UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného Ing. L. A., pre pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, § 20 Trestného zákona k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 30. novembra 2023 dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD., proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 5. mája 2022, č. k. 4To/60/2021- 2611, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. L. A. sa odmieta.
Odôvodnenie
Okresný súd Nitra (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 8. apríla 2021, sp. zn. 21T/5/2010, uznal obvineného Ing. L. A. (v spoločnom konaní s Ing. U. D.) za vinného z obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona („Tr. zák.“) k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky od spoločnosti V. H., s. r. o., so sídlom D., Y. X (ďalej len V. H.), v presne nezistenom čase v priebehu roka 2007 v D., O. R. právoplatne odsúdený za zločin marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. (ďalej len „právoplatne odsúdený O. R.“) v mene spoločnosti V. H., hoci nebol oprávnený samostatne konať v mene spoločnosti a od 28.9.2007 ani nebol konateľom a obžalovaný Ing. L. A. ako konateľ spoločnosti T.-T., s.r.o., so sídlom D., Y. X (ďalej len T.-T.) podpísali fiktívnu antidatovanú zmluvu o sprostredkovaní s dátumom 16.4.2004 medzi sprostredkovateľom T.-T. a záujemcom V. H., predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľností patriacich spoločnosti V. H., zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. D. za minimálnu kúpnu cenu 70.000.000,- Sk (2.323.574,32 eura); obžalovaný Ing. L. A. v mene spoločnosti T.-T. a obžalovaná Ing. U. D. ako konateľka spoločnosti L. R. s. r. o., so sídlom R., M.. G. X (ďalej len L.), v presne nezistenom čase v priebehu roka 2007 v D. podpísali fiktívnu antidatovanú zmluvu o sprostredkovaní s dátumom 20.4.2004,predmetom ktorej bolo sprostredkovanie kúpy nehnuteľností v širšom centre D.; následne obžalovaný Ing. L. A. vyhotovil fiktívnu ponuku na kúpu nehnuteľností, doručenú spoločnosti L. s dátumom 23.4.2004, na ktorú obžalovaná Ing. U. D. reagovala fiktívnym písomným stanoviskom s dátumom 26.4.2004; obžalovaný Ing. L. A. ďalej vyhotovil fiktívnu ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy adresovanú spoločnosti V. H. s dátumom 27.4.2004, ktorú prevzal právoplatne odsúdený O. R., ktorý stanoviskom s dátumom 30.4.2004 odmietol túto ponuku, bez vedomia osoby oprávnenej na takýto úkon, po čom obžalovaný Ing. L. A. vyhotovil fiktívnu výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70.000.000,- Sk (2.323.574,32 eura) s dátumom 3.5.2004 adresovanú spoločnosti V. H., ktorú opätovne bez vedomia osoby oprávnenej na prevzatie takej zásielky prevzal právoplatne odsúdený O. R. a následne obžalovaný Ing. L. A. dňa 12.3.2008 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal Okresnému súdu v Nitre návrh, ktorým si spoločnosť T.-T. uplatnila nárok na zaplatenie časti zmluvnej pokuty vo výške 10.080.000,- Sk podľa § 567b Trestného poriadku po prepočte podľa konverzného kurzu a zaokrúhlení podľa pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným právny predpisom predstavuje 334.594,70 eura s príslušenstvom, pričom na základe vyššie uvedených nepravdivých dokladov Okresný súd v Nitre dňa 23.4.2008 vydal platobný rozkaz č. 27Rob/234/2008, ktorým uložil spoločnosti V. H. zaplatiť spoločnosti T.-T. sumu 10.080.000,- Sk (334.594,70 eura) s príslušenstvom, na základe čoho bolo voči tejto spoločnosti dňa 21.5.2008 pod číslom I. XXXX/XX začaté exekučné konanie na vymoženie uvedenej pohľadávky, čím obžalovaní svojím spoločným konaním umožnili vymáhanie predstieraného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z fiktívnej antidatovanej zmluvy o sprostredkovaní, čím mohli spôsobiť spoločnosti V. H., s. r. o., so sídlom D., Y. X škodu vo výške najmenej 10.080.000,- Sk, podľa § 567b Trestného poriadku po prepočte podľa konverzného kurzu a zaokrúhlení podľa pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom predstavuje 334.594,70 eur.
Za to okresný súd obvinenému uložil podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na osemnásť mesiacov s tým, že bude povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák.
Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený Ing. L. A. (rovnako aj Ing. U. D.Á.), ktoré Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 5. mája 2022, č. k. 4To/60/2021- 2611, zamietol podľa § 319 Trestného poriadku („Tr. por.“).
Pre úplnosť posudzovania dovolací súd uvádza, že:
- o obžalobe podanej Krajskou prokuratúrou Nitra 8. januára 2020 na obvineného Ing. L. A. (v spoločnom konaní s O. R. a Ing. U. D.) pre pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra z 30. októbra 2015, sp. zn. 21T/5/2010 tak, že obvinený Ing. L. A. bol uznaný za vinného zo žalovaného trestného činu s uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranného dohľadu na osemnásť mesiacov [Ing. U. D. bola oslobodená spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že spáchala žalovaný skutok, a v prípade O. R. bolo uznesením Okresného súdu Nitra z 30. októbra 2015, sp. zn. 21T/5/2010, podľa § 281 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 9 ods. 1 písm. f) Tr. por. jeho trestné stíhanie zastavené ako neprípustné], pričom na základe odvolaní prokurátora a obvineného Ing. A. bol rozsudok okresného súdu uznesením Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2016, č. k. 4To/29/2016-2107, podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. na základe sťažnosti prokurátora bolo uznesením Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2016, č. k. 4To/30/2016-2118, uznesenie okresného súdu ohľadom O. R. podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušené a vec vrátená okresnému súdu, aby voveci znovu konal a rozhodol,
- druhýkrát bolo o obžalobe rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra z 2. februára 2017, ktorým boli Ing. L. A. a O. R. uznaní za vinných zo zločinu marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák. (Ing. A.), resp. podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. (R.) s uložením podmienečného trestu odňatia slobody na tri roky so skúšobnou dobou s probačným dohľadom na tri roky (Ing. A.), resp. podmienečného trestu odňatia slobody na 18 mesiacov so skúšobnou dobou 24 mesiacov (R.), pričom Ing. U. D.Ň. bola oslobodená spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že spáchala žalovaný skutok, pričom odvolanie prokurátora bolo uznesením Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2017, č. k. 4To/41/2017-2244 zamietnuté podľa § 319 Tr. por.,
- rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2019, sp. zn. 4 Tdo 75/2018, bolo na základe dovolania ministra spravodlivosti SR rozhodnuté, že podľa § 386 ods. 1 Tr. por. bol uznesením Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2017, sp. zn. 4To/41/2017, pri zistení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) ohľadom Ing. L. A. a podľa § 371 ods. 3 Tr. por. ohľadom Ing. U. D. porušený zákon v § 285 písm. c) a § 319 Tr. por. a § 20, § 14 ods. 1 a § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v prospech Ing. L. A. a Ing. U. D., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. boli zrušené uznesenie Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2017, sp. zn. 4To/41/2017 a rozsudok Okresného súdu Nitra z 2. februára 2017, sp. zn. 21T/5/2010, spolu s obsahovo nadväzujúcimi rozhodnutiami a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. bolo Okresnému súdu Nitra prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol,
- následne bolo spôsobom vyššie uvedeným rozhodnuté o obžalobe rozsudkom Okresného súdu Nitra z 8. apríla 2021, sp. zn. 21T/5/2010, a uznesením Krajského súdu v Nitre z 5. mája 2022, č. k. 4To/60/2021-2611,
- nálezom Ústavného súdu SR z 27. októbra 2022, č. k. III. ÚS 505/2022-41, bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre z 5. mája 2022, č. k. 4To/60/2021-2611, v rozsahu zamietnutia odvolania Ing. U. D. zrušené a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie a následne rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 20. apríla 2023, č. k. 4To/73/2022-2983, bol rozsudok Okresného súdu Nitra z 8. apríla 2021, sp. zn. 21T/5/2010, podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušený v časti týkajúcej sa Ing. U. D., ktorá bola podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 285 písm. c) Tr. por. z dôvodu, že nebolo dokázané, že spáchala skutok, oslobodená spod obžaloby Krajskej prokuratúry Nitra, sp. zn. Kv 67/08 podanej 8. januára 2010, pre tam uvedený skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Proti uzneseniu krajského súdu z 5. mája 2022, č. k. 4To/60/2021-2611, podal dovolanie obvinený Ing. L. A. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD., podaním z 13. septembra 2022 (č. l. 2831-2839), doplneným podaním z 21. apríla 2023 (č. l. 3015-3017), v ktorom navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že uvedeným uznesením krajského súdu bol porušený zákon v neprospech dovolateľa a aby súčasne v celom rozsahu zrušil toto uznesenie, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby dovolací súd prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ zároveň dovolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 380 ods. 4 Tr. por. rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody na podklade rozhodnutia odvolacieho súdu s tým, aby dovolateľ nebol vzatý do väzby. V dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. i) Tr. por., pričom uviedol nasledovné základné skutočnosti:
- voči dovolateľovi bola podaná obžaloba pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu, v poradí prvým rozsudkom Okresný súd Nitra, sp. zn. 21T/5/2010 z 30. októbra 2015 uznal dovolateľa vinným zo skutku, ktorý bol posúdený v zhode s obžalobou ako obzvlášť závažný zločin podvodu, na podklade odvolania dovolateľa bol prvý rozsudok okresného súdu zo strany Krajského súdu v Nitre uznesením z 28. apríla 2016, sp. zn. 4To/29/2016 a 4To/30/2016 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodovanie z dôvodu, že odvolací súd vyjadril svoj právny názor, že keďže v rámci skutkovej podstaty trestného činu podvodu je súd nespôsobilým subjektom, ktorý by mohol byť uvedený do omylu, je potrebné zamerať pozornosť na posúdenie skutku ako trestného činumarenia spravodlivosti,
- v poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/5/2010 z 2. februára 2017 bol dovolateľ uznaný vinným zo zločinu marenia spravodlivosti, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 3 roky so skúšobnou dobou 3 roky, následne proti rozsudku podal prokurátor odvolanie a Krajský súd v Nitre jeho odvolanie uznesením z 23. novembra 2017, sp. zn. 4To/41/2017 ako nedôvodné zamietol, pričom v odôvodnení sa odvolací súd jasne vyjadril, že falošné listiny boli predložené výlučne súdu v civilnom súdnom procese a žiadnemu inému subjektu, preto nemohlo dôjsť k uvedeniu iného do omylu ohľadom súdu tak, ako to má na mysli skutková podstata trestného činu podvodu,
- následne na podklade dovolania podaného v neprospech dovolateľa zo strany ministra spravodlivosti SR rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom, sp. zn. 4 Tdo 75/2018 z 23. novembra 2017 (pozn. - správne malo byť 30. septembra 2019) tak, že konštatoval porušenie zákona v prospech dovolateľa a zrušil obe vyššie uvedené rozhodnutia všeobecných súdov, keď prezentoval právny názor, podľa ktorého konaním obvinených malo dôjsť k uvedeniu do omylu spoločnosti V. H., s.r.o., čo sa nikde v skutkovej vete ani predtým ani po tom neuvádzalo a dovolací súd uložil povinnosť súdom nižšieho stupňa konanie dovolateľa posudzovať ako zločin marenia spravodlivosti v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom podvodu; následne v intenciách rozsudku dovolacieho súdu Okresný súd Nitra rozsudkom z 8. apríla 2021, sp. zn. 21T/5/2010 uznal dovolateľa vinným zo skutku, ktorý bol posúdený ako obzvlášť závažný zločin podvodu v jednočinnom súbehu so zločinom marenia spravodlivosti a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keď odvolanie podané dovolateľom bolo zamietnuté uznesením Krajského súdu v Nitre z 5. mája 2022, č. k. 4To 60/2021-2611, pričom podľa dovolateľa pôvodným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre (uznesenie z 23. novembra 2017, sp. zn. 4To/41/2017) sa stala právoplatnou ústavne konformná právna kvalifikácia výlučne ako zločin marenia spravodlivosti, ktorá bola v dôsledku rozsudku dovolacieho súdu prelomená a následne museli nižšie súdy, viazané ústavne nekonformným právnym názorom dovolacieho súdu rozhodnúť aj o právnej kvalifikácii skutku ako obzvlášť závažného zločinu podvodu,
- k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolateľ uviedol, že zo skutkovej vety rozsudku nevyplýva spáchanie trestného činu podvodu a podľa dovolateľa dôvodom, pre ktorý Najvyšší súd SR v dovolacom konaní zrušil pôvodné právoplatné rozhodnutie, bola skutočnosť, že do omylu bola uvedená spoločnosť V. H., s.r.o. a tento skutkový záver je v príkrom rozpore so zabezpečeným skutkovým stavom, kedy je nepochybné, že osoby konajúce za spoločnosť V. H., s.r.o. sa o akomkoľvek protiprávnom konaní páchateľov dozvedeli až z blokácie majetku v rámci exekučného konania, ktoré nasledovalo po civilnom sporovom konaní s poukazom, že uviesť do omylu je možné iba osobu, ktorej je sprostredkovaná nepravdivá informácia, resp. prijímateľ nepravdivej správy, na základe ktorej určitým spôsobom poškodený koná, v dôsledku čoho vznikne aspoň malá škoda, v prejednávanej veci však bol do omylu uvedený súd predložením falošnej zmluvnej dokumentácie s následným vydaním platobného rozkazu a iniciácie exekučného konania,
- uvedenie súdu do omylu je však vylúčené rozhodovacou praxou a judikatúrou (R 383/1921 a z Českej republiky R 24/2006), kedy vydanie súdneho rozhodnutia nie je možné považovať za vykonanie majetkovej dispozície v omyle, samotným uzatvorením antidatovaných zmlúv nebola nikomu spôsobená škoda, tieto boli predložené výlučne okresnému súdu za účelom vydania platobného rozkazu a je to explicitne vyjadrené aj v skutkovej vete rozsudku okresného súdu a v jeho odôvodnení, teda je uvedené výlučne uvedenie do omylu súdu v rámci civilného konania, čo je právne nemožné; v odôvodnení rozsudku na str. 23 sa zrejme pod ťarchou viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu uvádza, že „objektívna stránka konania obžalovaných spočívala v podvodnom vyhotovení a podpísaní zmlúv a listín, ktoré im mali zabezpečiť vymáhanie fiktívnej zmluvnej pokuty vo výške 10.080.000,- Sk od poškodenej právnickej osoby V. H., s.r.o., na ktoré nemali právny nárok za účelom vlastného alebo cudzieho obohatenia, čím by došlo k spôsobeniu škody na cudzom majetku“, čo však nenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu podvodu a obdobne dovolateľ cituje zo str. 26 odôvodnenia daného rozhodnutia; kde sa uvádza, že podvodné konanie smerovalo voči poškodenej spoločnosti V. H., s.r.o., a voči iným orgánom (súd, exekútor, notár) tým, že v občianskom súdnom konaní v rozpore so zákonom spoločným konaním sfalšovali dôkaz, ktorý obvinený A. predložil v konaní pred súdom; v prejednávanej veci fungoval systém právnych záruk sporového občianskeho konania a exekučného konania a k ujmena majetku spoločnosti V. H., s.r.o., v dôsledku jej procesnej aktivity nedošlo, exekučné konanie bolo zastavené a v situácii, keď je súd povinný zisťovať skutkový stav a súčasne je miestom hľadania práva, je vylúčené zaradenie súdu rozhodujúceho civilný spor medzi subjekty, ktoré by mohli byť uvedené do omylu v intenciách trestného činu podvodu, inak ak by žalobca tvrdil nepravdu, v dôsledku čoho, by súd rozhodol o priznaní práva nad 266 eur, mohol by byť trestne stíhaný za trestný čin podvodu; tomu napovedá aj konštrukcia skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 2 písm. a) Tr. zák., kde zákonodarca predpokladal situáciu zhmotnenú v skutku, že predloženie falošného dokladu smerovalo k zadováženiu sebe alebo inému majetkového prospechu, teda predloženie falošného dôkazu súdu v civilnom konaní za účelom obohatenia nepredstavuje majetkový trestný čin podvodu, ale trestný čin proti poriadku vo verejných veciach hoci s majetkovou pohnútkou; naproti tomu v rozpore so skutkovou vetou rozsudku okresného súdu uvádza krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia na str. 16, že obžalovaní uviedli do omylu spoločnosť V. H. fingovaním nesplnenia podmienok účelovo uzatvorenej antidatovanej a absolútne neplatnej zmluvy o sprostredkovaní a že týmto konaním bol do omylu uvedený konateľ tejto spoločnosti; podľa dovolateľa je neprehľadnou a nezrozumiteľnou najpodstatnejšia okolnosť, kto a akým spôsobom mal byť uvedený do omylu, pričom gramatické vyjadrenie toho, kto mal byť uvedený do omylu, je rozdielne v skutkovej vete výroku rozsudku okresného súdu a v odôvodnení uznesenia krajského súdu a jedinou relevantnou je skutková veta rozsudku, ktorá však naznačuje uvedenie do omylu súdu a exekútora predložením falošných listín, čo je z pohľadu trestného činu podvodu nemožné a v žiadnom rozhodnutí nie je v skutku opísané konanie, ktoré by zodpovedalo objektívnej stránke trestného činu podvodu, teda uvedenie iného do omylu,
- k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. dovolateľ uviedol, že namieta rozdielnosť zloženia senátu odvolacieho súdu v rámci uznesenia z 23. novembra 2017, kedy súd konal v zložení senátu: Mgr. Némethová, JUDr. Matyóová, JUDr. Bernát, pričom ale následne v rámci uznesenia odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté týmto dovolaním, konal v zložení senátu: Mgr. Némethová, JUDr. Matyóová, JUDr. Libant,
- k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. alternatívne podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolateľ uviedol, že z prípisu Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2023, sp. zn. 5 Tdo 1/2023, ktorým bol trestný spis odvolaciemu súdu vrátený ako predčasne predložený, vyplýva poukaz dovolacieho súdu na to, že v prípade rozhodovania o odvolaní obžalovanej Ing. D. v prípade jej úspechu, je vzhľadom na znenie skutku a právnu kvalifikáciu potrebné analogicky aplikovať zásadu beneficium cohaesionis podľa § 324 Tr. por. a vzhľadom na tento právny názor dovolateľ navrhol krajskému súdu, aby na verejné zasadnutie o odvolaní obžalovanej Ing. D. na termín 20. apríla 2023 bol predvolaný aj dovolateľ a upovedomený jeho obhajca, čomu nebolo vyhovené a následne bola táto obžalovaná po zrušení odsudzujúceho rozsudku okresného súdu oslobodená spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., čím došlo podľa dovolateľa k závažnému porušeniu jeho práva na obhajobu, keď nebola aplikovaná zásada beneficium cohaesionis podľa § 324 Tr. por. per analogiam a po tom, ako bola obžalovaná Ing. D. oslobodená spod obžaloby, nedošlo tiež k zrušeniu týmto dovolaním napadnutého uznesenia a dovolateľ je naďalej odsúdený zo skutku, ktorého sa mal dopustiť v spolupáchateľstve s oslobodenou Ing. D..
K podanému dovolaniu sa vyjadrili:
- Krajská prokuratúra Nitra podaniami zo 7. novembra 2022 (č. l. 2911-2913) a 6. júna 2023 (č. l. 3030-3031), v ktorých navrhla dovolanie obvineného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 392 ods. 1 Tr. por. s tým, že pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., právnu kvalifikáciu konania obvineného považuje za vecne správnu, posudzovaný skutok je riadne vymedzený a v súlade s § 163 ods. 1 písm. c), ods. 3 Tr. por., zodpovedá znakom skutkovej podstaty príslušných trestných činov obsahujúc všetky znaky objektívnej stránky trestného činu podvodu, formulácia skutkovej vety zrozumiteľne a určito vyjadruje popis konania dovolateľa a námietky dovolateľa týkajúce sa záveru súdov o ustálení osoby, ktorá mala byť v danej veci uvedená do omylu, sú námietky skutkové, ktoré vzhľadom na dikciu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. časť vety za bodkočiarkou, nie je prípustné právne účinne namietať; k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. uviedla, že nemožno konštatovať nezákonnosť zloženia senátu krajského súdu, keďže k zmene člena senátu došlo z dôvodu zániku funkcie sudcu JUDr. Bernáta; ohľadom uplatnenie zásady dobrodenia v súvislostiach nebol vo vzťahu k osobe dovolateľa, resp. k opätovnému rozhodovaniu o jeho odvolaní daný zákonný dôvod, keďpredmetným nálezom Ústavného súdu SR došlo k zrušeniu namietaného rozhodnutia krajského súdu explicitne len v časti týkajúcej sa obžalovanej Ing. U. Ň. vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov všeobecnými súdmi súvisiacich so záverom o spáchaní daného skutku touto obžalovanou, čo napokon viedlo k následnému oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby odvolacím súdom procesným postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná,
- v čase podania vyjadrenia ešte odsúdená Ing. U. Ň. prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo 6. októbra 2022 (č. l. 2855), podľa ktorého považuje dovolanie za dôvodné a navrhla mu vyhovieť.
Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 1. augusta 2023, pričom prvýkrát 5. januára 2023 predložený spisový materiál na rozhodnutie o dovolaniach obvinených Ing. L. A. a Ing. U. D., bol dovolacím súdom vrátený ako predčasne predložený z dôvodu, že bolo potrebné, aby najskôr Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní obvinenej Ing. U. D. (nálezom Ústavného súdu SR z 27. októbra 2022, č. k. III. ÚS 505/2022- 41, bolo uznesenie krajského súdu o zamietnutí odvolaní obvinených zrušené v rozsahu zamietnutia odvolania Ing. U. D., a teda nebolo právoplatné meritórne rozhodnutie, proti ktorému bolo podané dovolanie). Senát 5T, ktorému vec napadla na rozhodnutie v čase prvého nápadu veci (s poukazom na čl. XV ods. 4 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v dotknutom znení, podľa ktorého trestnú vec opätovne predloženú po tom, ako bola vybavená „inak“, vybaví senát v pôvodnom zložení, t. j. v zložení v čase prvého pridelenia veci), rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift.
Podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.
Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie spolu so spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno dovolanie podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami), nie ich podradením pod určitý dovolací dôvod a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia zvlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por., v rámci ktorého je potrebné uviesť, že dôvodom podania dovolania podľa tohto ustanovenia je nezákonné zloženie súdu, ktorý o veci rozhodol. Také nezákonné zloženie môže vyplývať z tej skutočnosti, či má o veci rozhodovať samosudca, senát či sudca pre prípravné konanie alebo či senát bol správne zložený z pohľadu jeho vnútorného členenia alebo ak o veci rozhodoval sudca alebo prísediaci, ktorý už nebol sudcom alebo prísediacim (prípady nesprávneho zloženia súdu) alebo či došlo k nesprávnemu prideleniu veci danému konkrétnemu sudcovi či senátu porušením zákona alebo rozvrhu práce súdu (prípad nesprávneho určenia zákonného sudcu či senátu). Pod tento dovolací dôvod nespadá prípad, že o veci rozhodol sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, keďže ide o osobitný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Pokiaľ dovolateľ v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal rozdielnosť zloženia odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre s tým, že v prípade uznesenia krajského súdu z 23. novembra 2017, č. k. 4To/41/2017-2244, tento rozhodoval v zložení senátu Mgr. Adriana Némethová, JUDr. Zita Matyóová a JUDr. Ján Bernát (išlo o rozhodnutie, ktorým odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora podané proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 2. februára 2017, sp. zn. 21T/5/2010), zatiaľ čo v prípade napadnutého uznesenia krajského súdu z 5. mája 2022, č. k. 4To/60/2021-2611, v zložení senátu Mgr. Adriana Némethová, JUDr. Zita Matyóová a JUDr. Stanislav Libant, tak dovolací súd po preskúmaní dotknutého rozvrhu práce krajského súdu dospel k záveru, že námietka je nedôvodná. Predmetná vec napadla na krajský súd ohľadom rozhodovania napadnutým uznesením 30. augusta 2021 a podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre účinného v tom čase JUDr. Ján Bernát už nebol sudcom tohto krajského súdu (vzdal sa funkcie sudcu v mesiaci január 2018), takže nemohol vo veci rozhodovať a musel byť nahradený iným sudcom. Dovolací súd navyše poukazuje, že rozdielne zloženie senátu odvolacieho súdu oproti jeho skoršiemu meritórnemu rozhodnutiu mohlo byť dovolateľovi známe na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu 5. mája 2022, pričom túto skutočnosť na verejnom zasadnutí nenamietal (verejné zasadnutie sa síce vykonalo v neprítomnosti obvineného na základe jeho písomnej žiadosti, ale za prítomnosti jeho obhajcu), čím nie je ani splnená podmienka uvedená v § 371 ods. 4 prvá veta Tr. por., podľa ktorej: „Dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.“
V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadnéporušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod.
Pokiaľ dovolateľ ohľadom tohto dovolacieho dôvodu poukazuje na prípis dovolacieho súdu z 30. januára 2023, sp. zn. 5 Tdo 1/2023, ktorým bol spis predložený s dovolaniami Ing. U. D. a Ing. L. A. vrátený prvostupňovému súdu ako predčasne predložený s tým, že podľa dovolateľa mal byť v ňom vyslovený právny názor, že v prípade rozhodovania o odvolaní obžalovanej Ing. U. Ň. je potrebné analogicky aplikovať zásadu beneficium cohaesionis vo vzťahu k osobe dovolateľa, tak dovolací súd uvádza, že tento názor dovolateľa je nesprávny, keď vychádzal z nesprávneho pochopenia predmetného prípisu dovolateľom a ide o námietku nedôvodnú. Dovolací súd v predmetnom prípise, ktorým vrátil vec ako predčasne predloženú, uviedol, že vzhľadom na dotknuté rozhodnutie Ústavného súdu SR vydané v tejto veci, nález z 27. októbra 2022, č. k. III. ÚS 505/2022-41, je nevyhnutné najskôr rozhodnúť o odvolaní obžalovanej Ing. U. D., keďže v jej prípade došlo ku zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu (uznesenia Krajského súdu v Nitre z 5. mája 2022, č. k. 4To/60/2021-2611) v rozsahu zamietnutia jej odvolania, pričom rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku má prednosť pred rozhodovaním o mimoriadnom opravnom prostriedku s tým, že v rámci rozhodovania odvolacím súdom bolo dané na zváženie prípadné analogické použitie ustanovenia § 324 Tr. por. ohľadom beneficium cohaesionis. V tomto ohľade však senát dovolacieho súdu modifikuje tento názor vyslovený v danom prípise s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 5. mája 2022, č. k. 4To/60/2021-2611, ako odvolacieho súdu nebolo zrušené uvedeným nálezom Ústavného súdu SR vo vzťahu k obvinenému Ing. L. A. a odvolací súd nemohol rozhodnúť v odvolacom konaní o zrušení svojho vlastného rozhodnutia. Dovolací súd teda v uvedenom prípise vracajúcom vec bez rozhodnutia iba uviedol dôvody, pre ktoré je potrebné najskôr rozhodnúť o podanom odvolaní obžalovanej Ing. U. D. pred tým, ako bude dovolací súd rozhodovať o podaných dovolaniach, keďže vo vzťahu k tejto obžalovanej nebolo dané meritórne rozhodnutie ani právoplatné, pričom dovolací súd nenariadil odvolaciemu súdu použiť beneficium cohaesionis vo vzťahu k obvinenému Ing. A. ako to nesprávne interpretuje dovolateľ. Napokon treba uviesť, že dovolateľ neuviedol v dovolaní žiadne vecné argumenty, pre ktoré mal takto odvolací súd postupovať a iba poukázal na prípis predsedu senátu dovolacieho súdu, ktorý si nesprávne vyložil.
V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však podľa vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por.), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.).
Pokiaľ teda dovolateľ namieta zistený skutkový stav z toho pohľadu, že skutkový záver o tom, že do omylu bola uvedená spoločnosť V. H., s.r.o., je v rozpore so zabezpečeným skutkovým stavom, tak tieto námietky smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania teda, že skutok tak, ako bol zistený súdmi v pôvodnom konaní, bol zistený nesprávne a neúplne, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúladprávoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por. (R 14/2015-III.).
Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, tak táto námietka je subsumovateľná pod tento dovolací dôvod, a v tomto ohľade dovolateľ namieta, že nešlo o spáchanie trestného činu podvodu s poukazom na skutočnosť, že podľa skutkovej vety bol do omylu uvedený súd predložením falošnej zmluvnej dokumentácie s následným vydaním platobného rozkazu a iniciácie exekučného konania, čo odporuje rozhodovacej praxi.
Dovolací súd túto dovolaciu námietku vyhodnotil za nedôvodnú. V prvom rade treba poukázať, že dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vydanom v prejednávanej veci, rozsudku z 30. septembra 2019, sp. zn. 4 Tdo 75/2018, vyjadril právny názor, že pokiaľ súdy nižšieho stupňa nekvalifikovali v prípade obvineného Ing. L. A. skutok aj ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., došlo k ich pochybeniu a naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. s tým, že je bez najmenších pochybností zrejmé, že do omylu bola uvedená spoločnosť V. H., s.r.o., práve v dôsledku konania obvinených Ing. L. A. a O. R. s tým, že omyl spočíval vo fingovaní vzniku pohľadávky voči tejto spoločnosti titulom vzniku zmluvnej pokuty, ktorej vymáhaním v súdnom konaní malo dôjsť k obohateniu spoločnosti T.-T., s.r.o., vo veľkom rozsahu, vo výške 334.594,70 eur, pričom vzhľadom na späťvzatie súhlasu s trestným stíhaním poškodeným Mgr. A. S. vo vzťahu k obvinenému R. pre pokus trestného činu podvodu, nemohla byť u tohto na rozdiel od obvineného Ing. A. konštatovaná prítomnosť dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. a dovolací súd uviedol, že objektívna stránka bola ustálená súdmi nižšieho stupňa správne a spočívala v podvodnom vyhotovení a podpísaní zmlúv a listín, ktoré mali obvineným Ing. A. a R. zabezpečiť vymáhanie fiktívnej zmluvnej pokuty vo výške 10.080.000 Sk od poškodenej právnickej osoby V. H., s.r.o., na ktorú nemali nárok, za účelom vlastného alebo cudzieho obohatenia, čím by došlo k spôsobeniu danej škody na cudzom majetku s tým, že motívom konania R. bola pomsta voči zaťovi a u Ing. A. záujem obohatiť sa.
Dovolací súd uvádza, že právnym názorom vysloveným v jeho skoršom rozhodnutí (rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2019, sp. zn. 4 Tdo 75/2018), sú viazané v danej konkrétnej veci súdy nižšieho stupňa, ide o tzv. kasačnú (inštančnú) záväznosť, pre ktorú je charakteristické, že súd nižšieho stupňa je vždy povinný pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor súdu vyjadrený súdom vyššieho stupňa v zrušujúcom rozhodnutí a má možnosť sa od neho odchýliť iba v prípade, ak by v rámci vykonaného dokazovania došlo k podstatnej zmene skutočností, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa, čo v prejednávanej veci nenastalo. Pritom právnym názorom vysloveným vo svojom skoršom rozhodnutí je viazaný aj samotný dovolací súd pri opätovnom prejednaní danej veci, v ktorej bol taký právny názor vyslovený, keďže by bolo v rozpore s kasačnou záväznosťou, keby táto zaväzovala iba podriadené súdy a nie aj súd, ktorý daný právny názor vyslovil.
Dovolací súd uvádza, že ako je skutok vymedzený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ktorý je pre dovolací súd určujúci, tak z jeho formulácie vyplýva naplnenie všetkých zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., keďže ide o spoločné konanie (dovolateľa s odsúdeným O. R.), ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle na škodu cudzieho majetku - spoločnosti V. H., s.r.o., seba alebo iného obohatiť tým, že uviedli túto spoločnosť do omylu vykonaním v skutkovej vete uvedených úkonov ohľadom podpísania tam uvedených antidatovaných či fiktívnych zmlúv a iných písomností a prevzatím fiktívnej výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty bez vedomia osoby oprávnenej na jej prevzatie za spoločnosť V. H., s.r.o., (podstatou podvodného konania bolo v rozpore so skutočným stavom veci podpísanie fiktívnych antidatovaných zmlúv o sprostredkovaní predaja nehnuteľností V. H., s.r.o., ktoré spoločnosť nemala nikdy v úmysle predať a pre prípad nedodržania či nezrealizovania predaja zo strany V. H., s.r.o., dohodnutie zmluvnej pokuty vo výške 70 mil. Sk), pričom následne dovolateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal Okresnémusúdu Nitra návrh, ktorým si spoločnosť T.-T., s.r.o., ktorej bol konateľom, uplatnila v civilnom súdnom konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10,080 mil. Sk (334.594,70 eur), ktorý vyplýval z predtým vykonaných úkonov ohľadom antidatovaných a fiktívnych zmlúv a ďalších písomností, pričom na základe daných nepravdivých dokladov bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz, ktorým mala spoločnosť V. H., s.r.o., zaplatiť spoločnosti T.-T., s.r.o., danú sumu s príslušenstvom, na základe čoho bolo voči poškodenej spoločnosti aj začaté exekučné konanie, čím mohla byť spoločnosti V. H., s.r.o., spôsobená škoda najmenej vo výške 334.594,70 eur, čo je škodou veľkého rozsahu (touto sa rozumie podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266 eur, t. j. 133 tis. eur).
Pokiaľ dovolateľ namietal poukazovaním na judikát z roku 1921, resp. na judikát z Českej republiky, že pri trestnom čine podvodu, je vylúčené, aby bol do omylu uvedený súd, tak zo skutkovej vety taká skutočnosť nevyplýva. Podľa skutkovej vety rozsudku okresného súdu bola do omylu uvedená spoločnosť V. H., s.r.o., konaním, ktoré bolo v rozpore so skutočným stavom, spočívajúcom v predstieraní neexistujúcej pohľadávky voči tejto spoločnosti titulom zmluvnej pokuty, pričom z pohľadu uplatnenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty na súde falšovaním predmetnej zmluvnej dokumentácie a jej predložením v civilnom súdnom konaní išlo o konanie, ktoré zakladalo právnu kvalifikáciu zločinu marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zák., keďže spoločným konaním v konaní pred súdom falšoval dôkaz a predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý a čin spáchal v úmysle zadovážiť sebe značný prospech.
Pokiaľ dovolateľ poukazoval, že jedna z osôb, ktorá bola uvedená v skutkovej vete (Ing. U. D.) bola oslobodená spod obžaloby, tak dovolací súd uvádza, že k takému rozhodnutiu došlo až následne na základe nálezu Ústavného súdu SR vydaného vo vzťahu k nej, čo v čase vydania dotknutého rozhodnutia nemohol daný súd vedieť, pričom spoločné konanie dovolateľa s inou osobou sa viaže stále na osobu odsúdeného O. R..
Pokiaľ dovolateľ namietal odôvodnenie meritórneho rozhodnutia z pohľadu uvedenia subjektu, ktorý bol uvedený do omylu, ktoré má byť v rozpore so skutkovou vetou výroku rozsudku okresného súdu a jeho odôvodnením, tak dovolací súd uvádza, že ide o námietku nedôvodnú. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, podľa ktorého bol do omylu uvedený súd v rámci civilného súdneho konania, tak uvedené nie je rozhodujúce, keďže určujúce sú v tomto smere závery uvedené v napadnutom uznesení krajského súdu ako nadriadeného súdu okresnému súdu. Krajský súd pritom v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade so skutkovou vetou rozsudku okresného súdu výslovne uviedol, že podvodné konanie obvinených smerovalo voči poškodenej spoločnosti V. H., s.r.o., keď na str. 15-16 uviedol, že dôsledne postupoval podľa právnych úvah rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2019, sp. zn. 4 Tdo 75/2018 pri rešpektovaní ustanovenia § 391 ods. 1 Tr. por. s tým, že obvinení ako spolupáchatelia uviedli do omylu spoločnosť V. H., s.r.o., fingovaním nesplnenia podmienok účelovo uzatvorenej antidatovanej a absolútne neplatnej zmluvy o sprostredkovaní, uzatvorenej medzi spoločnosťou zastúpenou obvineným A. a spoločnosťou V. H., s.r.o., zastúpenej odsúdeným R., ktorý v čase spáchania skutku nebol oprávnený konať v mene spoločnosti s tým, že predmetom tejto zmluvy bolo sprostredkovanie predaja konkrétnej nehnuteľnosti uvedenej v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ktorá bola vo vlastníctve poškodenej spoločnosti podľa zmluvy majúcej hodnotu 70 mil. Sk, táto zmluva bola účelovo antidatovaná, aby bol navodený stav, že bola reálne uzatvorená v období, kedy bol odsúdený R. oprávnený samostatne konať v mene tejto spoločnosti, pričom reálne oprávnený konať samostatne bol Mgr. A. S., zatiaľ čo odsúdený R. iba spoločne s U. R., týmto podvodným konaním obvinený A. a odsúdený R. vytvorili predpoklady pre vznik fiktívneho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom porušenia povinnosti z tejto neplatnej zmluvy, ktorou povinnosťou bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy so záujemcom o kúpu tejto nehnuteľnosti, spoločnosťou L. R., s.r.o., s tým, že následne bola táto zmluvná pokuta podľa vopred pripraveného plánu uplatnená v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Rob/234/2008 vo výške 10,080 mil. Sk a v danej veci bol aj vydaný platobný rozkaz 23. apríla 2008, ktorým bola spoločnosti V. H., s.r.o., uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti T.-T., s.r.o., túto sumu a následne začaté exekučné konanie protinej, pretože platobný rozkaz v dôsledku neoprávneného konania odsúdeného R. nadobudol právoplatnosť a týmto konaním bol do omylu uvedený konateľ spoločnosti V. H., s.r.o., Mgr. A. S., pretože týmto konaním obvineného A. a odsúdeného R. bol vytvorený stav nezodpovedajúci skutočnosti, a to existencia povinnosti poškodenej spoločnosti zaplatiť fingovanú pohľadávku titulom zmluvnej pokuty.
Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní.
Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Keďže v prípade podaného dovolania pri jeho predbežnom preskúmaní nebolo zistené, že by bol splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., dovolací súd nezistil dôvod na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody u dovolateľa podľa § 380 ods. 4 Tr. por.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.