N a j v y š š í s ú d
5 Tdo 49/2016
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvinenej D. P.
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2
písm. d/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 14. júla 2016
v Bratislave dovolanie obvinenej D. P. podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr.
Juraja Vlkoviča proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. januára 2013, sp. zn.
4To/140/2012, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvinenej D. P. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 23. júla 2012 sp. zn. 5 T 47/2010 bola
obvinená D. P. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby začiatkom roka 2008 až do 22. júla 2009, prevažne v byte
číslo XX na 11. poschodí obytného domu na M. ulici číslo X v T., predávala pervitín rôznym
konzumentom, a to aj Q. T., nar. XX.XX.XXXX, H. S., nar. XX.XX.XXXX a R. E., nar.
XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že vedela, že ešte nedosiahli vek 18 rokov a Q. T. mal
14 rokov, a pri domovej prehliadke dňa 22. júla 2009 bola v predmetnom byte zaistená 1 ks
zrezaná injekčná striekačka s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 520 mg, ktorá podľa expertízneho skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ obsahovala
priemernú koncentráciu 76,2 % hmotnostných metamfetamínu, z toho 396 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 10 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom
metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. zaradený do II. skupiny psychotropných
látok.
Za to bola odsúdená podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15
(pätnásť) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bola podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
zaradená do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenej uložený ochranný dohľad na 2
(dva) roky.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podala odvolanie obvinená D. P. do
zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 1101), ktoré odôvodnila osobitným podaním
prostredníctvom svojho obhajcu.
V dôvodoch svojho odvolania (č.l. 1103-1104) namietala, že súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil skutkový stav v rámci úvahy o jej vine. Vina kladená jej za vinu v
obžalobe nebola vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaná. Súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil všetky produkované dôkazy, neprihliadal na základnú zásadu trestného
konania „in dubio pro reo“, a preto vo veci nesprávne rozhodol.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nemá námietky voči právnej
kvalifikácii podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., avšak sa nemôže stotožniť s právnou
kvalifikáciou podľa § 172 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nakoľko vina v takomto
rozsahu jej nebola preukázaná. V rámci svojej obrany navrhovala na hlavnom pojednávaní
opätovne vypočuť svedkov R. E., H. S. a Q. T., pričom jej návrhu okresný súd nevyhovel.
Okrem toho súd nevykonal ani výsluchy svedkov Q. a R., hoci na ich výsluchu pred súdom
trvala. Ďalej namietala vierohodnosť svedkov R. E. i H. S., pretože ide o drogovo závislé
osoby. Poukazovala na výpoveď svedka Q.. T., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
drogy od nej nekupoval. Napokon navrhla napadnutý rozsudok zrušiť, uznať ju vinnou iba
podľa § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a uložiť primeraný trest, eventuálne zrušiť rozsudok a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave,
ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle § 317 Tr. por. na verejnom zasadnutí
10. januára 2013 rozsudkom pod sp. zn. 4To/140/2012 podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a ochrannom opatrení a podľa § 322 ods. 3
Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvinenej D. P. uložil podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s
použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)
rokov, pričom na výkon uloženého trestu zaradil obvinenú podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenej aj ochranný dohľad na 2 (dva)
roky.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.
januára 2013, kedy vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave, pričom obvinená od 4.
decembra 2013 uložený trest vykonáva v Ústave na výkon trestu Nitra-Chrenová.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinená na ňou udanej adrese neprevzala, nastala
u nej fikcia doručenia v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por. dňom 27. februára 2013, jej obhajca
prevzal rozhodnutie 22. februára 2013 a prokurátor 18. februára 2013.
Okresný súd Bratislava I dňa 9. júna 2016 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie obvinenej D. P., ktoré podala prostredníctvom ustanoveného obhajcu
Mgr. Juraja Vlkoviča. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 26. februára 2016 z
dôvodov § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
V dôvodoch svojho mimoriadneho opravného prostriedku (č.l. 1188-1190) namietala,
že oba súdy založili jej vinu na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. V
tejto súvislosti poukazovala na svedecké výpovede C. G. a L. S., pri výsluchu ktorých súd
prvého stupňa postupoval v rozpore s ustanovením § 132 ods. 1 Tr. por. a nasl., resp. § 261
ods. 3 a § 264 ods. 1 Tr. por., ktoré upravujú postup pri výsluchu svedka. V dôvodoch
rozsudku súd popisuje výpovede svedkýň z prípravného konania, ktoré však neboli vykonané
kontradiktórnym spôsobom, nakoľko jej obhajca nebol pri ich výsluchu prítomný a nebol ani
upovedomený o termíne výsluchu.
Rovnako nezákonne súd postupoval aj pri výsluchu svedkov Q.I., H. S., P. D., R. E.,
pretože svedkom nebol umožnené vyjadriť sa k veci, ale súd hneď umožnil prokurátorovi
klásť otázky. Osobitne namietala nezákonnosť postupu pri výsluchu svedka Q. T., pretože
rozsudok sa odvoláva na výpoveď tohto svedka z prípravného konania, ktorú súd na hlavnom
pojednávaní prečítal, pričom na čítanie tejto výpovede neboli splnené zákonné podmienky.
Napriek tomu bola na základe tejto výpovede svedka z prípravného konania uznaná vinnou
podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty.
V dôvodoch rozsudku sa poukazuje aj na výpovede svedkov E. S. a S.S. (správne R.),
ktorých výpovede z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní 23. júla 2012 prečítané
podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por., pričom o termíne výsluchu nebol jej obhajca
vyrozumený. V ďalšej časti namietala nezákonnosť domovej prehliadky, pričom citovala
príslušné ustanovenia Trestného poriadku, ktoré upravujú postup orgánov činných v trestnom
konaní pri nariadení a vykonávaní domovej prehliadky. Vytýkala najmä nedostatočné dôvody
príkazu na domovú prehliadku a poukazovala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu
Slovenskej republiky a na konkrétne rozhodnutia.
V závere svojho dovolania navrhla vysloviť rozsudkom, že napadnutým rozsudkom
bol porušený zákon v jej neprospech, požadovala zrušiť napadnutý rozsudok, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutia a prikázať okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Taktiež sa domáhala prepustenia z výkonu trestu na slobodu.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil
rovnopis dovolania prokurátorovi s upozornením, že sa môže k dovolaniu obvinenej D. P.
vyjadriť, ktorú možnosť prokurátor využil podaním z 26. mája 2016 (č.l. 1196-1197). Podľa
prokurátora dovolanie nespĺňa zákonné podmienky, a preto ho navrhol podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietnuť. Následne bolo vyjadrenie prokurátora doručené obvinenej i jej obhajcovi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že
dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§
370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku
(§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v ustanovení § 371 Tr. por. (§
382 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že
dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených
procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady
nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability
právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými
možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho
opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371
Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.).
Dovolací súd je pritom viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385
ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvinenej obhajcom -
advokátom.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v
dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom
prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce
dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného
dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietnuť.
Obvinená D. P., ako už bolo vyššie uvedené, opierala podané dovolanie o ustanovenie
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je
založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Vo všeobecnej rovine k tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za
potrebné uviesť, že uvedený dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k
dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním, nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom ich vykonávania a na záver etapa hodnotenia dôkazov. Za
dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa
získalo z dôkazných prostriedkov vykonaných podľa Trestného poriadku alebo podľa
osobitného zákona.
Dôvod dovolania podľa citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej
etape dokazovania, t.j. k vykonávaniu dôkazov súdom. Prirodzene zahŕňa aj predchádzajúce
dve štádiá dokazovania, pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom nie sú v trestnom
konaní použiteľné a nie je možné ich vyhodnotiť ani v prípade, keby boli na hlavnom
pojednávaní súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Pre
naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa však vyžaduje, aby sa dovolaním napadnuté
rozhodnutie opieralo o nezákonné dôkazy.
Zároveň však treba uviesť, že uvedený dovolací dôvod sa nevzťahuje na posledné
štádium dokazovania - na hodnotenie dôkazov. V trestnom konaní platia zákonom stanovené
pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je
potrebné zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Platný Trestný
poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, čo sa týka miery dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a
súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z obsahu spisového materiálu pritom vyplýva, že dôkazy v posudzovanej veci boli
nielen súdom, ale aj v prípravnom konaní získané a vykonané spôsobom, ktorý zodpovedá
zákonu. Tvrdenie obvinenej, že svedecké výpovede C. G. a L. S. neboli vykonané
kontradiktórnym spôsobom, nakoľko jej obhajca nebol vyrozumený o termíne výsluchu, nie
je pravdivé. O termíne výsluchu svedkyne C. G. bol obhajca vyšetrovateľom vyrozumený
faxom (č.l. 672/zv. 4) a o termíne výsluchu svedkyne L. S. bol tiež vyrozumený (č.l. 683/zv.
4). Pravdou je, že obhajca sa uvedených výsluchov svedkýň nezúčastnil. Neznamená to však
nezákonnosť výsluchov, nakoľko zúčastniť sa úkonov trestného konania je jeho právom, nie
povinnosťou. Rovnako nie je dôvodné tvrdenie, že výsluchy týchto svedkýň na hlavnom
pojednávaní dňa 27. septembra 2010 neboli vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 804-808) vyplýva, že predseda senátu po
zistení totožnosti svedkýň a po ich zákonnom poučení požiadal prokurátora, aby vykonal
výsluch, pretože ich navrhoval v obžalobe. Svedkyniam teda bola daná možnosť vypovedať
všetko, čo o veci vedia a následne im prokurátor kládol otázky. Taktiež neobstojí tvrdenie, že
neboli splnené podmienky na prečítanie časti svedeckých výpovedí z prípravného konania
(viď č.l. 806). V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že na hlavnom pojednávaní bol
prítomný obhajca obvinenej, ktorý rovnako ako obvinená nemal voči vedeniu výsluchov a
obsahu zápisnice žiadne pripomienky ani výhrady.
Žiadne pochybenie dovolací súd nezistil ani v súvislosti s výpoveďou svedka Q.I., v
dovolaní sa poukazuje na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní 25. novembra 2010, v tejto
súvislosti dovolací súd pripomína, že ide o výpoveď svedka k prvému rozsudku vo veci zo 7.
novembra 2011, ktorý rozsudok bol však na základe odvolania obvinenej na neverejnom
zasadnutí krajského súdu uznesením z 19. januára 2012 sp. zn. 4To/173/2011 podľa § 321
ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Práve v tomto rozhodnutí krajský súd poukazoval na
procesné pochybenia súdu prvého stupňa v súvislosti s výsluchmi svedkov E. Q., S.I. a Q.I.,
čím fakticky vyhovel odvolaniu obvinenej a nariadil predvolať a vypočuť uvedených svedkov
procesným spôsobom.
V novom konaní po zrušení pôvodného rozsudku bol svedok Q.. R. opätovne po
riadnom zákonnom poučení vypočutý na hlavnom pojednávaní 12. apríla 2012 (č.l. 1058-
1059), kde boli na návrh prokurátora prečítané výpovede svedka z prípravného konania za
účelom odstránenia rozporov.
Námietky obvinenej neobstoja ani vo vzťahu k výpovedi svedka H. S., pretože obhajca
obvinenej bol o termíne výsluchu svedka v prípravnom konaní riadne vyrozumený (č.l. 94/zv.
1). Pokiaľ sa obhajca výsluchu nezúčastnil, nemožno túto okolnosť vyčítať orgánom činným
v trestnom konaní. Čo sa týka svedeckých výpovedí P. D. a R. E., výhrady obvinenej
smerovali voči spôsobu výsluchu ako v prípade svedkýň D. G. a E. S.. Znova ide o svojský
výklad ustanovení Trestného poriadku a obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo strany
obvinenej.
Čo sa týka námietok obvinenej k svedeckej výpovedi Q. T., s jej námietkami sa riadne
vysporiadal už odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia (strana 4 až 5). Dovolací súd k
tomu považuje za potrebné dodať, že súd je v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. pri svojom
rozhodovaní postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú pochybnosti,
a preto ak strany nenavrhli v priebehu hlavného pojednávania pri výsluchu svedkov postup
podľa § 264 ods. 1 Tr. por., je povinný tak urobiť predseda senátu.
Čo sa týka prečítania svedeckých výpovedí E. S. a S.I. z prípravného konania, došlo k
tomu podľa procesných predpisov, nakoľko sa nepodarilo súdu prvého stupňa prítomnosť
uvedených svedkov zabezpečiť. Pritom súd hlavné pojednávanie pre neprítomnosť uvedených
svedkov opakovane odročoval, pretože sa ich nepodarilo predviesť ani príslušníkom polície.
Námietka obvinenej, že v prípravnom konaní nebol jej obhajca o termíne výsluchu svedkov
vyrozumený, nie je dôvodná. O termíne bol obhajca vyšetrovateľom riadne vyrozumený (č.l.
688).
Rovnako nie je možné akceptovať dovolaciu námietku obvinenej týkajúcu sa
vykonania domovej prehliadky u obvinenej.
Podľa § 99 ods. 1 Tr. por. domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné
podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim
patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva
osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných
vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.
Podľa § 100 ods. 1 Tr. por. nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu
a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre
prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu
senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v
prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v obvode ktorého sa má prehliadka vykonať.
Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa
uvedie popis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa.
Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr
do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
Podľa § 105 ods. 1 Tr. por. orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku
iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon
vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky
iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke.
Podľa § 105 ods. 2 Tr. por. k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať
nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.
Podľa § 105 ods. 4 Tr. por. v zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané
ustanovenia o predchádzajúcej výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak
pri prehliadke došlo k vydaniu alebo odňatiu veci, treba uviesť do zápisnice aj údaje uvedené
v § 93.
Podľa § 105 ods. 5 Tr. por. osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán,
ktorý taký úkon vykonal, ihneď, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní
prehliadky alebo odpadnutí prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti, písomné
potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté,
alebo rovnopis zápisnice.
V posudzovanej veci bol príkaz na vykonanie domovej prehliadky vydaný na návrh
prokurátora zo 6. júla 2009 (č.l. 319/zv. 2) sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu
Bratislava V dňa 7. júla 2009 pod č. OS BAV-V-31-1/09 v zmysle § 100 ods. 1 Tr. por.
Príkaz bol síce stručne ale riadne odôvodnený a bol v ňom vymedzený aj účel, pre ktorý bol
vydaný.
V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že pri úkone domovej prehliadky právo
občana na rešpektovanie súkromia konkuruje povinnosti štátu predchádzať kriminalite, ako aj
povinnosti zisťovať a odhaľovať trestné činy. Právo na súkromný život je obmedzené týmito
zákonnými cieľmi štátu. V posudzovanej veci je podstatnou okolnosťou, že prehliadkou bytu
bol sledovaný legálny cieľ a tento zásah štátnej moci bol z hľadiska prevencie ďalšieho
páchania závažnej trestnej činnosti nevyhnutný.
Dovolací súd teda nezistil žiadne porušenie zákona pri vykonaní domovej prehliadky,
pretože bola vykonaná v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami a tento úkon je potrebné považovať za plne relevantný aj z hľadiska jeho vecnej stránky. Preto podľa názoru
dovolacieho súdu sú námietky obvinenej k vykonaniu domovej prehliadky neopodstatnené.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez
preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné
podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvinenej D. P. podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. júla 2016
JUDr. Peter S z a b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová