UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného T.R. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 27. júna 2016 v Bratislave dovolanie obvineného T.R., podané prostredníctvom obhajcu Mgr. Michala Kovarčíka, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. januára 2014, sp. zn. 4 To 141/2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T.R. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 17. septembra 2013, sp. zn. 2 T 1/2011, uznal obvineného T.R. za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., a to na skutkovom základe, že
v ranných hodinách, asi o 7.00 hod. dňa 10. augusta 2010 v kuchyni jednoizbového bytu bez označenia na 10. poschodí v obytnom dome na ulici X. č. XX v B., po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným D. F., ktorého dôvodom bola žiarlivosť, najprv udrel poškodeného otvorenou rukou do tváre, potom ho najmenej dvakrát udrel teleskopickým obuškom do chrbta, po čom ho sotil do kuchyne, kde ho v rýchlom slede za sebou, rôznou intenzitou a prudkosťou kuchynským nožom s drevenou rúčkou, ktorý mal čepeľ dlhú 16 cm, sedemkrát bodol do oblasti chrbta, čím mu spôsobil krvácavý šok v dôsledku zakrvácania do pohrudnicových dutín, brušnej dutiny a navonok z bodných rán chrbta prenikajúcich do hrudnej a brušnej dutiny s poranením pľúc, medzirebrových ciev, obličkovej žily a podžalúdkovej žľazy, ktorému zraneniu poškodený na mieste činu podľahol.
Okresný súd obvinenému T.R. za to uložil podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 19 (devätnásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineného zaviazal na náhradu škodypoškodenému Miestnemu úradu Bratislava - Dúbravka vo výške 416,38 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený T.R. odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. januára 2014, sp. zn. 4 To 141/2014, podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti rozhodnutiu podal obvinený T.R., prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Michala Kovarčíka, dovolanie. Dovolanie oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. g/ Tr. por., teda s odôvodnením, že súd rozhodol v nezákonnom zložení, zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
V dovolaní namietol, že súd prvého stupňa rozhodoval v zmenenom zložení senátu bez jeho súhlasu, keď uskutočnil verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby konanom 25. januára 2011 v zložení predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutka a prísediacich Ing. Pavla Ščepána a Floriána Hutára a hlavné pojednávania v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Dutka a prísediacich Ing. Pavla Ščepána a Ing. Petra Bóňu. Zmenou v zložení senátu bol porušený článok 48 Ústavy Slovenskej republiky a naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
K porušeniu práva na obhajobu uviedol, že nebolo rozhodnuté o jeho návrhoch na vykonanie dôkazov rekonštrukciou, vyšetrením na polygrafe, výsluchmi a konfrontáciou so svedkami H. Q., E. C., F. C., L. B. a L. A. ako aj výsluchom P.R. a F. F. a znaleckými posudkami na svedkov Q., B., X. a V.. Nevykonaním uvedených dôkazov pretrváva rozpor medzi tvrdeniami svedkyne L. B. s ostatnými svedkami a obvineným. Rozpory svedkyne L. B. spočívajú v označení páchateľa, spôsobe spáchania skutku, a to postavenia útočníka a obete, zasadenia bodných rán. Ostatné osoby prítomné v byte nevedeli detailnejšie popísať rozostavenie osôb, pričom k objasneniu tejto otázky neprispelo ani prehratie kamerového záznamu z ohliadky miesta činu.
Vo vzťahu k nezákonne vykonaným dôkazom poukázal na znalecký posudok č. 23/2013 znalkyne Mgr. Oľgy Tomišovej, ktorá na predloženú otázku neodpovedala úplne, ale upriamila pozornosť na znalecké vyšetrenie znalcom z odboru psychiatrie. Súd znalca nepribral, namiesto toho vypočul svedka MUDr. K. U., riaditeľa resocializačného zariadenia, v ktorom bola svedkyňa L. B. umiestnená. MUDr. K. U. nebol oprávnený sa vyjadrovať k otázkam, ktoré sú v kompetencii znalca a ani nemohol vystupovať ako znalec, pretože bol ošetrujúcim lekárom svedkyne. Súd súčasne svedka oboznamoval s časťami výpovede svedkyne L. B. a znalkyne Mgr. Oľgy Tomišovej. Nevykonaním odvolacím súdom nariadeného dôkazu zákonným spôsobom, nebolo dodržané ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por. Obvinený taktiež namietol nezákonnosť výpovede svedkyne L. B. z hlavného pojednávania konaného 17. septembra 2013. Zápisnica z konfrontácie medzi obvineným a svedkyňou zo 7. októbra 2010 nebola svedkyni prečítaná v zmysle § 264 Tr. por., ale iba „pripomenutá alebo predostretá“.
Dovolaciemu súdu navrhol, aby vyslovil, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon v neprospech obvineného T.R., súčasne obe rozhodnutia zrušil a vec prikázal v potrebnom rozsahu znova prejednať a rozhodnúť.
K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu. Súd sa podrobne zaoberal dôveryhodnosťou výpovedí jednotlivých svedkov. Uložený trest je zákonný a spravodlivý, rovnako ako rozhodnutie krajského súdu, ktoré reagovalo na odvolanie obvineného a jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Súčasne poukázal na uznesenie najvyššieho súdu zo 4. februára 2015, sp. zn. 1 Tdo 79/2014, ktorým dovolací súd odmietol dovolanie obvineného, podané z dôvodu nezákonne zloženého senátu okresného súdu. Dovolaciemu súdu navrhol dovolanie obvineného T.R. odmietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným T.R. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Bratislava I, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por. a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné.
Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.
Obvinený predovšetkým namietol konanie hlavných pojednávaní v nezákonnom zložení senátu.
Dovolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že k zmene v zložení senátu došlo na základe dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu prísediaceho Floriána Hutára, ktorý následne zomrel. Zmenu senátu si teda vyžiadala objektívna skutočnosť, ktorú nebolo možné preklenúť inak, ako prizvaním iného prísediaceho. K uvedenej námietke sa najvyšší súd už podrobne vyjadril v uznesení zo 4. februára 2015, sp. zn. 1 Tdo 79/2014, a to na základe dovolania obvineného podaného z tohto istého dovolacieho dôvodu. Dovolací súd sa s argumentáciou iného senátu najvyššieho súdu vyjadrenou v predmetnom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, a preto na ňu v plnom rozsahu len odkazuje.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. nebol daný.
Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. namietol nevykonanie navrhnutých dôkazov.
Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušeniepráva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.
V predmetnej trestnej veci bol obvinený stíhaný za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. Keďže išlo o prípad povinnej obhajoby a obvinený si obhajcu nezvolil, sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I obvinenému 10. augusta 2010 (v deň vznesenia obvinenia) ustanovil za obhajcu Mgr. Mareka Paru. Obhajca pristupoval k obhajobe obvineného aktívne, zúčastňoval sa väčšiny úkonov v prípravnom konaní a hlavných pojednávaní, resp. substitučne splnomocnil iného advokáta, podával návrhy a sťažnosti, teda dohliadal na uplatňovanie jeho práv. Orgány činné v trestnom konaní a súdy v tomto smere poskytli adekvátny priestor na realizáciu práva obvineného na obhajobu a tento priestor bol zo strany obhajoby využitý. V tomto smere dovolací súd pochybenia nezistil.
Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie dôkazov, takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 17. septembra 2013 zamietol návrh obvineného na vykonanie rekonštrukcie (č. l. 548). Je pravda, že o ostatných návrhoch na vykonanie dôkazov, prednesených na hlavnom pojednávaní konanom 4. júna 2013, súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť, i keď v zápisnici z daného pojednávania uviedol, že o návrhoch na doplnenie dokazovania rozhodne po opätovnom preskúmaní spisu a dôkazoch, ktoré už boli preskúmané. Pochybenie čiastočne napravil odvolací súd, ktorý sa v napadnutom uznesení zaoberal návrhmi obvineného, pričom doplnenie dokazovania pribratím znalcov - psychiatrov na skúmanie duševného stavu L. B. a iných svedkov, ktorí sa v čase skutku nachádzali na mieste činu, nepovažoval za potrebné. Zároveň okresný súd o rovnakých návrhoch rozhodol už na hlavnom pojednávaní konanom 16. marca 2012 (č. l. 733), kedy návrhy obvineného ako zrejme nepotrebné pre rozhodnutie súdu a konanie vo veci zamietol. Nevykonanie namietaných dôkazov pritom nebolo dotknuté uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 6. septembra 2012, sp. zn. 4 To 83/2012, ktorým sa zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu a vec sa vrátila súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania výsluchom obvineného T.R. a svedkyne L. B. procesným spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Nevyjadrením sa súdu k opätovným návrhom preto nedošlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu.
Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.
Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne podložené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného, teda nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda naplnený nebol.
V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený poukázal na nezákonnosť znaleckého posudku a výpovedí svedkov L. B. a MUDr. K. U..
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 6. septembra 2012, sp. zn. 4 To 83/2012, vrátil súdu prvého stupňa vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Okresnému súdu pritom prikázal pribrať na ozrejmenie schopnosti svedkyne L. B. objektívne reprodukovať prežité udalosti znalca - psychológa. Súd prvého stupňa pribral uznesením zo 6. decembra 2012, sp. zn. 2 T 1/2011, ako znalkyňu z odboru psychológie Mgr. Oľgu Tomišovú, ktorá následne vypracovala znalecký posudok na svedkyňu L. B.. Znalkyňa odpovedala na predložené otázky, pričom v oblasti posúdenia prípadného negatívneho ovplyvnenia vnímania svedkyne vplyvom drog odkázala na znalca - psychiatra. Nepribratie znalca - psychiatra nemalo vplyv na zákonnosť vykonania nariadeného dôkazu a nespôsobilo porušenie ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. por., keďže odvolací súd potrebu pribratia takéhoto znalca nevyslovil. Naopak, v odôvodnení napadnutého uznesenia z 28. januára 2014, sp. zn. 4 To 141/2013, odvolací súd uviedol, že doplnenie dokazovania pribratím znalcov - psychiatrov nepovažuje za potrebné.
Súd prvého stupňa namiesto pribratia znalca - psychiatra sám nad rámec pokynu krajského súdu vypočul na hlavnom pojednávaní konanom 17. septembra 2013 svedka MUDr. K. U., riaditeľa resocializačného zariadenia, pretože potreba jeho výsluchu vyplynula z výpovede znalkyne Mgr. Oľgy Tomišovej. Súd po vzatí svedka do prísahy, tomuto kládol otázky, pričom ho oboznámil aj s výpoveďou znalkyne - psychologičky Mgr. Tomišovej a s časťou výpovede svedkyne L. B.. Svedok sa vyjadroval k schopnosti svedkyne L. B. reprodukovať prežité udalosti, k skresleniu jej vnímania a pamäťových daností vplyvom užívania omamných látok a k potrebe znaleckého psychiatrického dokazovania. V kontexte k obsahu a spôsobu vedenia výsluchu možno prisvedčiť námietkam obvineného o neoprávnenosti svedka vyjadrovať sa k otázkam, ktoré by mali smerovať na znalca, resp. by mohli byť predmetom odborného vyjadrenia. Svedok pritom vypovedal v postavení psychiatra, ošetrujúceho lekára svedkyne L. B., ktorú liečil v komunite pre neprispôsobivé, závislé osoby. Súčasne výsluch svedka prebiehal neštandardným spôsobom, keď svedok nemal možnosť vypovedať súvisle, ale od začiatku odpovedal na položené otázky predsedu senátu, krajského prokurátora a obhajoby.
V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o porušenie zákona, tak v tejto súvislosti najvyšší súd už stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že toto by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. len vtedy, ak mal, resp. má negatívny materiálny dopad na práva obvineného. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa pritom vyplýva, že výpoveď svedka MUDr. K. U. mala len podporný charakter, presnejšie objasňujúci dôvody zmeny výpovede svedkyne L. U.. Pochybenie súdu preto nemalo vplyv na práva obvineného.
K ďalšej námietke obvineného ohľadne neprečítania zápisnice o konfrontácii medzi ním a svedkyňou L. B. sa vyjadril už odvolací súd, ktorý sa stotožnil s výhradou obvineného, avšak súčasne upriamil pozornosť na zachovanie princípu kontradiktórnosti výsluchu svedkyne, logickosť a zrozumiteľnosť vysvetlenia zo strany svedkyne k zmene výpovede počas konfrontácie. Dovolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou krajského súdu, na ktorú v podrobnostiach odkazuje.
Ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. teda nebol daný.
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvineného T.R. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.