5Tdo/5/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného E. C. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. apríla 2019 v Bratislave dovolanie obhajcu Mgr. Toniho Khuriho proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. septembra 2018, sp. zn. 2 To 69/2018, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. sa dovolanie obhajcu Mgr. Toniho Khuriho odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava V (ďalej len „okresný súd") rozsudkom zo 14. marca 2018, sp. zn. 1 T 115/2017, uznal obvineného E. C. vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. mu súd uložil trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „prokurátor") v celom rozsahu a obvinený C. v rozsahu výroku o treste a spôsobe jeho výkonu odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") rozhodol rozsudkom zo 6. septembra 2018, sp. zn. 2 To 69/2018 tak, že výrokom I. podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. zák. obvineného na nezmenenom skutkovom základe uznal vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zák.

Za to ho krajský súd odsúdil podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (siedmich) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla značky Opel Zafira s rakúskym evidenčným číslom Y., VIN: H ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stal štát. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd uložil obvinenému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 2 (dvoch) rokov. Krajský súd okrem toho výrokom II. podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného C. zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal 5. novembra 2018 v mene obvineného E. C. jeho obhajca Mgr. Toni Khuri dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Dovolateľ s poukazom na právne východiská z R 13/2015 argumentoval, že objektom trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Tr. zák. nie sú nelegálni migranti, ale celospoločenský záujem na ochrane štátnej hranice, ktorého reprezentantom, a teda v širšom zmysle aj poškodeným je Slovenská republika. Ak teda objektom trestného činu nie je právo osoby, ale právo verejnoprávnej inštitúcie, je vylúčené, aby bol trestný čin spáchaný na viacerých osobách v zmysle § 138 písm. j/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 12 Tr. zák. Nelegálni migranti nielenže nemôžu byť objektom útoku, ale nie sú ani predmetom útoku, keďže oni sami sa dopúšťajú protiprávneho (hoci nie priamo trestného) konania.

Kvalifikačné pojmy sú vymedzené vo všeobecnej časti Trestného zákona. V osobitnej časti zákonodarca používa len ich názvy, a to bez toho, aby akokoľvek bližšie špecifikoval ich obsah z pohľadu jednotlivých trestných činov. Ide teda o legislatívnu techniku, z ktorej však nemožno vyvodiť, že by všetky prípady závažnejšieho spôsobu konania boli aplikovateľné na všetky trestné činy len preto, že § 138 Tr. zák. neobsahuje žiadne také interpretačné pravidlo, aké obsahuje § 138 písm. a/ Tr. zák. Pri riešenom trestnom čine vôbec nie je možné aplikovať osobitný kvalifikačný moment podľa § 355 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j/ Tr. zák.

Na podklade týchto skutočností dovolateľ najvyššiemu súdu navrhol, aby vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v jeho neprospech, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. rozsudok krajského súdu zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. mu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa 4. januára 2019 vyjadril prokurátor tak, že ho navrhol podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

V súvislosti s uplatnenými námietkami poukázal na jeho argumentáciu z 29. marca 2018 a doplnil, že akceptovaním argumentácie dovolateľa by súdy ignorovali celospoločenské pertraktovanie témy nelegálnej migrácie. Je zrejmé, že v kvalifikovaných podstatách väčšiny trestných činov sa počíta s rôznymi stupňami závažnosti, ktorá (závažnosť) môže byť vyjadrená aj počtom osôb, ktorých sa skutok týkal. A hoci možno súhlasiť, že nie všetky kvalifikačné momenty uvedené v § 138 Tr. zák. sú aplikovateľné na všetky trestné činy, s ohľadom na konštrukciu Trestného zákona neexistuje dôvod, pre ktorý by § 138 písm. j/ Tr. zák. nemal byť aplikovateľný na § 355 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Dňa 21. januára 2019 bol spisový materiál spolu s dovolaním predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), avšak nebolo podané oprávnenou osobou (§ 369 Tr. por.).

V tomto smere najvyšší súd zistil, že plnomocenstvo z 18. septembra 2018, ktorým mal obvinený C. splnomocniť Mgr. Toniho Kuriho na podanie dovolania a zastupovanie v dovolacom konaní bolo spísanévýhradne v slovenskom jazyku, hoci tento jazyk obvinený neovláda.

Z uvedeného dôvodu predseda senátu 4. februára 2019 obvineného C. v jeho rodnom jazyku (v arabčine) vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí s podaním dovolania, resp. so splnomocnením Mgr. Kuriho.

Dňa 18. februára 2019 bolo najvyššiemu súdu okresným súdom postúpené podanie obvineného C. z 15. februára 2019, ktorým tento od okresného súdu žiada, aby inicioval konanie o prevzatí výkonu trestu do Rakúskej republiky. Vysvetlil, že na Slovensku kvôli neznalosti jazyka trpí, nemá tu príbuzných a rodinu, ktorá by ho tu mohla navštevovať, pričom v rakúskom väzení by mohol pokračovať v štúdiu.

K výzve najvyššieho súdu sa obvinený C. vyjadril 1. marca 2019 tak, že s podaným dovolaním nesúhlasí a naopak, v plnom rozsahu súhlasí „so skutočnosťami, priznaním a zákonnými ustanoveniami uvedenými v prejednávanej veci." Záverom obvinený C. požiadal o uplatnenie všetkých poľahčujúcich okolností, osobitne poukázal na svoje priznanie a úprimnú ľútosť.

Na podklade týchto skutočností, keďže obvinený C. sa - napriek predchádzajúcemu splnomocneniu (podľa § 373 ods. 1 Tr. por.), k podanému dovolaniu nepripojil, najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie nebolo podané obvineným, ale len jeho obhajcom. Obhajca obvineného však - až na výnimky uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por., nie je oprávnenou osobou pre podanie dovolania (§ 369 Tr. por.), a preto súd jeho dovolanie bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.