5 Tdo 53/2008

Najvyšší súd   Slovenskej   republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného P. M.   pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 19. marca 2009 v Bratislave dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. mája 2008, sp. zn. 4 To 107/2007 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. M. sa odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 1. januára 2007, sp. zn. 2 T 38/2007, bol obvinený P. M. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24. februára 2006 v čase od 21.50 hod. do 21.55 hod. v C. na čerpacej stanici J., zozadu chytil rukou za vlasy pracovníčku čerpacej stanice M. M., ktorá vchádzala do predajne, následne ju vtlačil do vnútra a viedol ju smerom k pokladni, pričom jednou rukou ako ju držal za vlasy a tlačil jej hlavu dolu, druhou rukou, v ktorej držal atrapu pištole, ktorou ju udieral do hlavy a pri pokladni ju vyzval, aby mu vydala peniaze, pričom ju atrapou pištole udrel do ľavej ruky, pričom táto atrapa pištole sa rozbila, následne z pokladne zobral hotovosť a z miesta stanice ušiel, čím svojím konaním spôsobil M. M. zranenie – zmliaždenie hlavy, ľavej steny hrudníka a ľavého predlaktia s dobou liečenia päť dní a odcudzením finančnej hotovosti z pokladne spôsobil spoločnosti J. škodu vo výške 6 187 Sk.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obvinenému uložená povinnosť uhradiť spoločnosti J., škodu vo výške 6 187 Sk.  

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú spoločnosť J., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 13. mája 2008, sp. zn. 4 To 107/2007, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol odvolanie obvineného ako nedôvodné. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok v rozsahu stanovenom § 317 Tr. poriadku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok bol správny v súlade so zákonom.

Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený P. M., prostredníctvom obhajkyne JUDr. Z. C., dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. poriadku.

Dovolanie bolo, na základe výzvy predsedu senátu, doplnené telefaxovým podaním zo dňa 11. februára 2009 (potvrdené písomným podaním dňa 13. februára 2009).

Obvinený, v zastúpení svojej obhajkyne, namietal, že vykonaným dokazovaním nebolo nad všetku pochybnosť preukázané, že sa dopustil trestnej činnosti, ktorej spáchanie od začiatku popieral. Na základe nedôveryhodnej výpovede (rozpory, ktorej v dovolaní opisuje) svedkyne M. bola nesprávne ustálená výška spôsobenej škody. Ďalej v dovolaní detailne rozoberal dôkaznú situáciu (najmä zaistené pachové stopy) a dôkazy, ktoré neboli súdom vykonané. Keďže bol názoru, že celá trestná vec trpí dôkaznou núdzou, nemal byť uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže.

S poukazom na svoju argumentáciu obvinený navrhol, aby najvyšší súd rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Tr. poriadku vyslovil, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Trnave bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. poriadku, a to v jeho neprospech, a preto aby zrušil toto rozhodnutie ako aj rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 1. októbra 2007, sp. zn. 2 T 38/2007 a prikázal Okresnému súdu Trnava, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila okresná prokurátorka v Prievidzi, ktorá uviedla, že obvinený sa v dovolaní domáhal revízie skutkových zistení a tá v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku nie je prípustná. Navrhla preto, aby najvyšší súd podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. poriadku) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. poriadku), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. poriadku), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. poriadku (§ 382 písm. c/ Tr. poriadku).

Podľa § 385 ods. 1 Tr. poriadku dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť k jedinému záveru, a to že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je určené k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani naprávať.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorých správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže hodnotiť) bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku.

Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. poriadku.

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku.

Dovolacie námietky obvineného P. M. sa vôbec nedotýkajú právneho posúdenia zistených skutkov ani zásadného porušenia práva na obhajobu, ale naopak, priamo a konkrétne spochybňujú skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa. Skutok vymedzený v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 1. októbra 2007, sp. zn. 2 T 38/2007, ktorý nebol žiadnym spôsobom modifikovaný uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. mája 2008, sp. zn. 4 To 107/2007, bol v súlade s Trestným zákonom správne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 Tr. poriadku dovolanie obvineného P. M. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. marca 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.   predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová