N a j v y š š í s ú d
5 Tdo 5/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného Ing. A. M. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, ods. 2
písm. c/ Tr. zák. iné na neverejnom zasadnutí 17. februára 2011 v Bratislave
o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministerka
spravodlivosti) proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 5. októbra 2010, sp. zn.
1 PP 6/2010, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie ministerky spravodlivosti sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 25. februára 2010, sp. zn. 2 T 17/09, bol
obvinený Ing. A. M. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i/ Tr. zák. v jednočinnom
súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 19. júna 2008 v dopoludňajších hodinách na chodbe pred pojednávacou
miestnosťou č. 112 Okresného súdu v Prešove so sídlom v Prešove na ulici Grešova č. 3,
počas prestávky hlavného pojednávania vedeného na uvedenom okresnom súde, sp. zn.
32 T 79/06, týkajúceho sa obvineného Ing. A. M. a spol., prechádzajúc aj popri tam stojacemu
Mgr. J. B., ktorý na predmetnom hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok a následne
s ním mali byť po prestávke vykonané ďalšie procesné úkony – konfrontácie, tomuto pozrel
do očí, kedy mu povedal: „Ty ešte uvidíš!“ a popri týchto slovách dlaňou pravej ruky
otočenou k telu v časti od zápästia po končeky prstov, ktoré mal vystreté, pričom obidve ruky mal spútané putami k spútavaciemu opasku, naznačil gesto vodorovného potiahnutia
pohybom zľava doprava, kde mu prsty smerovali smerom ku krku.
Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1
Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, pričom na výkon trestu
ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd v Prešove na podklade odvolania podaného obvineným Ing. A. M.
rozsudkom z 27. mája 2010, sp. zn. 7 To 29/10, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a postupujúc podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvineného Ing. A. M. uznal
za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. c/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 19. júna 2008 v dopoludňajších hodinách na chodbe pred pojednávacou
miestnosťou č. 112 Okresného súdu v Prešove so sídlom v Prešove na ulici Grešova č. 3,
počas prestávky hlavného pojednávania v trestnej veci obvineného Ing. A. M. a spol. vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 32 T 79/06, prechádzajúc popri vyšetrovateľovi Policajného
zboru Mgr. J. B., ktorý na predmetnom hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok
o skutočnostiach týkajúcich sa vyšetrovania tejto trestnej veci a s ktorým mali byť
na hlavnom pojednávaní vykonávané aj ďalšie procesné úkony – konfrontácie, tomuto
povedal: „Ty ešte uvidíš!“ a popri týchto slovách dlaňou pravej ruky otočenou k telu v časti
od zápästia po končeky prstov, ktoré mal vystreté, pričom obidve ruky mal spútané putami
k spútavaciemu opasku, naznačil gesto vodorovného potiahnutia pohybom zľava doprava,
kde mu prsty smerovali smerom ku krku.
Za to ho odsúdil podľa § 344 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3
Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, pričom na výkon trestu ho podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd v Prešove obvinenému Ing. A. M. 27. mája 2010 nariadil výkon tohto
trestu odňatia slobody s tým, že do doby výkonu tohto trestu odňatia slobody mu započítal
väzbu od 22. augusta 2008 do 27. mája 2010.
Okresný súd Prešov uznesením z 5. októbra 2010, sp. zn. 1 PP 6/2010, podľa § 415
ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 Tr. zák. obvineného Ing. A. M. podmienečne prepustil
z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody, pričom mu podľa § 68 ods. 1
Tr. zák. určil skúšobnú dobu 4 (štyri) roky. Zároveň mu podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. nariadil
probačný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok s tým, že mu v spojení s § 51 ods. 4 písm. a/
Tr. zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému Mgr. J. B.
na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného
Mgr. J. B..
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5. októbra 2010, keďže všetky procesné
strany sa vzdali práva podať sťažnosť.
Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Prešov na podnet poškodeného Mgr. J. B.
podala ministerka spravodlivosti 22. decembra 2010 podľa § 369 ods. 2 Tr. por. dovolanie
z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 2 Tr. por., pretože týmto uznesením bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody.
Podľa názoru ministerky spravodlivosti napadnuté uznesenie nezohľadňuje kritériá
uvedené v § 66 ods. 1 Tr. zák., ktoré musia byť splnené, aby mohol byť odsúdený
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, a to z nasledovných dôvodov:
- požiadavky preukázania polepšenia odsúdeného vo výkone trestu a predovšetkým
reálneho očakávania vedenia riadneho života neboli splnené;
- v tejto súvislosti poukázala na to, že obvinený Ing. A. M. je v súčasnej dobe trestne
stíhaný pre pokračovací trestný čin vraždy spáchaný organizovanou skupinou
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 32 T 79/06, pričom
21. júna 2010 bola na obvineného Ing. A. M. podaná obžaloba
na Okresný súd Nitra aj pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006;
- podľa názoru dovolateľa vzhľadom na štádium konania, v ktorom sa obe
prebiehajúce a ešte právoplatne neskončené veci obvineného nachádzajú, možno
aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny konštatovať dôvodné podozrenie
zo spáchania ďalšej závažnej trestnej činnosti;
- ďalej ministerka spravodlivosti argumentovala tým, že obvinenému počas výkonu
trestu odňatia slobody nebola udelená žiadna disciplinárna odmena a aj jeho
resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako menej priaznivá so stredným
stupňom zlyhania;
- nakoniec napadnutému uzneseniu dovolateľ vytkol, že jedným z podkladov
pre rozhodnutie okresného súdu bolo viac ako mesiac staré hodnotenie, ktoré
okresný súd na verejnom zasadnutí aktualizoval len dotazom obvineného Ing. A. M.;
- záverom ministerka spravodlivosti poukázala na formálne pochybenie okresného
súdu vo výroku napadnutého uznesenia, ktorý neobsahuje konkretizáciu, o ktorý
z prípadov podmienečného prepustenia podľa § 61 Tr. zák. ide, teda či sa jedná
o osobu odsúdenú za prečin alebo za zločin.
Ministerka spravodlivosti navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Okresného súdu Prešov z 5. októbra 2010,
sp. zn. 1 PP 6/2010, bol porušený zákon v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. v prospech
obvineného Ing. A. M., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a rovnako
tak aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej zrušením dotklo, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému
súdu Prešov prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa písomne vyjadril obvinený Ing. A. M.
prostredníctvom obhajcu písomným podaním z 25. januára 2011. V tomto poukázal na to,
že udelenie disciplinárnej odmeny nie je zákonným predpokladom na podmienečné prepustenie odsúdeného, pričom v tejto súvislosti dal do pozornosti hodnotenie Ústavu
na výkon väzby Prešov, ktoré odporučilo okresnému súdu podmienečne prepustiť obvineného Ing. A. M. z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o jeho ďalšie dve trestné stíhania argumentoval tým, že akékoľvek trestné stíhanie bez právoplatného rozsudku o vine nemôže
byť žiadnym spôsobom zohľadňované v konaní o podmienečnom prepustení odsúdeného,
nakoľko by tým bola porušená zásada prezumpcie neviny.
Z týchto dôvodov obvinený Ing. A. M. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ministerky spravodlivosti podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým
bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. právoplatné rozhodnutie súdu na podnet strany alebo
na iný podnet napadne minister spravodlivosti z dôvodu uvedeného v § 371.
Podľa § 370 ods. 1 Tr. por. dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom
stupni, do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podáva dovolanie
v neprospech obvineného.
Podľa § 370 ods. 3 Tr. por. ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia,
ktoré bolo vykonané najneskôr.
Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov
uvedených v odseku 1, aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie
Trestného zákona alebo Trestného poriadku o väzbe alebo podmienečnom prepustení
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že poškodený Mgr. J. B. podal
19. októbra 2010 podnet na podanie dovolania ministrom spravodlivosti z dôvodu, že podľa
jeho názoru neboli splnené všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie
obvineného Ing. A. M..
Napadnuté uznesenie bolo doručené ako poslednému obhajcovi JUDr. V. M.
13. októbra 2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 2 Tr. por. (§ 382 písm. c./ Tr. por.).
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného
trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného
nepodmienečného trestu odňatia slobody;
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Argumentácia ministerky spravodlivosti neobstojí, keďže z obsahu spisu vyplýva,
že v posudzovanej trestnej veci aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli
splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody obvineného
Ing. A. M. tak po stránke formálnej ako aj po stránke materiálnej.
V tomto smere treba dať do pozornosti, že obvinený Ing. A. M. ako prvýkrát trestaný
páchateľ bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tridsaťšesť
mesiacov, z ktorého dvadsať mesiacov vykonal väzbou, pričom do svojho podmienečného
prepustenia z nepodmienečného trestu odňatia slobody bol v jeho výkone len štyri
mesiace a 8 dní.
Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon väzby v Prešove podaného pre účely trestného
konania pritom vyplýva, že správanie obvineného Ing. A. M. počas výkonu väzby bolo
v súlade so stanoveným ústavným poriadkom, nezhody so spolubývajúcimi nevyvolával
a k príslušníkom ZVJS sa správal slušne, pričom ich príkazy plnil bez pripomienok.
Rovnako pozitívne závery pritom vyplývajú aj z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon
väzby v Prešove podaného z dôvodu rozhodnutia o žiadosti obvineného Ing. A. M.
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré navyše čerpalo poznatky
aj z psychologického vyšetrenia obvineného Ing. A. M.. Podľa tohto hodnotenia riaditeľ
ústavu vzhľadom na správanie sa obvineného Ing. A. M. počas výkonu väzby
a nepodmienečného trestu odňatia slobody ako aj s poukazom na jeho resocializačnú
prognózu odporučil obvineného Ing. A. M. podmienečne prepustiť.
Argumentácia dovolateľa poukazovaním na absenciu udelenia disciplinárnej odmeny
obvinenému Ing. A. M. počas výkonu trestu nepodmienečného trestu odňatia slobody
a na absenciu aktualizácie jeho hodnotenia je z pohľadu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v tomto smere absolútne bezpredmetnou. Rovnako obsolétnou argumentáciou
sa javí aj poukazovanie dovolateľa na ďalšie súbežne prebiehajúce trestné stíhania
obvineného Ing. A. M., nakoľko v tomto prípade táto argumentácia (zákaz podmienečne
prepustiť z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody odsúdeného, proti ktorému
sa vedie trestné stíhanie v inej veci) naráža aj na zásadu prezumpcie neviny uvedenú v článku
50 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý, proti komu sa vedie trestné
konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom jeho vinu, ktorá sa napokon premietla do ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por.
Pochybenie okresného súdu, ktorý vo výroku napadnutého uznesenia opomenul uviesť
príslušné písmeno ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. (v dovolaní na strane 4 nesprávne uvedené
ustanovenie § 61 Tr. zák.) je len formálneho charakteru, ktoré zásadným spôsobom
neovplyvnilo postavenie obvineného Ing. A. M. rovnako tak, ako pochybenie dovolateľa,
ktorý dovolanie podal podľa § 369 ods. 2 Tr. por. namiesto podľa § 369 ods. 1
Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dovolanie ministerky
spravodlivosti na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci (a limine) podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietol, keďže neboli splnené podmienky dovolania podľa 371 ods. 2 Tr. por.
Treba záverom dodať, že predmetné dovolanie spolu so spisom bolo predložené
Okresným súdom Prešov 7. februára 2011 bez toho, aby obvinený Ing. A. M. mal
pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu, resp. aby mu bol ustanovený. K podanému dovolaniu sa obvinený Ing. A. M. vyjadril len prostredníctvom obhajcu, ktorý
ho zastupoval v konaní o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, resp. ktorý ho zrejme zastupuje v ďalších trestných konaniach. Vzhľadom na zásadu
hospodárnosti a rýchlosti konania ako aj s poukazom na to, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ministerky spravodlivosti bez preskúmania merita veci odmietol,
predmetnú vec nevrátil okresnému súdu postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. por. per analogiam.
Okresnému súdu sa však do budúcnosti pripomína, že v prípade dovolania ministerky
spravodlivosti, resp. generálneho prokurátora je obvinenému poskytnúť primeraný čas na to,
aby si pre dovolacie konanie zvolil obhajcu a v prípade, že toto svoje právo nevyužije, tak je
potrebné, aby mu obhajcu okresný súd ustanovil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. februára 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová