prítomná aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Rožňava JUDr. Margita Klemová, ktorá taktiež - s ohľadom na rozhodnutie Krajskej prokuratúry Košice z 12. marca 2015, mala byť z konania vylúčená.

S poukazom na tieto okolnosti obvinený V. dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a krajskému súdu prikázal vec znovu prerokovať a rozhodnúť.

K dovolaniu sa prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len „prokurátor") nevyjadril.

Spisový materiál bol s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") riadne predložený na rozhodnutie 19. septembra 2019. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného V. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

V prvom rade najvyšší súd upozorňuje, že vznesené námietky vôbec nie sú spôsobilé naplniť uplatnené dovolacie dôvody. I keby sa totiž zakladali na pravde, ich podstata mala spočívať v pochybení okresného súdu pri rozhodovaní o väzbe; medzi rozhodovaním o väzbe a napadnutým uznesením krajského súdu (ktorým bol obvinený V. právoplatne odsúdený za pokračovací obzvlášť závažný zločin podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.) však neexistuje príčinná súvislosť. Ak bol obvinený toho názoru, že v jeho väzobnej veci rozhodoval nezákonný súd, nič mu nebránilo, aby predmetnú okolnosť vzniesol v konaní pred sťažnostným súdom (čo aj v časti - v rozsahu porušenia práva na obhajobu aj neúspešne učinil), resp. sa neskôr podnetom v intenciách § 369 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 371 ods. 2 Tr. por. obrátil na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, poťažmo podal sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR na Ústavný súd Slovenskej republiky. V tomto konaní, kde súd na podklade uplatnených dovolacích dôvodov posudzuje zákonnosť rozhodnutia vo veci samej, už ale takéto námietky uplatňovať nemožno.

Bez ohľadu na uvedené, vo vzťahu k údajnému porušeniu práva na obhajobu najvyšší súd upozorňuje, že k odvolaniu plnej moci JUDr. Pavlovi Piovarčimu došlo len tesne pred začatím výsluchu obvineného V. vo veci ponechania jeho osoby vo väzbe podľa § 238 ods. 3 Tr. por. Z tohto dôvodu, vychádzajúc tiež zo zásady prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí podľa § 2 ods. 6 Tr. por., bolo v zmysle § 43 ods. 3 Tr. por. povinnosťou prítomného obhajcu plniť svoje povinnostiaž do skutočného prevzatia obhajoby novým obhajcom. Keďže tieto povinnosti si JUDr. Pirovarči aj reálne splnil (aktívne spochybňoval ďalšiu potrebu väzobného stíhania u obvineného V.), k žiadnemu porušeniu práva na obhajobu dôjsť nemohlo (č. l. 1133 - 1140). K vylúčeniu sudcu JUDr. Hlaváča najvyšší súd konštatuje, že tento bol vylúčený 29. júla 2015 na základe námietky obvineného V. z 23. júla 2015, upresnenej 29. júla 2015. S poukazom na to, že v čase rozhodovania o väzbe zo 17. júna 2015 takáto námietka vznesená nebola, majúc tiež na pamäti druhú vetu § 32 ods. 5 Tr. por. nemožno dospieť k záveru, že by o väzbe obvineného rozhodoval nezákonný súd (č. l. 1177, 1183).

Na podklade týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že v tejto veci uplatnené dovolacie dôvodypodľa § 371 ods. 1 písm. c/ a e/ Tr. por. nie sú dané, a preto súd podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.