5Tdo/47/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Dušana Szabóa, v trestnej veci obvinených I. Š., A. T., S. Š., A. Z. a A. D., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. marca 2024 v Bratislave, o dovolaniach obvinených proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 11. mája 2021, sp. zn. 3To/159/2020, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolania obvinených I. Š., S. Š., A. D., A. T. a A. Z. odmieta.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trnava rozsudkom z 16. septembra 2020, sp. zn. 6Tk/1/2020 uznal obvineného I. Š. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona, obvineného S.Í. Š. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, obvineného A. D. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona, obvineného A. T. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a obvineného A. Z. vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.

d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe:

„od presne nezisteného času, najneskôr však od mesiaca apríl 2018 až do dňa 30.05.2019 obžalovaný I. Š.M. pravidelne približne jedenkrát za mesiac kupoval od obžalovaného A. D. tzv. indoor spôsobom vypestovanú marihuanu (sušené rastliny rodu Cannabis) o hmotnosti 1kg za sumu 4500 Eur, ktorú mu A. D. predával na neznámych miestach vrátane I. Š.M. prenajatého skladu v areály Y., súpisného čísla XXXX v obci Š. - K., pričom za toto obdobie od neho takto kúpil marihuanu o celkovej hmotnosti minimálne 10kg v nezistenej koncentrácii účinnej látky THC, avšak spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, ktorej cena na čiernom trhu predstavovala v mieste a čase páchania skutku najmenej 45.000 Eur a zároveň jednorazovo pred letom roku 2018 od A. D. kúpil aj kokaín o hmotnosti 50g v nezistenej koncentrácii účinnej látky kokaín, avšak spôsobilý nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, ktorého cena na čiernom trhu v mieste a čase páchania skutku predstavovala najmenej 3000 Eur, pričom naposledy predal obžalovanému I. Š. v presne neustálený deň od 15.04.2019 do 30.05.2019 marihuanu v množstve 999,31 g s priemerným obsahom účinnej látky THC 16,3% hmotnostného, ktorá bola uskladnená v oranžovom kýbli s nápisom „F.“ a ktorá bola dňa 30.05.2019 mimo iných vecí zaistená pri prehliadke priestorov haly poľnohospodárskej budovy súpisného čísla XXXX v obci Š. - K., v areály Y..

Obžalovaný A. D. si predmetnú marihuanu a kokaín zadovažoval presne nezisteným spôsobom a na nezistenom mieste, obžalovaný I. Š. si tzv. outdoor spôsobom vypestovanú marihuanu (sušené rastliny rodu Cannabis) v presne nezistenej koncentrácii účinnej látky THC, avšak spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie opakovane kupoval v označenom období v presne neustálených množstvách, avšak minimálne 100g marihuany za cenu 100 Eur aj od obžalovaného S. Š., ktorý sušenú marihuanu, pomôcky na pestovanie marihuany a i sadenice tzv. čerstvej marihuany prechovával vo svojom rodinnom dome súpisného čísla XXX postavenom v obci J. E. K. a v záhrade na parcele registra „T.“ č. XXXX/X v Š..

Obžalovaný I. Š. takto zakúpené rastliny rodu Cannabis (ďalej už iba ako „marihuana“) a kokaín následne prechovával v priestoroch haly poľnohospodárskej budovy súpisného čísla XXXX v obci Š. - K., v areály Y., ktorého vlastníkom je S. a kde ich sám alebo za pomoci obžalovaného X. K. vážil a prebaľoval do menších balení určených na ďalší predaj, ktorý aj vykonával (vykonal), keď

- opakovane marihuanu predával obžalovanému X. K. v množstve 100g marihuany za sumu 600 Eur od mesiaca jún 2018 až do 30.05.2019, pričom za toto celé obdobie mu takto predal spolu najmenej 1kg marihuany za sumu 6000 Eur a zároveň aj najmenej 10 g kokaínu za sumu 600 Eur, pričom hodnota marihuany na čiernom trhu v čase a mieste spáchania skutku bola najmenej 4500 Eur a hodnota kokaínu 600 Eur,

- opakovane marihuanu predával obžalovanému A. T. v množstve 100g marihuany za sumu 600 Eur od mesiaca apríl 2018 až do 30.05.2019, pričom za toto celé obdobie mu takto predal spolu najmenej 800 g marihuany za sumu 4800 Eur, pričom hodnota marihuany na čiernom trhu v čase a mieste spáchania skutku bola najmenej 3600 Eur,

- opakovane marihuanu predával obžalovanému A. Z. v množstve 100g marihuany za sumu 600 Eur od presne nezisteného času roku 2018 až do 30.05.2019, pričom za toto celé obdobie mu takto predal spolu najmenej 500 g marihuany za sumu 2250 Eur,

- opakovane marihuanu predával obžalovanej O. O. v množstve 10g marihuany mesačne za sumu 60 Eur od mesiaca september 2018 až do 30.05.2019, pričom v tomto období jej aj najmenej dvakrát predal kokaín po 5g spolu 10g za sumu 600 Eur,

- dňa 30.05.2019 v čase asi o 15.00 hod. v obci Š. - K., v areály Y., ktorého vlastníkom je S. Z. Y.,predal obžalovanému B. G. 148,10g marihuany za sumu 600 Eur, pričom hodnota marihuany na čiernom trhu v čase a mieste spáchania skutku bola najmenej 666,45 Eur a v presne neustálený deň predtým, (maximálne týždeň dozadu) B. G. bezplatne zadovážil hašiš s hmotnosťou 0,495 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 6,7 % hmotnostných, ktorého hodnota na čiernom trhu v čase a mieste spáchania činu predstavovala 14,85 Eur,

obžalovaný X. K. marihuanu zakúpenú od I. Š. následne v období od mesiaca jún 2018 až do dňa 30.05.2019 ďalej pravidelne predával svojej sieti odberateľov a to najmenej osobám: B. L., P. I., J. L., J. P., U. Z. v množstve 10g marihuany za cenu 70-75 Eur, eventuálne 1g marihuany za cenu 10 Eur,

obžalovaný A. Z. marihuanu zakúpenú od I. Š.M. v období od presne neustáleného dňa roku 2018 až do dňa 30.05.2019 predával v množstve 1g marihuany za cenu 10 Eur najmenej osobám J. S. a C. S. a zároveň bezplatne dával (zadovažoval) vo forme ušúľaného jointa, prípadne šišky do fajky v rámci spoločného užívania marihuany osobám A. Y., A. Z. a U. D.,

obžalovaný A. T. marihuanu zakúpenú od I. Š. v období minimálne od mesiaca apríl 2018 až do dňa 30.05.2019 bezplatne dal (zadovážil) v rámci spoločného užívania marihuany osobe Y. P.,

obžalovaná O. O. marihuanu zakúpenú od I. Š. v období od mesiaca december 2018 až do dňa 30.05.2019 opakovane predala v množstve 1g marihuany za cenu 10 Eur najmenej osobám X. A. a W. I.,

Dňa 30.05.2019 boli vykonané domové prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov a zaisťovacie úkony podľa Trestného poriadku, pričom

obžalovaný I. Š. v priestoroch haly poľnohospodárskej budovy súpisného čísla XXXX v obci Š. - K., v areály Y. prechovával bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- sušenú marihuanu o hmotnosti 98,430 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 12,8 % hmotnostného,

- sušenú marihuanu o hmotnosti 98,490 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 17,1 % hmotnostného,

- sušenú marihuanu o hmotnosti 999,31 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 16,3 % hmotnostného,

- sušenú marihuanu o hmotnosti 30,76 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 11,3 % hmotnostného,

pričom hodnota tejto marihuany o hmotnosti 1226,99 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu najmenej 5521,45 Eur,

- hašiš o hmotnosti 9,45 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 6 % hmotnostného,

- hašiš o hmotnosti 36,28 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 10,8 % hmotnostného,

- hašiš o hmotnosti 0,98 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 8,4 % hmotnostného,

- hašiš o hmotnosti 0,98 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 10 % hmotnostného,

pričom hodnota hašišu o hmotnosti 47,69 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu najmenej 1430,70 Eur,

- kokaín o hmotnosti 4,84 g s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 35,2 % hmotnostného,

- kokaín o hmotnosti 1,29 g s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 21,8 % hmotnostného,

- kokaín o hmotnosti 4,98 g s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 13 % hmotnostného,

- kokaín o hmotnosti 4,91 g s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 21,8 % hmotnostného,

- kokaín o hmotnosti 4,95 g s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 18,8 % hmotnostného,

- kokaín o hmotnosti 5,07 g s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 22,2 % hmotnostného, pričom hodnota kokaínu o hmotnosti 26,04 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu najmenej 1562,40 Eur,

obžalovaný S. Š. v záhrade, záhradná roľa nachádzajúca sa na parcele registra T. č. XXXX/X v Š. prechovával bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 3244,86 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 13,4 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 3318,79 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 12,2 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 257,27 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 7,1 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 1112,50 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 6,3 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 35,99 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 11,6 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 1434,81 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 6,3 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,373 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 12,6 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 1568 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 12,9 % hmotnostných,

pričom hodnota marihuany o hmotnosti 10.972,593 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu najmenej 49.376,66 Eur,

obžalovaný S. Š. v rodinnom dome súpisného čísla XXX v obci J. E. K. prechovával bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 21,35 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 8,52g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 0,9 % hmotnostných,

- 8 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 17,86 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 6,63g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,2 % hmotnostných,

- 6 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 16,95 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 6,26 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,1 % hmotnostných,

- 6 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 14,93 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 6,20 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,3 % hmotnostných,

- 9 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 25,23 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 6,90 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,1 % hmotnostných,

- 9 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 19,91 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 8,64 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,1 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 12,73 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 4,13 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,6 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 13,14 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 8,72 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,4 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťoupo vysušení 12,76 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 9,30 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 0,9 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 25,45 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 7,10 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 0,9 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 25,72 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 10,92 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 0,7 % hmotnostných,

- 4 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 14,52 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 4,26 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,3 % hmotnostných,

- 4 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 12,14 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 4,60 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,3 % hmotnostných,

- 8 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 23,05 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 6,62 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 2,1 % hmotnostných,

- čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 2,15 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 1,34 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,2 % hmotnostných,

- 2 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 6 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 1,72 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 0,6 % hmotnostných,

- 7 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 20,04 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 5,84 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 0,7 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 10,31 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 3,59 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,7 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 3,32 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 1,94 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 0,7 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 7,28 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 3,50 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 2,1 % hmotnostných,

- 10 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 8,53 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 4,02 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,5 % hmotnostných,

- 14 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 7,63 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 5,66 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,8 % hmotnostných,

- 18 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 4,62 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 3,58 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,9 % hmotnostných,

- 9 čerstvých sadeníc vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis s celkovou hmotnosťou po vysušení 7,23 g, hmotnosťou upotrebiteľnej časti 3,83 g a s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 1,2 % hmotnostných,

pričom hodnota marihuany s priemernou koncentráciou účinnej látky aspoň 2 % hmotnostné o hmotnosti vysušených upotrebiteľných častí 10,12 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu najmenej 45,54 Eur,

obžalovaný X. K. v byte č. X na X. poschodí bytového domu vchodu č. XX na ulici P.. E. v Š.prechovával bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 79,65 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 16,2 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 12,152 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 10,9 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 7,472 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 17,3 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 1,076 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 12,7 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,053 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 23,9 % hmotnostných,

- a dobrovoľne vydal pri výkone prehliadky garáže so súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/XX v Š. sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,42 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 13,2 % hmotnostných,

pričom hodnota marihuany o hmotnosti 100,403 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 451,81 Eur,

- hašiš s hmotnosťou 16,422 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 6 % hmotnostných,

pričom hodnota hašišu o hmotnosti 16,422 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 492,66 Eur,

obžalovaná O. O. v rodinnom dome súpisného čísla XXXX v A. prechovávala bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,091 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 11 % hmotnostných,

dňa 30.05.2019 dobrovoľne vydala z kabelky:

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,379 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 14,1 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 6,492 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 16,8 % hmotnostných,

pričom hodnota marihuany o hmotnosti 6,962 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 31,32 Eur,

- kokaín s hmotnosťou 4,939 g s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 17 % hmotnostných,

- kokaín s hmotnosťou 0,33 g s priemernou koncentráciou účinnej látky kokaín 28,6 % hmotnostných, pričom hodnota kokaínu o hmotnosti 5,269 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 316,14,

obžalovaný A. T. v byte č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu vchodu č. X na ulici P.. E. v Š. prechovával bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,093 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 9,1 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 67,46 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 16,4 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,06 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 16,4 %hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 3,693 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 5,3 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,143 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 14,6 % hmotnostných,

pričom hodnota marihuany o hmotnosti 71,306 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 321,52 Eur,

obžalovaný A. Z. v byte č. XX na X. poschodí bytového domu vchodu č. X na ulici X. v Š. prechovával bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 10,108 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 12 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 25,9 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 18,1 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 84,15 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 13,5 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,425 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 18,8 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 19,330 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 2,5 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,112 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 7,9 % hmotnostných,

pričom hodnota marihuany o hmotnosti 140,025 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 630,11 Eur,

- hašiš s hmotnosťou 0,405 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 31,2 % hmotnostných,

- hašiš s hmotnosťou 0,496 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 30,8 % hmotnostných,

pričom hodnota hašišu o hmotnosti 0,901 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 27,03 Eur,

obžalovaný B. G. v osobnom motorovom vozidle zn. W., EČ:S.-XXXDE prechovával bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 98,20 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 16,1 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 49,9 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 9,6 % hmotnostných,

pričom hodnota marihuany o hmotnosti 148,10 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 666,45 Eur,

a dobrovoľne vydal:

- hašiš s hmotnosťou 0,495 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 6,7 % hmotnostných,

pričom hodnota hašiša o hmotnosti 0,495 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 14,85 Eur.

Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok.

Hašiš (živica z rastlín rodu Cannabis) je podľa zákona č, 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok,

Kokaín je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkacha prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny omamných látok.“

2. Rozsudkom uvedeným v bode 1 boli uznaní vinnými aj obvinený X. K., a to zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a písm. j) Trestného zákona, obvinená Mgr. O. O. zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a obvinený B. G. zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

3. Okresný súd Trnava vo vzťahu k jednotlivým obvineným rozhodol nasledovne:

- obvinenému I. Š. podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ďalej obvinenému podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona uložil trest prepadnutia majetku a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok,

- obvinenému S. Š. podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ďalej obvinenému podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona uložil trest prepadnutia majetku a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok,

- obvinenému A. D. podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ďalej obvinenému podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona uložil trest prepadnutia majetku a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok,

- obvinenému A. T. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ďalej obvinenému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok a

- obvinenému A. Z.D. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ďalej obvinenému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

4. Proti rozsudku označenému v bode 1 podali obvinení I. Š., A. T., S. Š., A.Á. Z. a A. D. odvolanie,pričom Krajský súd v Trnave rozsudkom z 11. mája 2021, sp. zn. 3To/159/2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obvinenému A. D. v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného A. D. uznal vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe

„od presne nezisteného času, najneskôr však od mesiaca apríl 2018 až do dňa 30.05.2019 obžalovanému I. Š. pravidelne približne jedenkrát za mesiac na neznámych miestach vrátane obžalovaným I. Š. prenajatého skladu v areály Y., súpisného čísla XXXX v obci Š. - K., predával tzv. indoor spôsobom vypestovanú marihuanu (sušené rastliny rodu Cannabis) o hmotnosti 1kg za sumu 4500 Eur, ktorú si zadovažoval presne nezisteným spôsobom a na nezistenom mieste, pričom za toto obdobie predal obžalovanému I. Š. marihuanu o celkovej hmotnosti minimálne 10 kg v nezistenej koncentrácii účinnej látky THC, avšak spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, ktorej cena na čiernom trhu predstavovala v mieste a čase páchania skutku najmenej 45.000 Eur a zároveň jednorazovo pred letom roku 2018 obžalovanému I. Š.M. predal aj kokaín o hmotnosti 50 g v nezistenej koncentrácii účinnej látky, avšak spôsobilý nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, ktorý si zadovážil presne nezisteným spôsobom a na nezistenom mieste a ktorého cena na čiernom trhu v mieste a čase páchania skutku predstavovala najmenej 3.000 Eur, pričom naposledy predal obžalovanému I. Š. v presne neustálený deň od 15.04.2019 do 30.05.2019 marihuanu v množstve 999,31 g s priemerným obsahom účinnej látky THC 16,3% hmotnostného, ktorá bola uskladnená v oranžovom kýbli s nápisom „F.“ a ktorá bola dňa 30.05.2019 mimo iných vecí zaistená pri prehliadke priestorov haly poľnohospodárskej budovy súpisného čísla XXXX v obci Š. - K., v areály Y..

Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok.

Kokaín je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny omamných látok.“

a obvinenému A. D. podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ďalej obvinenému podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona uložil trest prepadnutia majetku a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Krajský súd napadnutým rozsudkom odvolania obvinených I. Š., S.Í. Š., A. T. a A.E. Z. podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

5. Proti napadnutému rozsudku podali obvinení I. Š., A. T., S. Š., A. Z. a A. D. dovolanie.

6. Spis Okresného súdu Trnava bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie o dovolaniach obvinených dňa 14. júna 2023, pričom vec napadla do senátu 5T, ktorý podľa aktuálneho Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Dušan Szabó. Riadiaci predseda senátu JUDr. Juraj Kliment opatrením zo dňa 15. júna 2023 za sudcu spravodajcu určil člena senátu JUDr. Dušana Szabóa.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal splnenie procesných podmienok na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku],prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako obvinený využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods. 2 Trestného poriadku.

8. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť skutočne len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Trestného poriadku). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd dokazovanie len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Trestného poriadku. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

9. Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu potom zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

10. Zároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. augusta 2011, sp. zn. 2Tdo 30/2011).

11. Obvinení A. Z. a A. D. podali dovolanie proti rozsudku krajského súdu ako aj proti rozsudkuokresného súdu prostredníctvom ich obhajcu JUDr. Ľ. Š., a to z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku.

12. Obvinený A. Z. v dovolaní uviedol, že v konaní nebolo sporné, že osobám J. S. a C. S. predal marihuanu v množstve 1 gram za 10,- EUR, k čomu sa aj priznal a toto svoje konanie aj oľutoval. Obvinený ďalej uviedol, že bol uznaný vinným aj za to, že mal osobám A. Y., A. Z. a U. D. poskytnúť bezplatne marihuanu, a to v rámci jej spoločného užívania. Obvinený poukazuje na výpovede jednotlivých svedkov, pričom svedok U. D.É. uviedol, že užívanie marihuany kombinoval s požívaním alkoholu, svedok A. Y. uviedol, že pred potiahnutím cigarety s marihuanou požíval alkoholické nápoje a svedok A. Z. uviedol, že fajčil marihuanu z fajky obvineného A. Z., z ktorej si počas pitia alkoholu 1-2 krát potiahol. Obvinený A. Z. zdôraznil, že o „nahúlení“ ako jediný z uvedených svedkov vypovedal svedok A. Z., pričom všetci uvedení svedkovia uviedli, že potiahnutie si či už z cigarety, resp. fajky obvineného malo na nich ukľudňujúce účinky.

13. Obvinený okresnému i krajskému súdu vytýka, že sa nezaoberali skutočnosťou, že svedkovia uvedení v bode 13 pri fajčení marihuany zároveň požívali alkoholické nápoje a teda v tomto smere bolo potrebné hodnotiť, či jedno alebo dve potiahnutia z cigarety obsahujúcej zmes tabaku a marihuany mohli uvedeným svedkom spôsobiť nimi uvádzané stavy, resp. či nešlo len o dôsledok užívania alkoholických látok a či možno jedno alebo dve potiahnutia z cigarety vzhľadom na stopové množstvo marihuany kvalifikovať ako naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona. V tejto súvislosti obvinený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 3Tdo/25/2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom za túto sa považuje množstvo 500 mg vysušenej marihuany. Z tohto pohľadu potom podľa obvineného potiahnutím si z cigarety, resp. z fajky, kde je vložené za nechet marihuany, teda menej ako 0,1 gramu, nemôže ísť o užitie jednej dávky marihuany, nakoľko ide o stopové množstvo predmetnej látky. Obvinený v tejto súvislosti uviedol aj matematický prepočet, podľa ktorého na vyfajčenie jednej cigarety o hmotnosti 0,5 gramu je potrebných približne 22 potiahnutí, z čoho potom vyplýva, že na jedno potiahnutie pripadá celkom 0,0227 gramu marihuany, ktoré množstvo ešte nezohľadňuje samovoľne vyhorený materiál medzi potiahnutiami, a to tiež len pri fajčení čistej marihuany bez primiešaného tabaku.

14. Obvinený namieta závery krajského súdu, podľa ktorých ak by predmetná látka na svedkov nemala účinky, menovaní svedkovia by ju s obvineným opakovane neužívali, pretože ide len o dohad krajského súdu. Obvinený preto uviedol, že pokiaľ sa okresný a ani krajský súd nezaoberali jeho argumentáciou vo vzťahu k účinkom alkoholu na uvedených svedkov a ani skutočnosťou, že obvinený menovaným svedkom poskytol marihuanu len v stopovom množstve, potom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces ako aj k porušeniu jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle ustanovení § 2 ods. 7, ods. 9 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), čo podľa jeho názoru napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

15. Obvinený ďalej uviedol, že spoločné užívanie stopového množstva marihuany nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, a preto nemohol spáchať obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Obvinený uviedol, že bol stíhaný za konanie, ktoré nenapĺňa skutkovú podstatu uvedeného trestného činu, čím došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii jeho konania a k porušeniu § 2 ods. 1 Trestného poriadku ako aj čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 7 ods. 1 Dohovoru a tým k naplneniu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

16. Obvinený A. Z. preto navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie dotknutých ustanovení Trestnéhoporiadku, Ústavy SR ako aj Dohovoru v jeho neprospech z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu vo vzťahu k jeho osobe a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

17. K dovolaniu obvineného A. Z. sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že by sa súdy nezaoberali námietkami obvineného voči tomu, že mal marihuanu ponúkať svedkom len v stopovom množstve. Prokurátor poukázal na to, že k výpovedi obvineného I. Š., ktorý vypovedal o tom, že obvinený A. Z. predával marihuanu ďalším odberateľom pristupujú aj výpovede svedkov J. S. a C. S., ktorí vypovedali, že im obvinený A. Z. predával marihuanu v dobrej kvalite, ďalej na výpovede svedkov U. D., A. Z. a A. Y., ktorí vypovedali, že sa približne 1-2 krát za mesiac zastavili u obvineného A. Z. a spoločne užívali marihuanu ako aj na skutočnosť, že u obvineného A. Z. bola pri výkone domovej prehliadky zaistená sušená marihuana, pri ktorej bolo znaleckým skúmaním zistené, že obsahuje také množstvo účinnej látky THC, ktoré má na človeka účinky predpokladané ustanovením § 130 ods. 5 Trestného poriadku. Prokurátor preto zastáva názor, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený A. Z. sa dopustil trestnej činnosti v takom rozsahu a závažnosti, ako bola právnej kvalifikovaná v rozhodnutiach okresného a krajského súdu.

18. Najvyšší súd k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu podľa tohto ustanovenia, preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009).

19. Najvyšší súd ďalej uvádza, že právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru, ako aj čl. 50 ods. 3 ústavy nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z dikcie citovaného dovolacieho dôvodu je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom.

20. Obvinený vidí dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v tom, že okresný súd a ani krajský súd sa nezaoberali skutočnosťou, že svedkovia A. Y., A. Z. a U. D. pri fajčení marihuany zároveň požívali alkoholické nápoje. Najvyšší súd upriamuje pozornosť obvineného na skutočnosť, že trestné činy nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171, § 172 a § 173 Trestného zákona sú zaradené v Prvej hlave Trestného zákona s názvom Trestné činy proti životu a zdraviu, v treťom diele s názvom Trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie, z čoho potom vyplýva, že ich spoločenská nebezpečnosť tkvie v tom, že sa ich páchaním ohrozuje život alebo zdravie. Trestným je teda už samotné ohrozenie a nie aj následok v podobe skutočného poškodenia zdravia či v podobe smrti.

21. Obvinený bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, pričom vo vzťahu k svedkom označeným v bode 13 ide o zadováženie omamnej látky pre týchto svedkov tým, že im umožnil spoločne s ním omamnú látku užívať. Je preto bez právneho významu, aký malo užívanie marihuany na označených svedkov vplyv ako aj to, či užívanie marihuany kombinovali s užívaním alkoholu. Trestný čin podľa § 172 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 je zločinom už v prvom odseku, preto aplikácia zásady, resp. princípu „ultima ratio“ vyjadrená v 10 ods. 2 Trestného zákona v podobe tzv. materiálneho korektívu neprichádza do úvahy a skutočnosť, že malo ísť podľa skutkovej vety o bezplatné dávanie (zadovažovanie) vo forme ušúľaného jointa, prípadne šišky do fajky v rámci spoločného užívania marihuany okresný a následne krajský súd mohli zohľadniť len v rámci ukladania trestu. Z uvedeného potom zároveň vyplýva, že námietka nezohľadnenia požívania alkoholu svedkami A. Y., A. Z. a U. D. pri fajčení marihuany nenapĺňa žiaden dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

22. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku, ktoré má spočívať v tom, že spoločné užívanie stopového množstva marihuany nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, a preto obvinený nemohol spáchať obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona najvyšší súd poukazuje na časť skutkovej vety týkajúcej sa obvineného A. Z., ktorá znie nasledovne: „obžalovaný A. Z. marihuanu zakúpenú od I. Š. v období od presne neustáleného dňa roku 2018 až do dňa 30.05.2019 predával v množstve 1g marihuany za cenu 10 Eur najmenej osobám J. S. a C.Í. S. a zároveň bezplatne dával (zadovažoval) vo forme ušúľaného jointa, prípadne šišky do fajky v rámci spoločného užívania marihuany osobám A. Y., A. Z. a U. D.“, z ktorej je zrejmé, že obvinený A. Z. marihuanu, ktorá je omamnou látkou, okrem toho, že si ju kúpil a následne predával najmenej osobám J. S. a C. S., pre osoby A. Y., A. Z. a U. D. túto aj zadovažoval - bezplatne dával, a to vo forme jej spoločného užívania, pričom tak robil na viacerých osobách. Najvyšší súd preto uzatvára, že právna kvalifikácia skutku spáchaného obvineným A. Z. tak, ako ju uviedol okresný súd vo svojom rozsudku, je správna. Z uvedeného potom vyplýva, že nie je splnený ani dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

23. Obvinený A. D. v dovolaní uviedol, že ho zo stíhanej trestnej činnosti usvedčuje jediný dôkaz, a to výpoveď obvineného I. Š. z prípravného konania zo dňa 13. júna 2019.

24. Obvinený A. D. namieta, že ani okresný a ani krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali jeho obranou, keď poukazoval na skutočnosť, že obvinený I. Š.M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 v celom rozsahu poprel pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania a uviedol, že od obvineného A. D. nikdy žiadne omamné a psychotropné látky nekúpil, pričom vysvetlil aj dôvody, pre ktoré vypovedal v prípravnom konaní inak, a to s poukazom na odporúčanie jeho vtedajšieho obhajcu s vidinou, že nebude vzatý do väzby a bude môcť uzatvoriť dohodu o vine a treste, pričom by mu mohol byť uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, resp. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

25. Obvinený A. D. ďalej poukázal na zásadné rozpory medzi výpoveďou obvineného I. Š. z prípravného konania a výpoveďami ostatných obvinených v prípravnom konaní, ktoré spočívajú v tom, že obvinený I. Š.M. mal podľa vlastného vyjadrenia od obvineného A. D. kúpiť 10-15 kg marihuany, avšak ostatným obvineným mal v rozhodnom období predať spolu len 3 kg marihuany. Obvinený A. D. tiež poukázal na rozpory medzi výpoveďami obvineného I. Š. a výpoveďami obvinenej O. a obvineného K.S. spočívajúce jednak v množstve marihuany, ktoré mal obvinený I. Š. uvedeným obvineným predať ako aj v čase, počas ktorého im mal marihuanu predávať.

26. Obvinený A. D. ďalej zdôraznil, že ho mala usvedčovať jedine výpoveď obvineného I. Š. zprípravného konania, preto výpoveď obvineného I. Š. nemohla byť potvrdená inými vykonanými dôkazmi, ako to uviedol okresný súd. V tejto súvislosti obvinený A. D. namieta aj argumentáciu krajského súdu o tom, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie na preverenie pravdivosti výpovede obvineného I. Š., pretože tak v časti jeho výpovede usvedčujúcej obvineného A. D. ani objektívne nemal ako urobiť, keďže k tejto časti výpovede obvineného I. Š. neexistoval žiadny svedok, obvinený, listinný či iný dôkazný materiál. Obvinený preto namietol aj tvrdenie krajského súdu, ktorý uviedol, že dôkaznú situáciu voči nemu okresný súd ustálil najmä na výpovedi obvineného I. Š., pretože to bola len výpoveď obvineného I. Š., ktorá ho mala usvedčovať zo spáchania stíhanej trestnej činnosti.

27. Okresný a krajský súd tak podľa obvineného de facto úplne popreli jeho právo na obhajobu ako aj právo na spravodlivý súdny proces v kontexte práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré zahŕňa povinnosť súdov sa vysporiadať s rozhodujúcou argumentáciou obhajoby.

28. Obvinený ďalej uviedol, že bol uznaný vinným len na základe jedinej výpovede obvinenej osoby, a to napriek tomu, že neboli stotožnení žiadni svedkovia, ktorí by potvrdili jeho účasť na akejkoľvek trestnej činnosti, ďalej že u neho neboli nájdené žiadne zakázané látky a nebolo ani preukázané, že by so zakázanými látkami disponoval či manipuloval a neboli zabezpečené ani žiadne informácie zo sledovania či odpočúvania telekomunikačnej prevádzky. Takýto postup súdov, ktoré odsúdenie obvineného založia na výpovedi spoluobvineného, ktorý navyše nemá povinnosť hovoriť pravdu, podľa obvineného zakladá nebezpečný precedens pre celú spoločnosť, kedy de facto na základe výpovede jedinej osoby bez akýchkoľvek vecných dôkazov možno kriminalizovať a odsúdiť kohokoľvek, čo je v demokratickej spoločnosti absolútne neprípustné. Uvedeným postupom súdov tak došlo k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a práva na obhajobu podľa § 2 ods. 7, ods. 9 Trestného poriadku, § 168 ods. 1 Trestného poriadku ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo podľa obvineného napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

29. Obvinený A. D. ďalej uviedol, že vzhľadom na existenciu dôvodných pochybností vo vzťahu k výpovedi obvineného I. Š. boli súdy povinné tieto pochybnosti vyhodnotiť v jeho prospech. Keďže tak súdy neurobili, došlo z ich strany k porušeniu princípu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 2 Dohovoru, čo podľa obvineného napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

30. Obvinený A. D. preto navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie dotknutých ustanovení Trestného poriadku, Ústavy SR ako aj Dohovoru v jeho neprospech z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu vo vzťahu k jeho osobe a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

31. Obvinený A. D. podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu ako aj rozsudku okresného súdu aj prostredníctvom svojho ďalšieho obhajcu JUDr. F. I., ktorý poukázal na dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. Š. a zároveň uviedol, že podáva samostatné dovolanie. Obvinený v dovolaní označil dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku.

32. K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol, že tento dôvod dovolania je založený na tom, že výroky napadnutého rozsudku o vine, treste a ochranných opatreniach sú nesprávne a vadami trpí aj konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo. Obvinený uviedol, že jednotlivé znaky právnej kvalifikácie skutku neboli v obžalobe vôbec špecifikované, na hlavnom pojednávaní voči nemu neboli nijakým spôsobom preukázané a dokonca vo viacerých častiach neboli ani predmetom dokazovania a napriek tomu si ich okresný súd osvojil a obvineného po zásadnej modifikácii vymedzenia skutku uznal vinným.

33. K právnej kvalifikácii skutku podľa § 172 ods. 3 písm. c) Trestného zákona obvinený uviedol, že táto je absurdná. Obvinený poukázal na to, že drogy, ktoré mal podľa výpovede obvineného I. Š. z prípravného konania predať menovanému obvinenému neboli v konaní zaistené, a preto len na základetvrdenia jednej osoby o množstve či kvalite údajne zabezpečenej drogy bez jej zaistenia nie je možné pri drogových trestných činoch ustáliť údajné množstvo drogy a toto pripísať na vrub ktorémukoľvek z obvinených. Obvinený v tejto súvislosti namieta znenie skutkovej vety rozsudku okresného súdu, kde okresný súd uviedol, že obvinený mal obvinenému I. Š. predávať marihuanu „v nezistenej koncentrácii účinnej látky THC, avšak spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka“ a uvádza, že pokiaľ marihuana zaistená nebola, súd nemohol poznať ani koncentráciu účinnej látky THC, a teda ani konštatovať, že bola spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, čo podľa obvineného v plnom rozsahu platí aj o 50 gramoch kokaínu, ktoré mal tiež dodať. Obvinený tiež namieta, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu neobsahuje žiadne úvahy o tom, ako okresný súd dospel k záveru, že malo ísť o látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, v dôsledku čoho je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný, arbitrárny a nezákonný, pričom na tento nedostatok nereagoval ani krajský súd vo svojom rozsudku.

34. Obvinený ďalej poukázal na to, že obvinený I. Š. svoju výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní nepotvrdil a riadne zdôvodnil, prečo v prípravnom konaní vypovedal tak ako vypovedal. Obvinený zdôraznil, že obvinený I. Š. pri výpovedi v prípravnom konaní prakticky len kopíroval obsah uznesenia o vznesení obvinenia, priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti a usvedčoval obvineného A. D. len z dôvodu, že mu to odporučil jeho vtedajší obhajca, ktorý obvinenému I. Š.M. povedal, že ak sa prizná, nebude vzatý do väzby a bude môcť uzatvoriť dohodu o vine a treste, v rámci ktorej mu môže byť uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, prípadne aj vo výmere 5 rokov.

35. Obvinený ďalej poukázal na to, že výpoveď obvineného I. Š. z prípravného konania je jediným usvedčujúcim dôkazom vo vzťahu k jeho osobe, pričom k tomu dôkazu nepristúpil žiadny ďalší, a to ani nepriamy dôkaz, ktorý by výpoveď obvineného I. Š. z prípravného konania potvrdzoval. Takým dôkazom podľa obvineného nie je ani prepis SMS správy obvineného obvinenému I. Š. v znení „vezme aj ten kýbel, ako môže“, pretože predmetná SMS správa je neurčitá, nezrozumiteľná a jej obsah možno vykladať akokoľvek.

36. Obvinený ďalej zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k nezrovnalostiam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, keď na jednej strane mal obvinenému I. Š. predať 10-15 kg marihuany, avšak na strane druhej z výpovede obvineného I. Š. tiež vyplýva, že obvinený I. Š. ďalej predal celkovo maximálne len 3 kg marihuany a uviedol, že okresný a ani krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadali. Obvinený v tejto súvislosti poukázal aj na rozpory medzi výpoveďami obvinených O. a K. s výpoveďou obvineného I. Š., pokiaľ ide o čas predaja ako aj množstvá predávanej marihuany.

37. Obvinený ďalej namieta, že pokiaľ ho súdy uznali vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, nemali ho zaraďovať na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a mali aplikovať ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona, pretože je slušným človekom s rodinným zázemím bez akejkoľvek trestnej minulosti.

38. Obvinený ďalej poukázal na to, že ani okresný a ani krajský súd svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili, pričom právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je základným právom obvineného spadajúcim pod právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

39. Obvinený preto navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu v spojitosti s rozsudkom okresného súdu vo všetkých výrokoch a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie príslušnému súdu.

40. K dovolaniu obvineného A. D. prokurátor uviedol, že vo vzťahu k námietke obvineného k nezachovaniu totožnosti skutku a k námietke obvineného k pochybnej výpovedi obvineného I. Š. sa odvoláva na svoje vyjadrenie k dovolaniu obvineného S. Š. a doplnil, že okresný súd vo svojom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím krajského súdu dostatočne odôvodnil, prečo sa priklonil k výpovediobvineného I. Š. z prípravného konania. Prokurátor zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní bol ako stopa č. XX zaistený oranžový kýbel s nápisom „F.“, v ktorom mal obvinený A. D. priniesť obvinenému I. Š. marihuanu, o čom vypovedal aj sám obvinený I. Š..

41. Najvyšší súd predovšetkým uvádza, že dovolania spísané obhajcami obvineného A. D., teda dovolania spísané JUDr. Š. a JUDr. I.Š. nepovažuje za samostatné dovolania, ale za jedno dovolanie. Obvinený môže podľa § 373 ods. 1 Trestného poriadku podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Pokiaľ má obvinený pre účely dovolacieho konania zvolených či ustanovených viacerých obhajcov a títo podajú dovolanie samostatnými podaniami, neznamená to, že obvinený podal dve či viac dovolaní, ale len jedno dovolanie, pričom povinnosťou najvyššieho súdu je vo svojom rozhodnutí reagovať na obsah všetkých takto samostatne urobených podaní.

42. Najvyšší súd vo vzťahu k všeobecným východiskám k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odkazuje na obsah bodov 19-20 tohto uznesenia. S ohľadom na argumentáciu obvineného A. D., že postupom súdov došlo k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a práva na obhajobu podľa § 2 ods. 7, ods. 9 Trestného poriadku, § 168 ods. 1 Trestného poriadku ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru najvyšší súd dopĺňa, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru v dôsledku porušenia práva na obhajobu by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere („solely or to a decisive extent“) na dôkazoch, ktoré neboli kontradiktórne vykonané (pozri napr. Mariana Marinescu v. Rumunsko - rozsudok ESĽP z 2. februára 2010, Emen v. Turecko - rozsudok ESĽP z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší v. Holandsko - rozsudok ESĽP z 23. apríla 1997, Visser v. Holandsko - rozsudok ESĽP zo 14. februára 2002, Al-Khawaja a Tahery v. Spojené kráľovstvo - rozsudok ESĽP z 15. decembra 2011, Schatschaschwilli proti Nemecku rozsudok ESĽP 2015).

43. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 bola prečítaná zápisnica o výsluchu obvineného I. Š. z prípravného konania z 13. júna 2019, pričom k správnosti tohto postupu sa najvyšší súd vyjadruje v bodoch 95-106 tohto uznesenia. Zo zápisnice o výsluchu obvineného I. Š. z 13. júna 2019 vyplýva, že tohto výsluchu sa okrem obhajcov iných obvinených zúčastnil aj vtedajší obhajca obvineného I. Š. a aj obhajca obvineného A. D., pričom obvinený I. Š. odpovedal nielen na otázky vyšetrovateľa, ale aj na otázky svojho obhajcu a tiež aj obhajcu obvineného A. D., teda výsluch obvineného I. Š. z 13. júna 2019 bol vykonaný kontradiktórne. Za týchto okolností najvyšší súd nie je oprávnený posudzovať, prečo sa okresný a krajský súd priklonili k výpovedi obvineného I. Š. z prípravného konania, pretože by tak v konečnom dôsledku posudzoval správnosť skutkových záverov, na ktoré posudzovanie podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nie je oprávnený.

44. Bez toho, aby najvyšší súd posudzoval správnosť skutkových záverov, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospel okresný a vo vzťahu k obvinenému A. D. aj krajský súd, však najvyšší súd upriamuje pozornosť obhajoby na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, z obsahu ktorého vyplýva, že okresný súd riadne odôvodnil, prečo ako vierohodnú vyhodnotil výpoveď obvineného I. Š. z prípravného konania, keď uviedol, že zmena jeho výpovede na hlavnom pojednávaní postrádala logiku a bola priamo vyvrátená inými vykonanými dôkazmi, ktoré naopak vo svojom súhrne potvrdzovali ako pravdivú jeho prvotnú výpoveď. Okresný súd poukázal na výpovede obvinených X. K.Á., O. O. a B. G., ktoré v rozhodných skutočnostiach potvrdzovali vierohodnosť výpovede obvineného I. Š. z prípravného konania. Osobitne vo vzťahu k obvinenému A. D. okresný súd poukázal aj na marihuanu o hmotnosti takmer 1 kg, ktorú obvinený I. Š. prechovával v oranžovom vedre s nápisom „F.“ s tým, že mu ju naposledy zadovážil práve obvinený A. D. (pozn. obvinený I. Š. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní označil oranžový kýbel s nápisom F., v ktorom mu obvinený A. D. naposledy doniesol marihuanu a ktorý kýbel bol zaistený) a súčasne poukázal aj na prepisy SMS správ medzi oboma označenými obvinenými, kde si obaja obvinení dohadovali osobné stretnutie, pričom obvinený A. D. obvineného I. Š. informoval, že vezme predmetný kýbel. Nie je teda pravdou tvrdenie obvineného A. D., že bol uznaný vinným len na základe výpovede obvineného I. Š., pretože okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal aj na vecné dôkazy (zaistený kýbel s marihuanou) a zároveň aj na prepisySMS komunikácie medzi oboma obvinenými, s ktorým odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd v rámci odvolacieho konania a nie je pravdivé ani tvrdenie obvineného, že by rozsudok okresného súdu a rozsudok krajského súdu neobsahoval vo vzťahu k výroku o jeho vine riadne odôvodnenie.

45. Najvyšší súd preto v postupe okresného a krajského súdu, ktoré sa priklonili k vierohodnosti výpovede obvineného I. Š. z prípravného konania z 13. júna 2019 dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obvineného A. D. nezistil.

46. Vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že dovolanie z citovaného dôvodu možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným činom.

47. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie premlčania trestného stíhania (§ 87 Trestného zákona), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Trestného zákona) a pod., i ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov než Trestného zákona, napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnej kvalifikácii skutku. Posúdenie, či je potrebné použiť ustanovenie o okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Trestného zákona), je priamou otázkou právnej kvalifikácie skutku (trestnosti dotknutého činu), nie otázkou použitia iných hmotnoprávnych ustanovení, ktorá však spadá pod ten istý dovolací dôvod, teda pod dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Ďalej je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku).

48. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší súd opätovne upozorňuje, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

49. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený A. D. vidí jednak v tom, že vzhľadom na existenciu dôvodných pochybností vo vzťahu k výpovedi obvineného I. Š. boli súdypovinné tieto pochybnosti vyhodnotiť v jeho prospech a keďže tak neurobili, došlo z ich strany k porušeniu princípu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 2 Dohovoru a súčasne v tom, že drogy, ktoré mal obvinenému I. Š. predať obvinený A. D. neboli v konaní zaistené, a preto len na základe tvrdenia jednej osoby o množstve či kvalite údajne zabezpečenej drogy bez jej zaistenia nie je možné pri drogových trestných činoch ustáliť údajné množstvo drogy a toto pripísať na vrub ktorémukoľvek z obvinených.

50. Najvyšší súd predovšetkým uvádza, že princíp prezumpcie neviny spočíva v tom, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Nemôže byť preto porušením uvedeného princípu postup súdu podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ktorý hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Hodnotenie výpovede obvineného I. Š. okresným a krajským súdom preto nezakladá nielen dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ale ani žiadny iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

51. Pokiaľ ide o argumentáciu obvineného k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zo strany obhajcu JUDr. I., tento v podstate v zhode s obhajcom JUDr. Š. namieta hodnotenie vykonaného dokazovania tak okresným, ako aj krajským súdom poukazujúc na rozpory vo výpovediach obvineného I. Š. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, a to aj s poukazom na výpovede iných obvinených. K uvedeným námietkam najvyšší súd poukazuje na svoju argumentáciu v bodoch 44- 46 tohto uznesenia a zároveň opakovane uvádza, že skutkový stav uvedený v rozsudku či už okresného súdu alebo krajského súdu je vždy výsledkom postupu podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorého Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Najvyšší súd však správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať ani meniť, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní aj sám vykonávať. Skutočnosti uvádzané obvineným prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. I. k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sú námietky skutkového, nie však právneho charakteru, preto tieto dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nespĺňajú.

52. K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorý má spočívať v tom, že v prípade obvineného A. D. neboli v konaní zaistené žiadne omamné či psychotropné látky najvyšší súd uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie obvineného, že konajúce súdy na túto skutočnosť vo svojich rozhodnutiach nereagovali. Je pravdou, že okresný súd sa k tejto skutočnosti vo svojom rozsudku bližšie nevyjadril, avšak krajský súd na túto (pozn. v tom čase aj odvolaciu námietku obvineného) reagoval na strane 40 svojho rozsudku, kde uviedol, že skutočnosť, že omamná a psychotropná látka nebola v prípade obvineného A. D. zaistená, nemá žiadny vplyv na hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania. Krajský súd tiež vysvetlil, že pokiaľ obvinený A. D. omamné a psychotropné látky predal obvinenému I. Š. a tento ich ďalej dal konečným spotrebiteľom, títo ho spravidla ihneď alebo po veľmi krátkej dobe užili, resp. zobchodovali ďalej, potom k ich zaisteniu u obvineného A. D. dôjsť nemohlo, pričom na ustálenie skutkových tvrdení postačujú aj výpovede či už obžalovaných, resp. svedkov o tom, že k nákupu či inému zadováženiu omamných a psychotropných látok od obvineného I. Š., ktorý ich kúpil od obvineného A. D. skutočne došlo. Krajský súd tiež doplnil, že pokiaľ by na užívateľov predávaná látka nemala účinky, tak by si opakovane tieto látky nezadovažovali, z čoho potom možno bez pochybností vyvodiť záver o tom, že obvinený A. D. predával, resp. zadovažoval omamné a psychotropné látky, ktoré obsahovali potrebné množstvo účinnej látky na ovplyvnenie psychiky konečného konzumenta.

53. Najvyšší súd obdobnú situáciu riešil napr. v uznesení z 8. marca 2023, sp. zn. 1Tdo/53/2022, kde rovnako omamné a psychotropné látky neboli zaistené. V predmetnej trestnej veci obvinený uplatnilokrem iného aj dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorý videl v tom, že v skutku nebola identifikovaná látka, ktorú mal obvinený svedkom odovzdať a zo skutku nebolo možné zistiť, či množstvá drogy pervitín obsahovali dostatok účinnej látky. K tejto dovolacej námietke najvyšší súd v predmetnom uznesení uviedol nasledovné: „...v štandardnej situácii, ak je zaistená omamná či psychotropná látka je možné a v skutku musí byť uvedené o akú látku sa jedná, aký je percentuálny obsah účinnej látky, koľko obvykle jednorazových dávok predstavuje a prípadne v akom rozsahu (v závislosti od vyčíslenia hodnoty) bol trestný čin spáchaný. V danom prípade sa však jednalo o určitým spôsobom neštandardnú situáciu, keď psychotropná látka zaistená nebola a skutočnosť, že sa jednalo o takúto látku, bola zistená predovšetkým na základe výpovedí svedkov. V takom prípade logicky v skutkovej vete nemôže byť uvedené, aký bol percentuálny obsah účinnej látky, počet obvykle jednorazových dávok, či v akom rozsahu bol trestný čin spáchaný. V skutkovej vete rozsudku krajského súdu je uvedené, že obvinený si neoprávnene zadovažoval pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, ktorú prechovával a distribuoval iným osobám (minimálne trom konkrétne špecifikovaným), pričom účinná látka pervitín - metamfetamín je v zmysle zákona považovaný za psychotropnú látku. Skutočnosť, že daná látka bola spôsobilá aspoň v minimálnej miere ovplyvniť psychiku človeka, pritom vyplýva z výpovedí svedkov (odberateľov). Vzhľadom na dané špecifiká potom dovolací súd považuje vymedzenie skutku za dostatočne určité, pretože z neho vyplýva, akú látku obvinený držal a distribuoval, komu a tiež to, že takto robil neoprávnene. V situácii ak nie je zaistená omamná či psychotropná látka, ale páchanie drogovej trestnej činnosti je preukazované predovšetkým výpoveďami svedkov či obvinených, je potrebné v skutku minimálne uviesť, že sa jedná o určitý druh omamnej či psychotropnej látky v nezistenom množstve, s obsahom účinnej látky, a že takáto látka je zaradená podľa zákona do zoznamu omamných a psychotropných látok. Vhodné by však tiež bolo v skutku aspoň všeobecne uviesť, že obsah účinnej látky bol minimálne v množstve schopnom ovplyvniť psychiku človeka a že teda ide o návykovú látku. Táto schopnosť je síce prezumovaná už v označení látky ako omamnej či psychotropnej v skutku, ale na predídenie akýmkoľvek pochybnostiam by bolo potrebné špecifikáciu v tomto smere uviesť.“

54. Rozhodnutie najvyššieho súdu uvedené v bode 54 bolo podrobené prieskumu na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý v uznesení z 18. augusta 2023, sp. zn. III. ÚS 394/2023 uviedol nasledovné: „Ústavnému súdu sa materiálny predpoklad, podľa ktorého si svedkovia potvrdzujúci užívanie drog kupovali od sťažovateľa drogu v množstve uspokojujúcom ich potreby, javí prima facie ako logický. Za týchto skutkových okolností a pri takto ustálenom dôkaznom stave je ústavno-právne udržateľné, ak skutková veta obsahuje tvrdenie o predávaní alebo dávaní drogy odberateľom v nezistenom množstve. Rozpor s ústavou potom, prirodzene, nemôže založiť ani neuvedenie ceny (hodnoty) drogy.“ (bod 21 predmetného uznesenia). Ústavný súd ďalej uviedol nasledovné: „Napokon sa ústavný súd nestotožňuje s argumentáciou sťažovateľa, podľa ktorej dovolací súd ustálil nedostatok vymedzenia skutku, avšak po tomto zistení už postupoval chybne, keďže nepriznal dovolaniu procesný úspech z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Najvyšší súd na s. 21 a s. 22 napadnutého uznesenia prezentoval v podstate dve možnosti konštruovania skutkovej vety, pričom jedna korešponduje zákonným požiadavkám vernejšie a druhá ich zohľadňuje väčšmi odťažito. Takéto posolstvo však podľa názoru ústavného súdu neumožňuje urobiť záver o tom, že predznamenaná druhá verzia vystavania skutkovej vety je z uvedeného dôvodu samo sebou v rozpore so zákonom, čím by bola s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku založená dôvodnosť sťažovateľovho dovolania.“ (bod 22 predmetného uznesenia).

55. Pokiaľ ide o námietku obvineného spočívajúcu v tom, že v prípade zaradenia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody mali súdy aplikovať ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona a nezaradiť ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia najvyšší súd uvádza, že táto námietka nespĺňa žiaden dôvod dovolania. Vo vzťahu k trestu, ktorý súd páchateľovi trestného činu uloží, je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku prípad, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Výrok o zaradení obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do príslušného ústavu na výkon tohto trestu je závislým výrokom na výroku o uložení trestu odňatia slobody a ako taký môže byť spochybnený len prostredníctvom dôvodu dovolania podľa § 371ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (pozn. rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia), avšak len v tom prípade, ak by bol výrok o zaradení obvineného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody v rozpore s ustanovením poslednej vety § 48 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorej súd nemôže do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

56. Dôvodom pre záver uvedený v bode 56 je formulácia prvej vety § 48 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorej súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Z uvedeného potom vyplýva, že súd môže po zvážení závažnosti trestného činu a miery narušenia páchateľa tohto zaradiť aj do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ako uvádzajú ustanovenia § 48 ods. 2 a ods. 3 s výnimkou obmedzenia podľa poslednej vety § 48 ods. 4 Trestného zákona, pričom ak nejde o prípad rozporu takého výroku s ustanovením poslednej vety § 48 ods. 4 Trestného zákona, dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať, či obvinený mal byť zaradený do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

57. Obvinený I. Š. podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Ing. A. M.G. z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.

58. K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol, že v konaní došlo k nezákonnej prehliadke iných priestorov, a to poľnohospodárskej budovy so súpisným číslom XXXX v obci Š.-K., v areály Y., parcelné čísla XXXX/X a XXXX/X, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX. Obvinený ďalej uviedol, že na základe ústnej dohody so svojím švagrom Ing. A. Z. užíval v areály spoločnosti Y. spol. s r.o. nebytový priestor, pričom predmetom nájmu bol podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov nebytový priestor - sklad o výmere 96 m2 nachádzajúci sa v k. ú. Š.-K. zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X.

59. Obvinený poukázal na to, že v príkaze na prehliadku iných priestorov a pozemkov vydanom vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku sú priestory označené ako „objekt hala (poľnohospodárska budova) pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Š., obec Š.W., okres Š. zapísanom na LV č. XXX“, avšak toto označenie nekorešponduje s označením nehnuteľností uvedených v Zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorú predložil. Podľa obvineného sa tak de facto realizovala v iných priestoroch, ako bolo uvedené v príkaze, čo zakladá jej nezákonnosť. Obvinený namieta, že neobstojí odôvodnenie krajského súdu, ktorý poukázal na to, že orgány prípravného konania venovali zvýšenú pozornosť identifikácii záujmových priestorov, pričom táto skutočnosť má vyplývať z presného a obsahovo celistvého opisu Listu vlastníctva č. XXX, pretože list vlastníctva založený v spise slúži na suplovanie nesprávne označenej nehnuteľnosti vo výroku príkazu. Obvinený tiež poukázal na to, že príkaz bol vyšetrovateľom vyhotovený 15. mája 2019, dňa 24. mája 2019 schválený prokurátorom a dňa 30. mája 2019 realizovaný, teda orgány činné v trestnom konaní mali dostatok času pre zistenie a preverenie objektov v areáli Y. a riadnu špecifikáciu nehnuteľností uvedených v príkaze na prehliadku iných priestorov. Obvinený sa preto nestotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že podľa § 101 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku je rozhodujúci faktický a nie právny stav.

60. Obvinený ďalej uviedol, že tak proces vydania príkazu na prehliadku ako aj jeho realizácia boli sprevádzané procesnými pochybeniami, ktoré majú za následok nezákonnosť dôkazov zaistených pri prehliadke iných priestorov a ich následnú nepoužiteľnosť v rámci dokazovania v konaní pred súdom, pričom v súlade s doktrínou „plodov z otráveného stromu“ treba posudzovať aj ďalšie dôkazy z predmetnej prehliadky vychádzajúce, t. j. drogy počas prehliadky zaistené a na to nadväzujúce dôkazy. V tejto súvislosti obvinený poukázal na to, že výrok o jeho vine najmä vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate (značný rozsah) bol podporený práve o dôkazy zaistené pri výkone prehliadky inýchpriestorov. Obvinený zdôraznil, že vykonanie prehliadky iných priestorov v rozpore so zákonom je podstatnou vadou, ktorú v ďalšom konaní nie je možné sanovať, pretože ide o neopakovateľný úkon a aj výstup z takéhoto úkonu je dôkazom absolútne neúčinným. Obvinený zhrnul, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku je naplnený, nakoľko napadnuté rozhodnutie je v rozhodujúcej miere založené na dôkaze, ktorým bol porušený zákon, a to v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

61. Obvinený ďalej namieta, že v konaní bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, a to napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní vypovedal. Z postup v rozpore s Trestným poriadkom obvinený označil postup okresného súdu, ktorý vyhovel návrhu prokurátora na prečítanie zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania po tom, ako po monologickej časti výpovede na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť vypovedať a na otázky prokurátora odmietol odpovedať. Obvinený poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní vypovedal, a preto neprichádza do úvahy postup, na základe ktorého by bolo možné prečítať celú zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania. Obvinený zastáva názor, že pokiaľ existovali rozpory medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou v prípravnom konaní, tieto mali byť odstraňované tak, že sa mali prečítať konkrétne časti zápisnice o jeho skoršej výpovedi a malo sa mu umožniť sa k nim vyjadriť. Správny postup mal podľa obvineného byť taký, že malo dôjsť ku kombinácii čítania časti jeho výpovede z prípravného konania k okolnostiam, ku ktorým sa na hlavnom pojednávaní nevyjadril, resp. odmietol odpovedať a odstraňovania rozporov, ktoré vznikli medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou v prípravnom konaní.

62. Obvinený ďalej namieta, že o námietke jeho obhajcov proti uvedenému postupu okresného súdu doposiaľ nebolo rozhodnuté, v čom obvinený vidí rozpor s § 263 ods. 6 Trestného poriadku. Uvedené procesné pochybenie podľa obvineného nie je možné napraviť tým, že sa súd s uvedenou námietkou vysporiada len v rámci odôvodnenia rozsudku.

63. Vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol, že zodpovedanie otázky, v akom rozsahu bola trestná činnosť spáchaná, je nevyhnutnou podmienkou správnej právnej kvalifikácie spáchaného skutku. Obvinený vytýka, že súdy vo vzťahu k rozsahu trestnej činnosti opomenuli odôvodniť, na základe akých dôkazov, úvah a výpočtov dospeli ku kvalifikácii trestného činu spáchaného v značnom rozsahu, a preto sa napadnuté rozhodnutie javí sčasti ako arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Obvinený poukázal na to, že súd súdy rozsah trestnej činnosti posudzovali v dvoch rovinách, a to drogy reálne zaistené pri domových prehliadkach, ktoré podrobili znaleckému dokazovaniu a drogy, ktoré neboli fakticky zaistené a ktoré mali byť zadovažované a predávané v rôznych časových úsekoch a v rôznych množstvách. V tejto súvislosti obvinený poukázal na svoju argumentáciu k nezákonnosti prehliadky iných priestorov a na drogy pri predmetnej prehliadke zaistené, pričom pokiaľ bude rozhodnuté o tom, že predmetná prehliadka nebola zákonná, potom má táto skutočnosť zásadný vplyv aj na rozsah činu spáchaného obvineným, a teda aj na určenie koncentrácie účinnej látky pri zaistených drogách, na ktorú súdy v napádaných rozhodnutiach poukazujú.

64. Obvinený I. Š. preto navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátil na opätovné prerokovanie príslušnému súdu.

65. K dovolaniu obvineného I. Š. sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o výhrady obvineného k zákonnosti vykonania prehliadky iných priestorov, stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu v odôvodnení jeho rozsudku, na ktorú poukázal a zároveň uviedol, že pokiaľ sa príkaz na prehliadku iných priestorov vzťahoval na objekty v konkrétnom ohraničenom priestore a bol špecifikovaný príslušným Listom vlastníctva a súčasne bol dostatočne určitý účel tohto príkazu ako aj dôvody, pre ktorý bol vydaný, nemožno konštatovať nezákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní.

66. K námietkam obvineného I. Š. týkajúcim sa čítania zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konaniaprokurátor poukázal na to, že obvinený na hlavnom pojednávaní po spontánnej časti jeho výpovede využil svoje právo a odoprel vypovedať. Keďže účelom odstraňovania rozporov je získať stanovisko, resp. vysvetlenie osoby, ako adresáta tohto postupu, tento účel nemôže byť naplnený v dôsledku toho, že obvinený využil svoje právo nevypovedať. Vzhľadom na uvedené preto prokurátor zastáva názor, že pokiaľ obvinený po spontánnej časti jeho výpovede využil svoje právo a odoprel vypovedať, zákonným postupom bolo čítanie jeho zápisnice z prípravného konania, pretože využitím svojho práva nevypovedať znemožnil akýkoľvek postup vykonávania dôkazov, pri ktorom je potrebná, resp. vyžadovaná jeho súčinnosť. Prokurátor zároveň doplnil, že akékoľvek odstraňovanie rozporov kladením otázok alebo konfrontovaním obvineného s obsahom jeho skoršej výpovede by bolo nezákonným postupom práve v dôsledku využitia práva obvineného nevypovedať.

67. K výhradám obvineného I. Š. k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku prokurátor poukázal na odôvodenia rozsudkom okresného a krajského súdu, kde súdy vyhodnotili obsah výpovede obvineného I. Š. z prípravného konania v súlade s ďalšími dôkazmi v logických skutkových súvislostiach.

68. Prokurátor preto zastáva názor, že dovolacie dôvody prezentované obvineným I. Š. nemajú reálnu skutkovú a ani právnu oporu v realizovanom trestnom konaní, a preto navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

69. Obvinený I. Š. tiež prostredníctvom svojho obhajcu reagoval na vyjadrenie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava k jeho dovolaniu a uviedol, že zotrváva na svojom názore, že prečítanie jeho výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní nebolo v súlade s Trestným poriadkom a pokiaľ medzi jeho výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní boli rozpory, tieto mali byť v súlade s Trestným poriadkom odstraňované tak, že sa mali príslušné časti jeho výpovede z prípravného konania prečítať s upozornením na rozpory a mala mu byť daná možnosť vyjadriť sa k nim, čo sa však nestalo. Obvinený ďalej uviedol svoju argumentáciu k nezákonnému priebehu jeho výsluchu v prípravnom konaní (pozn. - ktorú uviedol aj v doplnení dovolania - bod 73).

70. Obvinený následne ďalším podaním doplnil odôvodnenie svojho dovolania a k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku uviedol, že orgány činné v trestnom konaní vykonali prehliadku iných priestorov, ktoré sa nachádzajú na totožnom liste vlastníctva, avšak podľa predloženej fotodokumentácie ide o odlišnú nehnuteľnosť.

71. Obvinený I. Š. tiež reagoval na vyjadrenie prokurátora k jeho dovolaniu a uviedol, že hoci prokurátor uviedol, že čítanie zápisnice obvineného z prípravného konania bolo jediným možným a zákonným postupom za účelom odstránenia rozporov, nekonkretizoval dôvody, na základe ktorých sa malo čítanie výpovede obvineného z prípravného konania realizovať, t. j. ktoré konkrétne rozpory sa mali odstraňovať. Obvinený ďalej namieta, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 nedostal priestor vyjadriť sa k prečítaniu zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, a to napriek tomu, že v zápisnici o hlavnom pojednávaní je uvedené, že neposkytol vyjadrenie a pripomienky k prečítanej výpovedi.

72. Obvinený tiež namieta, že jeho výpoveď z prípravného konanie nie je možné hodnotiť ako spontánnu, autentickú a nerušenú. Obvinený uviedol, že jeho vtedajší obhajca mu radil, aby s políciou spolupracoval a priznal sa ku skutku tak, ako mu bol kladený za vinu, a to z dôvodu možného zníženia trestnej sadzby a prepustenia z väzby. Obvinený namieta, že pokiaľ by mu na hlavnom pojednávaní bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k jeho výpovedi z prípravného konania, ozrejmil by priebeh predmetného výsluchu, ktorý nemožno vyhodnotiť ako zákonný. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na to, že počas výsluchu neuviedol, aké množstvo marihuany mu zadovážil obvinený D. a na otázku vyšetrovateľky, o aké množstvo išlo uviedol, že to presne nevie, na čo mu mala vyšetrovateľka dať sugestívnu otázku, koľko to asi mohlo byť, či 20 kilogramov, alebo 10, 15 kilogramov, pričom obvinený na túto otázku pripravený nebol a jeho vtedajší obhajca na ňu nereagoval. Obvinený ďalej uviedol, že pod prísľubom nižšieho trestu a pod tlakom celej situácie povedal, že viac ako 20 kg to nemohlo byť, ale mohlo to byť 10-15 kg, pretože bol v tom čase toho názoru, že práve takéto množstvo musívyšetrovateľke postačovať na to, aby mu bol uložený menej prísny trest z dôvodu jeho ochoty spolupracovať. Dôkazom o uvedenom má byť zápisnica o jeho výsluchu v prípravnom konaní, kde je uvedené, že to nebolo 20 kg marihuany, teda že mu bola položená sugestívna otázka, ktorá už obsahovala jeho odpoveď. Obvinený zdôraznil, že v prípravnom konaní poskytoval odpovede na otázky vyšetrovateľky s cieľom vyhnúť sa prísnejšiemu trestu a bol vystavený nepriaznivým okolnostiam, ktoré so sebou nieslo trestné stíhanie, vyšetrovateľke odpovedal na sugestívnu otázku, pričom takýto postup orgánov činných v trestnom konaní je v príkrom rozpore s právom na obhajobu a právom na spravodlivý súdny proces.

73. Obvinený I. Š. napokon upozornil na prebiehajúce iniciatívy súvisiace so zmenou ustanovení Trestného zákona ohľadom ukladania trestu prepadnutia majetku, a to na návrh poslancov NR SR adresovaný Ústavnému súdu SR na vyslovenie rozporu ustanovení § 58 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona s Ústavou SR ako aj na poslanecký návrh, na základe ktorého bude NR SR rozhodovať o zmene dotknutých ustanovení Trestného zákona, pričom podľa predmetného návrhu sa povinnosť ukladať trest prepadnutia majetku má zmeniť na možnosť jeho uloženia iba v prípade, ak bude účelný a dôvodný. Prípadná zmena dotknutých ustanovení sa tak bude vzťahovať aj na obvineného, pričom zo strany súdov bude nevyhnutné špecifikovať dôvodnosť a účelnosť uloženia trestu prepadnutia majetku obvinenému, ktorý obvinený považuje za nezákonný, krutý a odporujúci princípom právneho štátu.

74. K doplneniu dovolania obvineného I. Š. v tej časti, kde obvinený namieta zákonnosť postupu okresného súdu pri prečítaní jeho zápisnice z prípravného konania sa vyjadril prokurátor, ktorý odkázal na svoje vyjadrenie k dovolaniu obvineného S. Š.. Vo vzťahu k poukazu obvineného I. Š. na možnú zmenu právnej úpravy ukladania trestu prepadnutia majetku prokurátor uviedol, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol trestný čin spáchaný, a preto polemika vo vzťahu k možnej zmene právnej úpravy pro futuro nie je relevantná. K výhrade obvineného I. Š. o nezákonnosti vykonania prehliadky iných priestorov prokurátor uviedol, že prehliadka iných priestorov bola vykonaná na základe príkazu prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, v ktorom bol vymedzený účel predmetnej prehliadky, pričom v ňom bolo tiež uvedené, že v nebytových priestoroch mali byť prechovávané omamné a psychotropné látky. Prokurátor doplnil, že orgány činné v trestnom konaní by postupovali správne, aj keby nebol príslušný objekt, v ktorom bola prehliadka realizovaná zapísaný na Liste vlastníctva, keďže formálne nedostatky by už nebolo možné odstrániť. Prokurátor tiež uviedol, že účelom prehliadky bolo zaistiť dôkazy v priestoroch objektu a skutočnosť, že fotodokumentácia podľa názoru obhajoby zobrazuje inú nehnuteľnosť nemá vplyv na zákonnosť vykonanej prehliadky.

75. Obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na skutočnosť, že prehliadka iných priestorov bola v skutočnosti vykonaná v inej nehnuteľnosti, než ktorá bola špecifikovaná v Príkaze na prehliadku iných priestorov a pozemkov, ktorý vydala vyšetrovateľka PZ so súhlasom prokurátora dňa 15. mája 2019 po sp. zn. PPZ-NKA-PZJ1-V-350/2019 (č. l. 2028). Z predmetného príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov vyplýva, že prehliadka sa mala vykonať v objekte - hale (poľnohospodárskej budove) na pozemku parcelného čísla XXXX/X a XXXX/X so súpisným číslom XXXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Š., obec Š., okres Š. a sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, ktorých užívateľom mal byť obvinený I. Š..

76. Z opisu zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z 30. mája 2019 vyplýva, že prehliadka mala byť vykonaná v objekte, ktorý bol označený v príkaze špecifikovanom v bode 14 (č. l. 2041-2044). Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX z 9. mája 2019 vyplýva, že parcely i stavba označené v príkaze na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov sú na predmetnom liste vlastníctva zapísané, pričom ich umiestnenie je zrejmé aj z katastrálnej mapy (č. l. 4632-4635). Z uvedeného listu vlastníctva tiež vyplýva, že ku dňu 9. mája 2019 bola na predmetnom liste vlastníctva zapísaná len jedna stavba, a to stavba označená v príkaze na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov a súčasne aj to, že na predmetnom liste vlastníctva bola zapísaná aj parcela registra „T.“ č. XXXX/X s výmerou 12.738 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pričom z Listu vlastníctva nevyplývalo, že by na parcele č. XXXX/X mala byť postavená nejaká stavba.

77. Zo spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že obvinený I. Š. v písomnom odôvodnení svojho odvolania okrem iného namietal, že prehliadka iných priestorov a pozemkov sa reálne vykonala v objekte, ktorý sa mal nachádzať na parcele registra „T.“ č. XXXX/X, pričom ako prílohu svojho podania pripojil aj katastrálnu mapu, na ktorej bola vyznačená nehnuteľnosť, v ktorej sa prehliadka mala reálne vykonať (č. l. 5576-5583). Obhajca obvineného ďalším podaním doplnil odôvodnenie odvolania obvineného, v ktorom argumentoval rovnako ako obvinený a pripojil (okrem iného) Zmluvu o nájme nebytových priestorov medzi spoločnosťou Y. spol. s r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou G. s.r.o. ako nájomcom uzavretú dňa 1. októbra 2015, podľa ktorej bol predmetnom nájmu nebytový priestor o výmere 96 m2 nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX, ďalej prílohu predmetnej zmluvy, ktorú tvorila kópia z katastrálnej mapy s vyznačením predmetu nájmu a ďalšiu prílohu predmetnej zmluvy, ktorú tvorila fotodokumentácia predmetu nájmu (č. l. 5623-5642). Obhajca vo svojom podaní uviedol, že hoci je špecifikácia nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prehliadky iných priestorov a pozemkov v príkaze na prehliadku iných priestorov a pozemkov a v zápisnici o vykonaní prehliadky identická, v skutočnosti sa prehliadka vykonala v úplne iných priestoroch, a to v priestoroch, ktoré boli prenajaté spoločnosti G. s.r.o. a ktoré so súhlasom konateľa tejto spoločnosti užíval obvinený I. Š.. Obhajca ďalej navrhol, aby boli za účelom preukázania okolností užívania predmetných nebytových priestorov vypočutí konatelia spoločností Y. spol. s r.o. a G. s.r.o., ktorí predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvárali.

78. Krajský súd na námietky obvineného vo vzťahu k prehliadke iných priestorov a pozemkov reagoval tým, že v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že zo všetkých relevantných listinných dôkazov, najmä aj z obsahu fotodokumentácie vyhotovenej pri vykonaní prehliadky je nepochybne zrejmé, že prehliadka sa týkala nebytových priestorov označených v príslušnom príkaze, pričom nepochybný je aj výsledok predmetnej prehliadky. Krajský súd ďalej uviedol, že je nepochybne zrejmé, že v objekte nehnuteľnosti, na ktorú bola prehliadka cielená, sa nachádzajú okrem záujmového objektu aj ďalšie priestory, pričom orgány prípravného konania aj z tohto dôvodu venovali zvýšenú pozornosť presnej identifikácii záujmových priestorov, ktorá skutočnosť vyplýva z presného a obsahovo celistvého opisu výpisu listu vlastníctva č. XXX a následného popisu tohto priestoru v dôvodoch príkazu. Krajský súd tiež uviedol, že v zmysle ustanovení § 101 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku je rozhodujúci faktický a nie právny vzťah a keďže prehliadka iných priestorov a pozemkov je úkonom neopakovateľným, tak prípadné formálne nedostatky by nebolo možné následne odstrániť a doplnil, že v danom prípade je podstatnou okolnosťou, že prehliadkou uvedených priestorov bol sledovaný legálny cieľ a tento zásah štátnej moci bol z hľadiska prevencie ďalšieho páchania závažnej trestnej činnosti nevyhnutný.

79. Podľa § 99 ods. 1 Trestného poriadku Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

80. Podľa § 99 ods. 2 Trestného poriadku Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie (ďalej len „iné priestory“) a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne prístupné.

81. Podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku Prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

82. Podľa § 181 ods. 1 Trestného poriadku Príkaz musí obsahovať a) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, b) dátum a miesto rozhodnutia, c) výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,

d) skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.

83. Napriek tomu, že to z citovaných ustanovení § 99 ods. 1, ods. 2, § 101 ods. 1 a § 181 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku výslovne nevyplýva, je v príkaze nevyhnutné presne popísať a špecifikovať priestory neslúžiace na bývanie a pozemok, ktoré nie sú verejne prístupné, ktorých sa má prehliadka týkať, a to najmä z dôvodu, aby priestory a pozemok nemohli byť zamenené s inými priestormi a pozemkami. Ďalším dôvodom nevyhnutnosti presného popisu priestorov a pozemkov je skutočnosť, že príkaz sa doručuje alternatívne aj užívateľovi priestorov alebo pozemku, ktorá možnosť postihuje prípady, ak vlastník priestorov a pozemku a ich užívateľ nie je totožná osoba, z čoho potom nevyhnutne vyplýva, že v príkaze je nevyhnutné označiť aj osobu, u ktorej sa taká prehliadka má vykonať.

84. Najvyšší súd si 3. októbra 2023 prostredníctvom portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zabezpečil výpis z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálnej územie Š. ako aj kópiu katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX/X. Porovnaním katastrálnej mapy predloženej obvineným a následne aj jeho obhajcom v odvolacom konaní s katastrálnou mapou z 3. októbra 2023 ako aj porovnaním výpisov Listu vlastníctva z 3. októbra 2023 a 9. mája 2019 možno konštatovať, že z parcely registra „T.“ č. XXXX/X boli odčlenené a vytvorené nové parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX s tým, že výmera parcely č. XXXX/X je aktuálne len 7.139 m2, pričom na parcele č. XXXX/XX je postavená stavba so súpisným číslom XXXX. Z porovnania zároveň vyplýva, že stavba, v ktorej sa majú nachádzať nebytové priestory, ktoré mal užívať obvinený I. Š. sa nachádza na parcele č. XXXX/XX, ktorá bola vytvorená z parcely č. XXXX/X. Priestory, ktorých prehliadka bola vykonaná dňa 30. mája 2019, sa tak nenachádzali v objekte haly so súpisným číslom XXXX, ktorá je postavená na parcelách č. XXXX/X a XXXX/X. Najvyšší súd zároveň dopĺňa, že z porovnania fotodokumentácie predloženej obhajcom obvineného a s fotodokumentáciou vyhotovenou pri prehliadke iných priestorov je zrejmé, že ide o totožné nebytové priestory.

85. Zo skutočností uvedených v bodoch 76-78 a 85 tohto uznesenia potom vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní vykonali prehliadku iných priestorov než tých, ktoré boli označené v príkaze na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemku avšak takých priestorov, ktorých užívateľom bol obvinený I. Š., čo potvrdzujú nielen listinné dôkazy, ale aj vyjadrenie samotného obvineného a tiež skutočnosť, že obvinený sa v predmetných priestoroch nachádzal v čase, kedy bolo pristúpené k výkonu predmetnej prehliadky, čo vyplýva z opisu zápisnice o jej vykonaní. Výkonom prehliadky iných priestorov teda nebolo zasiahnuté do práv inej osoby, ktorá by bola skutočným užívateľom predmetných priestorov, pretože prehliadka bola vykonaná u obvineného I. Š., teda bola vykonaná u osoby, ktorá bola označená v príkaze na prehliadku iných priestorov a pozemku ako osoba, u ktorej sa má prehliadka vykonať, avšak bola vykonaná v priestoroch, ktoré v predmetnom príkaze neboli označené.

86. Najvyšší súd ďalej uvádza, že vo zväzku č. 14 vyšetrovacieho spisu je na č. l. 4622 žurnalizovaný úradný záznam Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protidrogovej jednotky, expozitúry Západ z 9. mája 2019, v ktorom sa okrem iného uvádza, že v tom čase podozrivý I. Š. by mal mať omamné a psychotropné látky uskladnené a mal by ich deliť a aj distribuovať v nestotožnenej miestnosti v prenajatej hale v katastrálnom území mesta Š. na parcele č. XXXX/X zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX, vlastníkom ktorej je S.. Ako už najvyšší súd uviedol v bode 77, z Listu vlastníctva č. XXX vyhotoveného dňa 9. mája 2019 nevyplývalo, že by na parcele č. XXXX/X mala byť postavená iná stavba a jedinou stavbou evidovanou tom čase na predmetnom liste vlastníctva bola stavba s prideleným súpisným číslom XXXX, ktorá bola postavená na parcelách č. XXXX/X a č. XXXX/X.

87. Z príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov z 15. mája 2019 ďalej vyplýva, že tento obsahuje označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, obsahuje dátum a miesto rozhodnutia, výrok s uvedením ustanovenia § 101 ods. 1 Trestného poriadku a tiež skutok s uvedením jeho právnej kvalifikácie ako aj súhlas prokurátora, keďže príkaz vydala vyšetrovateľka. Z obsahu predmetného príkazu vyplýva, že prehliadka iných priestorov a pozemkov sa má vykonať v priestoroch, ktorýchužívateľom bol v tom čase podozrivý I. Š., pričom prehliadka mala byť vykonaná, nakoľko existovalo dôvodné podozrenie, že sa v priestoroch mali nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to omamné látky, psychotropné látky, jedy alebo prekurzory, a to prevažne marihuana, extáza, kokaín ako aj nástroje slúžiace na váženie, prípravu a balenie drog, finančné prostriedky pochádzajúce z predaja drog, kontakty na spolupáchateľov a sieť dealerov, mobilné telefóny alebo iné elektronické zariadenia a počítače slúžiace na komunikáciu, prípadne ďalšie veci pochádzajúce z trestnej činnosti alebo na trestnú činnosť určené. V odôvodnení predmetného príkazu je ďalej uvedené, že uvedené priestory používa v tom čase podozrivý I. Š. na páchanie trestnej činnosti.

88. Najvyšší súd považuje za potrebné odpovedať na otázku, aký účel je sledovaný povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní disponovať príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 7. decembra 2010, sp. zn. III. ÚS 172/2010 okrem iného uviedol, že právo na ochranu obydlia a domovú slobodu je podľa názoru ústavného súdu súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach ústavy, naproti tomu ochrana práva na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda aj v intenciách judikatúry ESĽP. Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou. Ústava ani Dohovor bližšie nešpecifikujú obsah inštitútu obydlia. Ustanovením § 99 Trestného poriadku, judikatúrou všeobecných súdov a trestno-procesnou doktrínou je tento inštitút definovaný ako priestor slúžiaci na bývanie (byty, rodinné domy, rekreačné chaty, bytové náhrady, miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie ako internáty a ubytovne, ale aj prenajatá hotelová izba).

89. V predmetnom náleze ústavný súd ďalej uviedol, že v Trestnom poriadku pod pojem obydlia nie sú zahrnuté priestory neslúžiace na bývanie (iné priestory), za ktoré sú považované predovšetkým nebytové priestory ako kancelárie, dielne, továrenské haly, skladiská, živnostenské prevádzky, ale aj samostatne stojace garáže, ktoré nie sú súčasťou obydlia. Oproti naznačenému podústavnému vymedzeniu inštitútu obydlia judikatúra ESĽP konštruuje širšie poňatie inštitútu obydlia pre účely stanovenia rozsahu práva garantovaného čl. 8 ods. 1 dohovoru a vychádza z jeho úzkeho prepojenia s právom na súkromný život. Širšie poňatie inštitútu obydlia formuloval ESĽP pri interpretácii Dohovoru vo svetle dnešných podmienok, a to v súlade s cieľom sledovaným čl. 8 Dohovoru, t. j. ochranou súkromia osôb pred neoprávnenými zásahmi zo strany verejnej moci, keď v modernej dobe nie je možné viesť ostré priestorové oddelenie súkromia v miestach užívaných na bývanie a súkromím realizovaným v pracovnom prostredí osoby. Preto ESĽP pod právo na rešpektovanie obydlia podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru zahrňuje aj požiadavku rešpektu k súkromiu sídla spoločností, pobočiek či podnikov právnických osôb (pozri r. Société Colas Est. c. Francúzsko zo 16. apríla 2002), kancelárske priestory (pozri r. Crémieux c. Francúzsko z 25. februára 1993 alebo r. Miailhe c. Francúzsko z 25. februára 1993) alebo priestory advokátskych kancelárií (pozri r. Niemietz c. Nemecko z 12. decembra 1992). Dodal pritom, že obmedzenie pojmu obydlie spôsobom, ktorý by vylučoval miesta výkonu povolaní, nie je vždy možné, keďže stačí poukázať na prelínanie a nemožnosť odlíšenia osobných aktivít jednotlivca od jeho aktivít pracovných (Niemietz c. Nemecko).

90. Ústavný súd tiež v predmetnom náleze uviedol, že rámec povinností štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na súdnu a inú právnu ochranu, upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Každé konanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom, protirečí príkazu ústavnej normy. V prípade použitia trestno-procesného nástroja spôsobilého zasiahnuť do garantovaných práv kohokoľvek, akým je aj prehliadka iných priestorov a pozemkov, sa požiadavka ochrany základných práv musí prejaviť vo vydaní dostatočne odôvodneného príkazu prokurátora alebo príkazu policajta opatreného súhlasom prokurátora (vo fáze pred začatím trestného stíhania alebo vo fáze prípravného konania - § 101 ods. 1 Trestného poriadku). Tieto orgány činné v trestnom konaní majú teda povinnosť poskytnúť dostatočné záruky zákonnosti a ústavnosti rozhodovania o nariadení prehliadky iných priestorov a pozemkov v predsúdnom konaní. Zmysel zákonnej požiadavky predchádzajúceho príkazu prokurátora, resp. policajta (s následným súhlasom prokurátora) na vykonanie prehliadky inýchpriestorov a pozemkov treba vidieť v tom, že úlohou orgánu činného v trestnom konaní pri rozhodovaní o realizácii tohto prostriedku je posúdiť, či jej nariadenie je v medziach ústavy a je zároveň konformné s požiadavkami dohovoru zakotvujúceho tzv. negatívnu povinnosť štátu spočívajúcu v obmedzení zásahov verejnej moci do súkromného života jednotlivcov.

91. Ústavný súd napokon uviedol, že je celkom zrejmé, že prehliadku možno vykonať výlučne iba v priestoroch toho subjektu, ktorý je v príkaze riadne označený (pozn. v predmetnej veci išlo o situáciu, keď prehliadka bola realizovaná aj v priestoroch iného subjektu a v rámci nej boli odňaté veci patriace, resp. vo vlastníctve sťažovateľa, voči ktorým príkaz na prehliadku vydaný nebol).

92. Vychádzajúc preto z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 7. decembra 2010, sp. zn. III. ÚS 172/2010 a zohľadňujúc osobitosti prejednávanej veci uvedené v bodoch 85, 87 a 88 tohto uznesenia najvyšší súd uzatvára, že prehliadka nebytových priestorov, ktoré užíval obvinený I. Š., bola vykonaná v súlade s Trestným poriadkom a jej nezákonnosť nespôsobuje nesprávne označenie nehnuteľnosti, v ktorej sa mali predmetné nebytové priestory nachádzať.

93. Obvinený I. Š. ďalej namietal čítanie zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania z 13. júna 2019 na č. l. 583-595 s odôvodnením, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 vypovedal, a preto pokiaľ bol prokurátor toho názoru, že medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou v prípravnom konaní existujú rozpory, tieto mali byť odstraňované tak, že sa mali prečítať konkrétne časti zápisnice o jeho skoršej výpovedi a malo sa mu umožniť sa k nim vyjadriť.

94. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 vyplýva, že obvinený I. Š. po spontánnej časti jeho výpovede uviedol, že na otázku prokurátora odpovedať nebude, využíva svoje právo a odopiera vypovedať.

95. Podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku Ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje podľa § 122 ods. 2 a 3.

96. Podľa prvej vety § 34 ods. 1 Trestného poriadku Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať.

97. Podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku Pred výsluchom musí byť obvinený poučený: „Ako obvinený máte právo vypovedať alebo odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právo zvoliť si obhajcu. Ak nemáte prostriedky na zaplatenie obhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol obhajca ustanovený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na vašom výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať.“

98. Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že obvinený má právo nielen vypovedať, ale aj právo odoprieť vypovedať. Pokiaľ preto obvinený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 po spontánnej časti jeho výsluchu uviedol, že na otázky prokurátora odpovedať nebude a využíva svoje právo odoprieť vypovedať, nebolo možné v jeho výsluchu viac pokračovať.

99. Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku Na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovanéhoupozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.

100. V nadväznosti na využitie práva nevypovedať prokurátor navrhol, aby bola prečítaná zápisnica o výsluchu obvineného z prípravného konania z 13. júna 2019, pričom predseda senátu o tomto návrhu rozhodol tak, že vyhlásil uznesenie podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, na podklade ktorého bola predmetná zápisnica o výsluchu obvineného v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní prečítaná. Z predmetného uznesenia pritom nevyplýva, že zápisnica výsluchu obvineného na hlavnom pojednávaní bola prečítaná za účelom odstraňovania rozporov, čo napokon vyplýva aj z reakcie prokurátora na hlavnom pojednávaní, ktorý v reakcii na námietky obhajoby voči takémuto postupu uviedol, že obvinený nemal aké rozpory odstraňovať, pretože jeho výpoveď z prípravného konania nebola na hlavnom pojednávaná vykonaná.

101. Najvyšší súd v zhode s prokurátorom uvádza, že pokiaľ obvinený na hlavnom pojednávaní využije svoje právo a odoprie vypovedať (pozn. buď generálne, t. j. nevypovedá vôbec alebo vypovedá a právo odoprieť vypovedať využije počas výsluchu), postup odstraňovania rozporov medzi jeho skoršou výpoveďou a výpoveďou na hlavnom pojednávaní je prakticky vylúčený, pretože podstatou odstraňovania rozporov je vyjadrenie obvineného k rozporom, na ktoré by bol po prečítaní príslušnej časti zápisnice o jeho skoršom výsluchu upozornený, ktoré vyjadrenie obvinený môže podať len v rámci jeho výsluchu, v ktorom však už v prejednávanom prípade nebolo možné pokračovať. Za takejto situácie je potom možné postupom a za podmienok uvedených v § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítať zápisnicu o skoršej výpovedi obvineného. Ak v takomto prípade bude medzi výpoveďou obvineného na hlavnom pojednávaní a jeho skoršou výpoveďou rozpor či viaceré rozpory, ich odstraňovanie možné nie je a konajúci súd bude musieť výpoveď obvineného urobenú na hlavnom pojednávaní spolu s jeho skoršou výpoveďou podrobiť procesu hodnotenia postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

102. Obvinený ďalej namieta, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkou jeho obhajcu voči prečítaniu zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v čom vidí rozpor s § 263 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie, vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo prísediaceho rozhodne senát.

103. Ustanovenie § 263 ods. 6 Trestného poriadku je zaradené v časti týkajúcej sa výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní a je identické s ustanovením § 259 Trestného poriadku, ktoré je zaradené v časti týkajúcej sa výsluchu obvineného na hlavnom pojednávaní, podľa ktorého Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie, vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo prísediaceho rozhodne senát.

104. Účelom oboch naposledy citovaných ustanovení Trestného poriadku je zabrániť nezákonnému alebo nevhodnému spôsobu vedenia výsluchu, resp. nezákonnej, nevhodnej či neprípustnej otázke. Pod spôsobom vykonávania výsluchu však nie je možné rozumieť postup podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku. Čítanie zápisnice o skoršom výsluchu obvineného, ktorý využil svoje právo a odoprel vypovedať, nie je vedením výsluchu obvineného, pretože tento už bol skôr vykonaný, potvrdením čoho je zápisnica o takom výsluchu, ktorá je len prečítaná. Prípadný nesúlad postupu súdu s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku tak nie je možné namietať postupom podľa § 259 Trestného poriadku, ale len v podanom odvolaní, pričom ak by odvolací súd také pochybenie konštatoval, mohlo by to byť dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby). Z uvedeného potom vyplýva, že nebolo povinnosťou predsedu senátu o námietke obhajoby voči postupu podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku rozhodnúť.

105. Najvyšší súd preto v prečítaní zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania na hlavnom pojednávaní a ani v tom, že predseda senátu nerozhodoval o námietke obhajoby proti takému postupu nevzhliadol dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.

106. Pokiaľ obvinený namieta, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 nedostal priestor vyjadriť sa k prečítaniu zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, takéto pochybenie by za splnenia ďalších predpokladov mohlo zakladať dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, avšak v zápisnici o hlavnom pojednávaní konanom v uvedený deň je protokolované, že obvinený k svojmu výsluchu z prípravného konania nemal žiadne vyjadrenie a ani pripomienky. O priebehu hlavného pojednávania konaného dňa 1. júna 2020 vypovedá zápisnica z hlavného pojednávania, pričom obvinený nežiadal ani o jej opravu a ani o jej doplnenie, preto túto výhradu obvineného najvyšší súd považuje za nepreukázanú.

107. K výhradám obvineného k priebehu jeho výsluchu z prípravného konania z 13. júna 2019 najvyšší súd udáva, že tieto považuje za nedôvodné. Motivácia obvineného vypovedať o stíhanom skutku pravdu s cieľom dosiahnuť nižší trest nemôže byť dôvodom pre záver, že takýto výsluch obvineného nie je v súlade s Trestným poriadkom. Pokiaľ ide o časť výpovede obvineného z uvedeného dňa, kde sa obvinený vyjadroval k množstvu drog kúpených od obvineného A. D., toto vyjadrenie obvineného je zahrnuté v jeho odpovedi na nasledovnú otázku vyšetrovateľky: „V tejto Vašej výpovedi ste sa priznal, že ste predával marihuanu, odkiaľ, od koho ste ju mal?“. Z formulácie odpovede obvineného, ktorý uviedol: „Celkovo som si kúpil od A. D., viac ako 20 kg to nebolo, mohlo to byť od 10-15 kg.“ nie je možné vyvodiť, že vyšetrovateľka obvinenému položila sugestívnu otázku, ktorá mala obsahovať aj odpoveď, ako to tvrdí obvinený. Najvyšší súd zároveň poznamenáva, že obvinený vypovedal v prítomnosti svojho vtedajšieho obhajcu, zápisnicu o jeho výsluchu podpísal a nežiadal o jej opravu a ani o jej doplnenie, preto výhrady obvineného k priebehu jeho výsluchu z prípravného konania najvyšší súd považuje za nedôvodné a v časti kladenia otázok zo strany vyšetrovateľky aj za nepreukázané.

108. Obvinený S. Š. podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Ing. A. M., v ktorom označil dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) a písm. g) Trestného poriadku.

109. K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol, že došlo k porušeniu podstaty skutku, resp. k jeho nezachovaniu, a to vo viacerých rovinách a poukázal na to, že v opise skutku uvedenom v obžalobe v porovnaní so skutkovou vetou v odsudzujúcom rozsudku absentuje (i) miesto a čas, kde bola sušená marihuana a rastliny nájdené, (ii) hmotnosť nájdenej sušenej marihuany a priemerná koncentrácia účinnej látky THC, množstvo omamných látok v jednotlivých rastlinách rodu Cannabis, ktoré údaje boli v obžalobe uvedené iba určením celkovej hmotnosti sušenej marihuany a jej zodpovedajúcemu počtu jednorazových dávok s určením ich celkovej hodnoty a (iii) údaje o celkovej hmotnosti upotrebiteľnej časti a percentuálny podiel priemernej koncentrácie účinnej látky THC sadeníc, vykazujúcich znaky typické pre rastliny rodu Cannabis.

110. Obvinený zastáva názor, že absencia skutočností uvedených v bode 110 tohto uznesenia v obžalovacej vete je tak zásadná, že predstavuje porušenie obžalovacej zásady podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku. Obvinený je toho názoru, že absencia údaja o percentuálnom podiele účinnej látky THC sadeníc má ten následok, že skutok popísaný vo výroku obžaloby nezakladá jeho trestnoprávnu zodpovednosť, pričom zmena skutku oproti jeho vymedzeniu v obžalobe sa týka podstaty skutku, a to najmä jeho trestnosti. Obvinený v tejto súvislosti vytýka, že prokurátor už v prípravnom konaní disponoval znaleckými posudkami, ktoré obsahovali údaj THC, a preto mal v obžalobe skutok riadne vymedziť tak, aby neprišlo k jeho nezameniteľnosti a zmene jeho podstaty a totožnosti. Podľa obvineného je skutková veta vo výroku o vine napadnutého rozsudku, v ktorej súd špecifikoval sušenú marihuanu nestotožniteľná s marihuanou označenou v skutku popísanom v obžalobe prokurátora. 111. V nadväznosti na argumentáciu uvedenú v bode 111 obvinený uviedol, že konaním okresného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a obžalovacej zásady a zdôraznil, že Trestný poriadok nepoznážiadne ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť vnášať do dokazovania svoj pohľad na vec, a ktoré by tak dávalo prednosť zisťovaniu objektívnej pravdy pre vyššie uvedenými zásadami a neexistuje ani žiadne ustanovenie, ktoré by prikazovalo zisťovať pravdu za každú cenu. Podľa obvineného súd musí zisťovať skutkový stav na podklade aktivity strán a na základe voľného hodnotenia predložených dôkazov tak, aby dospel k záveru, či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Právomocou súdu tak nie je, aby súd sám aktívne vykonával dokazovanie ohľadne viny a modifikoval skutkovú vetu tak, aby pri konečnom rozhodnutí obstála, t. j. súd nie je povinný naprávať chyby pri nesprávnom vymedzení skutkovej vety v obžalobe.

112. Obvinený ďalej namieta nesprávne hodnotenie dôkazov na základe znaleckého dokazovania, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne nepreukázalo, že sa jednalo o omamné a psychotropné látky, resp. aj po znaleckom dokazovaní existujú dôvodné pochybnosti, či rastliny mali charakter zaisteného materiálu ako omamnej a psychotropnej látky podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Obvinený v tejto súvislosti namieta, že postup KEÚ PZ nebol správny, pretože znalkyňa Ing. Y. L. vypovedala, že reprezentatívna vzorka sa vyberá len na základe vizuálneho posúdenia, t. j. vzorkovaním. Obvinený ďalej uviedol, že zo 40 kusov kvetináčov s rastlinami bolo vybratých len niečo viacej ako 10 kusov. Podľa obvineného vzorkovanie sadeníc a ich následná expertíza nie je vierohodná, pretože vzorkovanie sa realizovalo len na základe subjektívneho hodnotenia znalca, ktoré nemusí byť presné, pričom obvinený vytýka, že znalkyňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2020 vierohodne nevysvetlila, akým spôsobom sa vyberá konkrétna vzorka.

113. Obvinený ďalej namieta, že rastliny boli v podmienkach KEÚ PZ vysušené a neboli skúmané zo zaistenej čerstvej rastliny, pričom zároveň uviedol, že znaleckému skúmaniu mali byť podrobené všetky zaistené sadenice rastlín. Obvinený ďalej poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 14. marca 2017, sp. zn. 6Tdo/28/2016 a uviedol, že skutok, z ktorého spáchania bol uznaný vinným napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona. Podľa obvineného preto okresný súd skutok, ktorý je mu kladený za vinu nesprávne právne posúdil.

114. K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol, že záver krajského súdu o tom, že v prípade vykonania prehliadky iných priestorov - záhradnej role, kde je vytvorená voliéra pre psa na Š. - pole s nadstavbou od nákladného auta nachádzajúca sa na parcele registra „T.“ č. XXXX/X išlo o úkon, ktorý nezniesol odklad, je absolútne nesprávny a formalistický. Obvinený zastáva názor, že na prehliadku iných priestorov so súhlasom prokurátora neboli splnené zákonné podmienky a vo veci mal byť vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinený ďalej citoval časť ustanovenia § 103 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý upravuje vstup do obydlia alebo iných priestorov len za taxatívne vymedzeným podmienok, ktoré musia byť naplnené, inak by išlo o vstup nezákonný, ako v jeho prípade. Obvinený sa nestotožňuje so záverom krajského súdu, že v danom prípade bola reálna hrozba zničenia alebo scudzenia vecí súvisiacich s drogovou trestnou činnosťou, pretože v čase vykonania prehliadky iných priestorov bol obmedzený na osobnej slobode, preto uvedená hrozba bola vylúčená a neprichádzala do úvahy.

115. Podľa obvineného boli proces nevydania príkazu na prehliadku iných priestorov a následne aj realizácia prehliadky sprevádzané procesnými pochybeniami, ktoré majú za následok nezákonnosť dôkazov zaistených pri výkone prehliadky iných priestorov a ich následnú nepoužiteľnosť v rámci dokazovania pred súdom.

116. Obvinený ďalej namieta, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by veci zaistené pri výkone prehliadky iných priestorov patrili jemu a poukázal na znalecké dokazovanie znaleckým posudkom KEÚ PZ, ktorý znalecky skúmal vecné stopy zaistené pri prehliadke iných priestorov (pozn. B1-B9), pričom na uzávere modrého vrecka a rukaviciach z misky váh neboli zviditeľnené žiadne daktyloskopické odtlačky obvineného, napriek identifikácii DNA zhodnej s DNA obvineného. V tejto súvislosti obvinený namieta, že krajský súd sa bližšie k zákonnosti takéhoto nepriameho dôkazu bližšie nevyjadril, najmä v kontexte s namietanou nezákonnosťou takto získaného dôkazu a jeho následnéhohodnotenia súdom a zároveň uviedol, že samotná existencia DNA na vecných dôkazoch nemôže zakladať záver o páchaní drogovej trestnej činnosti obvineným. Obvinený ďalej poukázal na závery rozsudku okresného súdu a zároveň rozsudku krajského súdu v spojení so závermi znaleckého posudku KEÚ PZ, pričom zastáva názor, že je sporné, či bol na predmetných veciach nájdený jeho profil DNA, a to najmä z dôvodu absencie akéhokoľvek údaja o „nosiči“ tohto profilu DNA, t. j. nie je zrejmý pôvod profilu DNA, ktorý mal byť identifikovaný ako profil zhodný s profilom DNA obvineného, čo je podporené aj tým, že na zaistených stopách neboli zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy.

117. Obvinený ďalej poukázal na to, že najmä v prípade rukavíc neboli zistené pozitívne stery na THC, preto podľa jeho názoru neexistuje žiadne prepojenie medzi profilom DNA na rukaviciach a jeho trestnou činnosťou. Podľa obvineného tak vykonané dôkazy v spojení s odôvodneniami napadnutých rozsudkov vyvolávajú značnú pochybnosť o správnosti a zákonnosti, na tieto dôkazy nemalo byť prihliadané, pretože neboli vykonané zákonným spôsobom a navyše ich hodnotenie je natoľko zmätočné, že zakladá čiastočnú nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí.

118. Obvinený uviedol, že vykonanie prehliadky iných priestorov v rozpore so zákonom je podstatnou vadou, ktorú v ďalšom konaní nie je možné sanovať, pretože ide o neopakovateľný úkon a aj výstup z takéhoto úkonu je dôkazom absolútne neúčinným. Obvinený zhrnul, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku je naplnený, nakoľko napadnuté rozhodnutie je v rozhodujúcej miere založené na dôkaze, ktorým bol porušený zákon, a to v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

119. Obvinený S. Š. ďalej poukázal na to, že spoluobvinený I. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 vypovedal a svojou výpoveďou vo vzťahu k obvinenému S. Š. vyvrátil akékoľvek tvrdenia o páchaní trestnej činnosti obvineným S. Š.. Obvinený S. Š. poukázal na to, že výrok o jeho vine je postavený primárne na výpovedi spoluobvineného I. Š. v prípravnom konaní, pričom podľa jeho názoru bola táto výpoveď plnohodnotne nahradená výpoveďou spoluobvineného I. Š. na hlavnom pojednávaní.

120. V ďalšej časti dovolania obvinený S. Š. vo vzťahu k výpovedi spoluobvineného I. Š. a postupu okresného súdu argumentuje v zhode s námietkami spoluobvineného I. Š. (viď body 62, 63 a 70), a to jednak vo vzťahu k prečítaniu celej výpovede spoluobvineného I. Š. z prípravného konania ako aj vo vzťahu k postupu okresného súdu, ktorý o námietkach obhajcov voči takému postupu nerozhodol.

121. Obvinený S. Š. preto navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátil na opätovné prerokovanie príslušnému súdu.

122. K dovolaniu obvineného S. Š. sa vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že skutočnosti namietané týmto obvineným boli v dostatočnej miere odôvodnené rozhodnutím okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu. K námietke obvineného o nezachovaní totožnosti skutku prokurátor uviedol, že okresný súd pozmenil skutok len v rozsahu, že bol upravený spôsob, akým boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu pri súčasnom zachovaní podstaty a identity samotného skutku, pričom parciálne odlišnosti spočívajúce vo vymedzení miesta, času, spôsobu spáchania skutku automaticky sami o sebe neznamenajú zmenu identity, resp. totožnosti samotného skutku.

123. K výhradám obvineného S. Š. k znaleckému dokazovaniu prokurátor uviedol, že v prípade väčšieho množstva dôkazného materiálu sa znaleckým dokazovaním neskúma každý jeden exemplár zaisteného dôkazu (sušenej rastliny), ale len vzorka, ktorá reflektuje súbor charakteristických čŕt daného dôkazného materiálu. Prokurátor ďalej uviedol, že obsah účinnej látky THC sa zisťuje z vysušených vzoriek, pričom samotné sušenie nemá zásadný vplyv na celkové množstvo účinnej látky THC, a preto je námietka obvineného, že u 27 ks nevysušených rastlín nebolo zisťované množstvo THC irelevantná.

124. K výhradám obvineného vo vzťahu k vykonaniu prehliadky iných priestorov prokurátor uviedol, že samotná neprítomnosť obvineného v čase vykonania prehliadky nie je žiadna garancia toho, že by k zničeniu, resp. odcudzeniu nemohlo dôjsť v dôsledku iných subjektov, činiteľov, resp. faktorov a ztohto dôvodu preto išlo o úkon, ktorý nezniesol odklad.

125. Prokurátor sa nestotožňuje s výhradami obvineného S. Š. k čítaniu skoršej výpovede obvineného I. Š. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní a poukázal na to, že okresný súd správne vyhodnotil pravdivosť a aj lepšiu vierohodnosť výpovede obvineného I. Š. v prípravnom konaní, a to aj na základe výpovedí obvinených O., G. a K.. Podľa prokurátora prečítanie zápisnice o výsluchu obvineného I. Š. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní nespôsobuje nezákonnosť konania, pričom ju nie je možné považovať za nezákonný dôkaz. Prokurátor doplnil, že dôkazy získané zákonným spôsobom je možné použiť v rámci celého trestného konania, a to bez ohľadu na to, či neskôr na hlavnom pojednávaní došlo k zmene výpovede alebo nie. Konfrontácia skoršej výpovede s výpoveďou na hlavnom pojednávaní je preto podľa prokurátora v súlade so zákonom.

126. Jednou z dovolacích námietok obvineného S. Š. je nezachovanie totožnosti skutku pri porovnaní so skutkom uvedeným v obžalobe a skutkom v skutkovej vete rozsudku okresného súdu.

127. Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

128. Z citovaného ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že predmetom obžaloby je vždy skutok, pričom však Trestný poriadok definíciu skutku neobsahuje. Skutok možno definovať ako určitú udalosť vo vonkajšom svete, ktorá spočíva v konaní človeka, ktorá môže maž znaky jedného alebo viacerých trestných činov, alebo nemusí vykazovať znaky žiadneho trestného činu a táto udalosť je vymedzená v príslušnom akte orgánu činného v trestnom konaní (Mencrová, I., Mnohosť trestnej činnosti, Bratislava: C. H. Beck, 2013, str. 11) alebo ako jedinečný reálny dejový príbeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh i zakončenie (JUDr. Ďurana, V., JUDr. Korgo, D., JUDr. Mašľanyová, D., Trestné právo hmotné - všeobecná časť, Vysokoškolské skriptá, 1995, str. 39).

129. Ustanovenie § 278 ods. 1 Trestného poriadku však nie je možné vykladať takým spôsobom, že medzi skutkom uvedeným v obžalobe a skutkom uvedeným v rozhodnutí súdu musí byť úplná zhoda, keďže na základe vykonaného dokazovania sa niektoré skutkové okolnosti môžu modifikovať. Pokiaľ takáto situácia nastane, musí byť zachovaná totožnosť skutku.

130. Obžalovacia zásada uvedená v ustanovení § 220 ods. 1 Tr. por. (teraz § 278 ods. 1 Tr. por.), podľa ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom, uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné naopak pribudnúť, nesmie sa zmeniť len podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku. Je potrebné zdôrazniť, že teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami popísanými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami, pričom súd môže a musí prihliadať k tým zmenám skutkového deja, ku ktorým došlo v priebehu procesu dokazovania. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná jeho podstata. Podstatu skutku pritom tvorí, ako už bolo aj vyššie uvedené, konanie páchateľa (obžalovaného), ktorým sa rozumejú prejavy vôle páchateľa vo vonkajšom svete, pokiaľ sú zahrnuté zavinením a následok týmto konaním spôsobený, ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva hmotného a ktorý spočíva v porušení alebo ohrození hodnôt (záujmov, vzťahov) chránených trestným zákonom, t. j. objektu trestného činu. Následkom z hľadiska zachovania totožnosti skutku je potrebné rozumieť porušenie individuálneho objektu trestného činu v jeho konkrétnej podobe, teda konkrétny následok (porušenie alebo ohrozenie určitého jedinečného vzťahu - záujmu), nie určitý typ následku. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že totožnosť skutku v trestnom konaní bude zachovaná popri úplnej zhode konania a následku tiež vtedy, ak bude daná zhoda aspoň v konaní pri rozdielnom následku alebo zhoda aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ale rovnako i vtedy, ak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude danázhoda v podstatných okolnostiach (z hľadiska zachovania totožnosti konania i následku nie sú podstatné napríklad tie skutkové okolnosti, ktoré charakterizujú len zavinenie či iný znak subjektívnej stránky činu). Keďže nemožno dať všeobecne platnú smernicu, čo tvorí skutok v konkrétnej prejednávanej veci a kedy je totožnosť skutku zachovaná, je nevyhnutné skúmať túto otázku vždy podľa individuálnych okolností každého prípadu zvlášť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011, sp. zn. 6Tdo/28/2011).

131. Ako je už ustálené rozhodovacou činnosťou, rámec činnosti súdu, ktorý sa nemôže prekročiť, tvoria údaje uvedené v obžalobe, ktoré obsahujú identifikačné údaje o obžalovanom a o skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný. „Skutok" je pojmom trestného práva procesného aj hmotného. Treba pritom rozlišovať medzi „skutkom" a „trestným činom". Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a podmieňujú trestnú zodpovednosť páchateľa činu. Súd môže konať a rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, nemožno ale vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadné údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Z uvedeného nemožno vyvodiť, že vzhľadom na výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní môže aj prokurátor v záverečnej reči navrhnúť modifikáciu skutku pri zachovaní totožnosti skutku. Súd však nie je viazaný povinnosťou prebrať takto modifikovaný skutok a naďalej má právo a povinnosť do rozhodnutia a tým aj do skutkovej vety premietnuť výsledky hlavného pojednávania podľa zásady hodnotenia dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. júla 2020 (sp. zn. 4To/3/2019).

132. Vo vzťahu k obvinenému S. Š. bol skutok v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava č. Kv 111/18/2200-210 zo dňa 23. januára 2020 vymedzený nasledovne:

„Obvinený S. Š. ako participujúci označenej skupiny obvinených (pozn. obvinení s výnimkou Mgr. O. O. a B. G. boli obžalovaní ako členovia organizovanej skupiny) vo svojom rodinnom dome súpisného čísla XXX postavenom v obci J. E. K. tiež sám pestoval indoor spôsobom marihuanu /rastliny rodu cannabis/, ktorú dával za finančnú odplatu na predaj obvinenému I. Š. a aj sám predával marihuanu /rastliny rodu cannabis/, a to najmenej osobám: A. G., I. Š., E. X.. V priebehu obdobia od marca 2018 do dňa 30.05.2019 obvinený A. D. pre obvineného I. Š. postupne zadovážil, doviezol, prechovával a odovzdal najmenej 10 až 15 kg marihuany /rastlín rodu cannabis/ v nadobúdacej hodnote 4.500,- EUR za 1 kg marihuany a najmenej 50 g kokaínu, ktoré následne obvinený I. Š. spolu s marihuanou /rastliny rodu cannabis/ zadováženou od obvineného S. Š. prechovával a ďalej predal sám alebo prostredníctvom obvinených X. K., A. Z., A. T.. Finančný výnos z predaja marihuany /rastlín rodu cannabis/ a kokaínu si označení obvinení rozdelili. Dňa 30.5.2019 boli vykonané na základe príkazov sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava domové prehliadky a na základe príkazov vyšetrovateľa PZ prehliadky iných priestorov a pozemkov a tiež zaisťovacie úkony podľa Trestného poriadku, pri ktorých boli okrem predmetov slúžiacich na balenie, váženie a manipuláciu zaistené marihuana /rastliny rodu cannabis/, kokaín a hašiš, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod PPZ-KEU-BA-EXP-2019/7118 zo dňa 13.9.2019 ide v prípade omamných látok zaistených u :“ „obvineného S. Š. o marihuanu /rastliny rodu cannabis/ o celkovej hmotnosti 10.972,593 g, čozodpovedá najmenej 40.831 bežným jednorazovým dávkam v hodnote najmenej 49.376,6685 EUR, pričom S. Š. vo svojom rodinnom dome súpisného čísla XXX v obci J. E. K. sám zadovažoval - pestoval indoor spôsobom marihuanu /rastliny rodu cannabis/ a zadovážil dopestovaním rastlín rodu cannabis (konope) do štádia vegetačného vývoja 317 kusov čerstvých sadeníc rastlín s celkovou hmotnosťou po vysušení 332,85 g s hmotnosťou upotrebiteľnej (fajčiteľnej) časti rastlinného materiálu o hmotnosti 133,82 g, pričom vykonanými analýzami bola v rastlinných materiáloch potvrdená prítomnosť kanabinoidov - účinnej látky konope, zastúpenie tetrahydrokanabinolu THC od 0,6 do 2,1 % hmotnostného.“

133. Porovnávajúc skutok uvedený v obžalobe a skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu v časti týkajúcej sa obvineného S. Š. najvyšší súd konštatuje, že podstata skutku, ktorý prokurátor v obžalobe kládol za vinu obvinenému S. Š. ostala zachovaná, keď z obžaloby prokurátora ako aj z rozsudku okresného súdu vyplýva, že (i) obvinený neoprávnene prechovával marihuanu, (ii) túto predával aj obvinenému I. Š., (iii) marihuanu prechovával vo svojom rodinnom dome so súpisným číslom XXX v J. E. K., (iv) marihuanu prechovával aj v záhrade nachádzajúcej sa na parcele registra T. č. XXXX/X v Š. a (v) okrem sušenej marihuany boli u obvineného zaistené sadenice rastlín rodu Cannabis. Vychádzajúc preto z ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšší súd uzatvára, že totožnosť skutku ostala zachovaná, a preto v rozdiely v popise skutku medzi obžalobou a rozsudkom okresného súdu, na ktoré poukazuje obvinený nezaložili dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorý obvinený v dovolaní nesprávne označil ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

134. Pokiaľ obvinený namieta nesprávne hodnotenie dôkazov na základe znaleckého dokazovania, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne nepreukázalo, že sa jednalo o omamné a psychotropné látky, najvyšší súd odkazuje na bod 49 tohto uznesenia a uvádza, že táto námietka obvineného je skutkového charakteru, a teda vylúčená z dovolacieho prieskumu. Prípadné nesprávne hodnotenie dokazovania nezakladá žiaden z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

135. K poukazu obvineného na rozsudok najvyššieho súdu z 14. marca 2017, sp. zn. 6Tdo/28/2016 najvyšší súd uvádza, že závery najvyššieho súdu uvedené v predmetnom rozhodnutí nie sú správne. V predmetnom rozsudku najvyšší súd okrem iného uviedol, že „Niet pochybností o tom, že rastliny rodu Cannabis (konopa) sú uvedené v zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v prílohe 1, v skupine I. pod názvom omamné látky. Znaleckým skúmaním však nebol vôbec zisťovaný obsah THC v týchto 27 čerstvých rastlinách - kríkoch a bez toho nie je možné tieto rastliny označiť ako omamné látky, ale iba ako predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej látky, ktorej rozsah - hmotnosť bol zistený. Uvedený stav nastal nesprávnym postupom orgánov činných v trestnom konaní, vrátane dozorového prokurátora. Došlo totiž k zničeniu zaistených 27 kríkov konope. Expertízne skúmanie až po vysušení 5 vzoriek a jeho výsledok je pre trestné konanie, vzhľadom na už uvedené nepoužiteľné. Za daného stavu konanie obvineného spočívajúce vo vysadení a pestovaní 27 kríkov konope je možné kvalifikovať už iba ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 Tr. zák., ale iba za podmienky, že prvostupňový súd bude akceptovať, alebo korigovať zistenú hmotnosť predmetu a doplnené znalecké dokazovanie tomuto súdu dovolí ustáliť aj novo zistenú hodnotu tohto predmetu určenému na nedovolenú výrobu omamnej látky.“

136. Názor, ktorý senát 6T vyslovil v predmetnom rozsudku odporuje stanovisku trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj 88/2015, podľa ktorého rastliny rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise, sú omamnou látkou zaradenou v I. skupine prílohy č. 1. zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ak obsahujú psychotropnú látku THC ako účinnú látku, a to v koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 naposledy označeného zákona (R 35/2016-I.), pričom ak je splnený predpoklad uvedený v bode I., sú rastliny rodu Cannabis (konopa) omamnou látkou v zmysle § 171 ods. 1 alebo § 172 ods. 1 Trestného zákona bez ohľadu na okolnosť, že ide o rastliny doposiaľ nespracovanéna účel aplikácie sušením (prípadne lúhovaním), nakoľko suchý extrakt, tinktúra (etanolový výluh) a živica z takých rastlín sú rovnako omamnými látkami, zaradenými (každá osobitne) v tej istej prílohe zákona. Doposiaľ pestované rastliny teda nie sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej látky alebo psychotropnej látky v zmysle § 173 ods. 1 Trestného zákona (R 35/2016-II.). Ani v tomto prípade teda najvyšší súd nevzhliadol dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

137. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku je podľa obvineného naplnený tým, že orgány činné v trestnom konaní vykonali prehliadku záhradnej role, kde je vytvorená voliéra pre psa na Š. - pole s nadstavbou od nákladného auta nachádzajúcej sa na parcele registra „T.“ č. XXXX/X postupom podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku, hoci prehliadka iných priestorov mala byť vykonaná podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku.

138. Podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku Prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

139. Podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1.

140. Z ustanovenia § 101 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že príkaz na prehliadku iných priestorov alebo pozemku nemusí byť vždy vyhotovený písomne. Vychádzajúc z uvedeného potom nevyhnutne musí postačovať, že splnenie podmienok na vykonanie prehliadky iných priestorov musí byť preskúmateľné zo spisového materiálu, aby súd mal dostatok informácií na preverenie zákonnosti takého postupu ako aj dodržania požiadavky proporcionality.

141. Zo Zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 30. mája 2019 (č. l. 2108 a nasl.) vyplýva, že predmetná prehliadka bola vykonaná dňa 30. mája 2019 v čase od 20.45 hod. do 22.10 hod., pričom prokurátor mal dať k takej prehliadke súhlas v uvedený deň o 20.15 hod.. Z obsahu predmetnej zápisnice zároveň vyplýva, že táto mala byť vykonaná podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku a z tohto dôvodu obsahuje údaj o tom, že príkaz na jej vykonanie nebol doručovaný. Z obsahu predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že obvinený S. Š. sa predmetnej prehliadky osobne zúčastnil.

142. Obvinený S. Š. bol zadržaný dňa 30. mája 2019 o 15.30 hod. postupom podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, čo vyplýva zo Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby z uvedeného dňa a umiestnený bol do Cely predbežného zadržania v I. (č. 173 a nasl.), a to s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, ktorý bol daný dňa 21. mája 2019 (č. l. 172).

143. Zo spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní do 30. mája 2019 nepoznali presnú identifikáciu predmetného pozemku, čo možno vyvodiť z úradných záznamov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise, z podnetu na vykonanie domovej prehliadky u obvineného S. Š. ako aj z príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemku - osobného motorového vozidla zn. K. M.. V úradnom zázname zo dňa 2. januára 2019 (č. l. 4590) sa uvádza, že skladníkom obvineného I. Š. by mal byť obvinený S. Š., ktorý by mal omamné a psychotropné látky uskladňovať na doposiaľ nestotožnenom mieste. V úradnom zázname zo dňa 9. mája 2019 (č. l. 4619) sa uvádza, že obvinený I. Š. omamné a psychotropné látky skladuje sám a časť ich odovzdáva svojmu bratovi - obvinenému S. Š., ktorý by ich mal skladovať doma a časť na doposiaľ nestotožnenej záhrade v rámci mesta Š.. Z úradného záznamu zo dňa 9. mája 2019 (č. l. 4713) vyplýva, že obvinený S. Š. by mal mať časť omamných a psychotropných látok uskladnených v záhrade, ktorá by sa mala nachádzať v katastrimesta Š., avšak zatiaľ sa ju nepodarilo stotožniť.

144. Z podnetu vyšetrovateľa na podanie návrhu na vykonanie domovej prehliadky u obvineného S. Š. zo dňa 15. mája 2019 vyplýva, že drogy obvinený I. Š. uskladňuje sám v rozostavanom dome, ktorého je vlastníkom a časť uskladňuje aj u svojho brata obvineného S. Š. na prenajatej záhrade v meste Š. (č. l. 2057-2059).

145. Z príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov zo dňa 15. mája 2019 vyplýva, že vyšetrovateľka PZ so súhlasom prokurátora podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku nariadila vykonanie prehliadky osobného motorového vozidla zn. K. M., W. kombi s ev. číslom S., ktorého držiteľom, vlastníkom a užívateľom bol obvinený S. Š. (č. l. 2089-2090).

146. Zo skutočností uvedených v bodoch 142-146 potom možno vyvodiť záver, že orgány činné v trestnom konaní získali informáciu umožňujúcu identifikovať parcelu č. XXXX/X najskôr dňa 30. mája 2019 v čase od 15.30 hod. do 20.15 hod. (vychádzajúc z toho, že v čase 20.15 hod. už o tejto skutočnosti informovali prokurátora), pričom v tomto závere najvyšší súd utvrdzuje aj skutočnosť, že vo vzťahu k obydliu a osobnému vozidlu obvineného, o ktorých existencii a súvise s trestnou činnosťou, z ktorej páchania bol obvinený dôvodne podozrivý a o ktorých orgány činné v trestnom konaní mali predchádzajúcu vedomosť, si orgány činné v trestnom konaní zabezpečili vydanie predchádzajúcich príkazov, či už na domovú prehliadku podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku, resp. na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedený záver tiež podporuje zápisnica o výsluchu svedka O. Y. zo dňa 5. septembra 2019 (č. l. 832-841), ktorý okrem iného vypovedal, že je vlastníkom predmetného pozemku, ktorého polovicu na základe ústnej dohody prenajal asi pred 12-13- timi rokmi obvinenému S. Š. a zároveň potvrdil, že dňa 30. mája 2019 v blízkosti predmetného pozemku stretol policajtov, ktorí sa ho opýtali, či pozná obvineného S. Š. a policajtom potvrdil, že ide o pozemok, objekt a voliéru, ktoré užíva obvinený.

147. V súvislosti so súhlasom prokurátora k vykonaniu prehliadky predmetného pozemku najvyšší súd uvádza, že v Zápisnici o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 30. mája 2019 sa uvádza nasledovný text: „Dňa 30.05.2019 o 20.45 hod. bolo podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora KP Trnava JUDr. A. Ž., ktorý bol o skutočnosti informovaný v čase 20.15 hod. prikročené k vykonaniu prehliadky iných priestorov alebo pozemkov.“

148. Z textu citovaného v bode 148 je zrejmé, že vyšetrovateľ v skutočnosti prokurátora nežiadal o predchádzajúci súhlas o vykonanie prehliadky, ale tohto len informoval o tom, že ju vykoná, hoci z pohľadu ustanovenia § 101 ods. 3 Trestného poriadku tak neurobil po vykonaní prehliadky, ale ešte pred jej vykonaním, vedomý si toho, že taký súhlas vopred nie je možné dosiahnuť, keďže vyšetrovateľ sa nachádzal v I. (Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká jednotka, expozitúra Bratislava) a prokurátor v J. (Krajská prokuratúra Trnava).

149. Ďalšou podmienkou pre vykonanie prehliadky iných priestorov alebo pozemku (v prejednávanom prípade) podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku je, že vec neznesie odklad. Podľa § 10 ods. 16 Trestného poriadku Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie.

150. Trestné stíhanie v predmetnej veci bolo začaté podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a obvinenie obvineným bolo vznesené podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku uznesením vyšetrovateľa zo dňa 31. mája 2019 pod ČVS: PPZ-1266/NKA-PZ-BA-2018.

151. Krajský súd v napadnutom uznesení k výhradám obvineného vo vzťahu k prehliadke predmetného pozemku uviedol nasledovné: „...v danom prípade išlo bezpochyby o úkon, ktorý nezniesol odklad, nakoľko bolo potrebné zaistiť veci súvisiace s predmetnou drogovou trestnou činnosťou a reálne hrozilo, že tieto veci môžu byť zničené, príp. scudzené iným subjektom. V danej súvislosti treba zdôrazniť, že priúkone prehliadky iných priestorov právo občana na rešpektovanie súkromia konkuruje povinnosti štátu predchádzať trestnej činnosti ako aj povinnosti zisťovať a odhaľovať trestné činy, pričom v prejednávanej veci je rozhodujúcou okolnosťou, že prehliadkou predmetných priestorov, ktoré obžalovaný S. Š. užíval, bol sledovaný legitímny cieľ a tento okamžitý zásah zo strany štátnych orgánov bol z hľadiska prevencie ďalšieho páchania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a nutnosti zabezpečiť dôkazné prostriedky bezpochyby súrny a naliehavý.“ Krajský súd ďalej uviedol: „...tento úkon je treba považovať za plne legitímny aj z hľadiska hodnotenia jeho vecnej stránky s poukazom na výsledok a obsah zaistených doličných predmetov. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval odvolací súd aj túto námietku obžalovaného za neopodstatnenú.“

152. Najvyšší súd sa s uvedeným odôvodnením krajského súdu stotožňuje a zároveň dopĺňa, že úvahy o neodkladnosti predmetnej prehliadky v danom čase mali svoje opodstatnenie, pretože orgány činné v trestnom konaní nemohli vylúčiť, či vzhľadom na zadržanie obvinených iné osoby (či už rodinní príslušníci, resp. spolupracujúce osoby, o ktorých orgány činné v trestnom konaní v danom okamihu nemali vedomosť) omamné a psychotropné látky zaistené pri predmetnej prehliadke z pozemku nepremiestnili v snahe pomôcť obvineným, resp. zakryť vlastnú trestnú činnosť.

153. Najvyšší súd sa ďalej zaoberal aj otázkou proporcionality prehliadky predmetného pozemku, t. j. či predmetná prehliadka bola vhodná, potrebná a primeraná. Prehliadka sledovala legitímny cieľ, a to vyšetrovanie trestnej činnosti, dokonca trestnej činnosti závažnej. Prehliadkou predmetného pozemku sa teda sledoval verejný záujem v podobe stíhania trestných činov a spravodlivého potrestania ich páchateľov. Vykonanie predmetnej prehliadky bolo tiež vhodné, keďže orgány činné v trestnom konaní disponovali podozrením, že obvinený S. Š. omamné a psychotropné látky uskladňuje na neznámom pozemku (bod 144). Vykonanie predmetnej prehliadky tiež bolo potrebné, keďže zo zápisnice o jej vykonaní vyplýva, že obvinený po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa v danom objekte nachádzali veci dôležité pre trestné konanie, najmä omamné a psychotropné látky. K primeranosť predmetnej prehliadky sa prejavila v tom, že táto bola vykonaná len vo vzťahu k voliére pre psa, v rámci ktorej bola umiestnená nadstavba od nákladného auta, t. j. prehliadka sa obmedzila len na tú časť pozemku, kde bolo možné predpokladať uskladnenie omamných a psychotropných látok, čo vyplynulo jednak zo zápisnice o vykonaní predmetnej prehliadky ako aj z pripojenej fotodokumentácie.

154. Zhrnúc vyššie uvedené preto najvyšší súd zastáva názor, že vykonanie prehliadky predmetného pozemku nezaložilo dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.

155. Pokiaľ ide o námietky obvineného, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by veci zaistené pri výkone prehliadky iných priestorov patrili jemu, a to s poukazom na znalecké dokazovanie znaleckým posudkom KEÚ PZ, ktorý znalecky skúmal vecné stopy zaistené pri prehliadke iných priestorov z dôvodu, že na uzávere modrého vrecka a rukaviciach z misky váh neboli zviditeľnené žiadny daktyloskopické odtlačky obvineného, napriek identifikácii DNA zhodnej s jeho DNA, najvyšší súd opätovne zdôrazňuje (viď bod 49 tohto uznesenia), že ide o skutkové námietky, ktoré sa týkajú hodnotenia skutkového stavu, do ktorého dovolací súd s ohľadom na § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku časť za bodkočiarkou zasahovať nemôže.

156. K výhradám obvineného S. Š. vo vzťahu k výpovedi obvineného I. Š. najvyšší súd odkazuje na svoje vyjadrenie v bodoch 44-46 a 95-106 tohto uznesenia, teda ani v tomto prípade najvyšší súd nevzhliadol dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.

157. Obvinený A. T. podal dovolanie proti rozsudku krajského súdu prostredníctvom obhajcov JUDr. E. W., PhD. a Mgr. Z. A., pričom ako dôvody dovolania označil dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.

158. K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol, že zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu nevyplýva spáchanie trestného činu, z ktorého spáchania boluznaný vinným. Zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu vyplýva, že konanie obvineného malo spočívať v tom, že osemkrát v období od mesiaca apríl 2018 až do 30. mája 2019 kúpil od obvineného I. Š. marihuanu vždy o hmotnosti 100 gramov, z čoho potom vyplýva, že ide o pokračovací trestný čin, teda jeden trestný čin, čo vyplýva aj z toho, že okresný súd neaplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného poriadku, teda že by obvinený spáchal viac trestných činov.

159. Obvinený namieta, že v skutkovej vete neboli jednotlivé čiastkové útoky (t. j. nákupy marihuany) konkrétne opísané, ale boli opísané iba veľmi okrajovo, bez možnosti prieskumu každého čiastkového útoku trestného činu, a to napriek § 10 ods. 15 Trestného poriadku, podľa ktorého sa skutkom rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na § 163 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

160. Obvinený si kladie otázku, ako by pri takom formulovaní skutkovej vety rozsudku mohlo dôjsť k jeho oslobodeniu z niektorého z čiastkových útokov, napr. štvrtej kúpy marihuany v prípade, ak by obvinený I. Š. uviedol, že sa pomýlil a predaj nebol spolu realizovaný osemkrát, ale len sedemkrát, pričom zastáva názor, že formulácia skutku takým spôsobom, že jednotlivé čiastkové útoky, t. j. nákupy marihuany nie sú riadne konkretizované, ani neumožňovala riadne prejednanie obžaloby, alebo jeho oslobodenie čo i len z jedného čiastkového útoku (R 55/2013).

161. Vadu skutkovej vety s následnou nemožnosťou riadneho prieskumu, a to aj zo strany dovolacieho súdu potom podľa obvineného možno považovať za nesprávne právne posúdenie, pričom skutok mal byť právne posúdený ako pokračovací trestný čin so všetkými jeho atribútmi. Obvinený tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. III. ÚS 509/2015, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces.

162. Obvinený ďalej namieta, že skutková veta rozsudku okresného súdu neuvádza koncentráciu účinnej látky v marihuane, ktorú mal obvinený kúpiť od obvineného I. Š., pričom uvedenie koncentrácie účinnej látky v marihuane zaistenej pri domovej prehliadke (pozn. 71,3 gramu marihuany) nepreukazuje, že pri domovej prehliadke bola nájdená práve časť marihuany pochádzajúcej z niektorého z ôsmych nákupov marihuany od obvineného I. Š.. Z uvedeného potom obvinený vyvodzuje, že zo skutkovej vety nie je možné posúdiť trestnosť činu týkajúcu sa ôsmych nákupov marihuany, pretože z jej opisu nie je zrejmé, že by predmetná marihuana obsahovala účinnú látku THC v koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z..

163. Obvinený ďalej poukázal na to, že ani spojenie použité okresným súdom pri iných obvinených v znení „v nezistenej koncentrácii účinnej látky THC, avšak spôsobilú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie“ nie je v súlade so zákonom, pretože takýto záver o kvalite marihuany nie je následne preskúmateľný ohľadom správnosti právneho posúdenia, a to aj zo strany dovolacieho súdu. Obvinený ďalej doplnil, že nepovažuje za zákonné, ak je skutkový údaj o kvalite marihuany nahrádzaný právnou pojmológiou, a to dokonca nesprávnou, pretože ustanovenie § 130 ods. 5 Trestného zákona, z ktorého citované spojenie vychádza, je zastrešujúcim pojmom pre všetky návykové látky, medzi ktoré nepatria len omamné a psychotropné látky. Obvinený ďalej uviedol, že pri marihuane sa nevyžaduje, aby koncentrácia účinnej látky napĺňala definíciu podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona, ale aby obsahovala účinnú látku THC v koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z..

164. Obvinený ďalej namieta aplikáciu kvalifikačného znaku podľa § 138 písm. b) Trestného zákona (páchanie trestného činu po dlhší čas), ktoré podľa jeho názoru nie je možné použiť pri drogových trestných činoch vo vzťahu ku kúpe drogy, nakoľko by to predstavovalo neústavné rozšírenie trestnoprávnej zodpovednosti na bežných konzumentov až na obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Obvinený poukázal na to, že bežní konzumenti kupujú drogy podľa hmotnosti a nie podľa počtu obvykle jednorazových dávok, napr. aj z dôvodu, aby mali pri väčšom odbere výhodnejšiu cenu, resp. aby častým vyhľadávaní dílera neriskovali svoju bezpečnosť. Podľa obvineného preto nie je ústavne a zákonne konformné, aby boli konzumenti nútení odoberať menšie množstvá tak, aby museli dílera vyhľadávať častejšie a kupovať menšie množstvá len z dôvodu, aby sa ich konanie rýdzi právnym formalizmom neposudzovalo ako obzvlášť závažný zločin.

165. Obvinený uviedol príklad, kedy by konzument kúpil a prechovával napr. 10 gramov marihuany, čím by naplnil skutkovú podstatu trestného činu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, pričom ak by mu väčšina tohto množstva vydržala viac ako šesť mesiacov, keďže nie je závislým, by sa jeho konanie kvalifikovalo ako obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, čo považuje za rýdzo mechanickú právnu kvalifikáciu.

166. Obvinený ďalej namieta, že spoločné fajčenie marihuany (pozn. vo vzťahu k osobe Y. P.) nemožno považovať za zadováženie omamnej látky v zmysle § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Podľa obvineného následkom zadováženia drogy musí byť jej prechovávanie, teda držba - faktické ovládanie drogy, ktoré však Y. P. nevykonával (teda Y.Á. P. drogu neprechovával), preto nie je možné tvrdiť, že by menovanému obvinený drogu zadovážil.

167. Obvinený za nesprávne právne posúdenie skutku považuje aj nezrozumiteľnosť právnej vety rozsudku okresného súdu, z ktorej vyplýva, že by mal svedkovi Y. P. zadovažovať drogy do dlhší čas a aj vo väčšom rozsahu, hoci v skutku je opísané iba jediné spoločné konzumovanie marihuany s menovaným svedkom a tiež to, že z právnej vety vyplýva, akoby mal obvinený zakúpenú marihuanu o hmotnosti 800 gramov prechovávať po dlhší čas, čo nekorešponduje so znením skutkovej vety, teda že nie je zrejmé, ktorá časť kvalifikačného momentu kvalifikovanej skutkovej podstaty sa týka ktorej z viacerými spôsobmi naplnených objektívnych stránok žalovaného skutku.

168. Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i), resp. písm. g) Trestného poriadku obvinený vzhliada aj v arbitrárnosti rozhodnutia a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 7. augusta 2013, sp. zn. I. ÚS 485/2013, podľa ktorého by nedostatočné odôvodnenie skutkových záverov, arbitrárnosť rozhodnutia, nesprávne vyhodnotenie dôkazov a extrémny nesúlad dokazovania s rozhodnutím malo predstavovať dôvod na podanie dovolania pre nesprávne právne posúdenie.

169. Obvinený ďalej uviedol, že jediným usvedčujúcim dôkazom vo vzťahu k jeho osobe bola výpoveď obvineného I. Š. z prípravného konania z 13. júna 2019, ktorú však obvinený I. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 vyvrátil ako nepravdivú, pričom pravdivosť a vierohodnosť jeho výpovede z prípravného konania mala byť vyvrátená aj výpoveďami ďalších obvinených a svedkov. Podľa obvineného je výpoveď obvineného I. Š. z 13. júna 2019 vo vzťahu k jeho osobe absolútne nekonkrétna a tvrdenia v nej uvádzané sú nepravdivé a neboli v rámci konania riadne verifikované a dokázané. Obvinený poukázal na to, že obvinený I. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obvinenému drogy nikdy nepredal a ani nedal a s obvineným komunikoval len ohľadom hydrografiky. Obvinený ďalej poukázal na to, že obvinený I. Š. na hlavnom pojednávaní vysvetlil dôvody, prečo vypovedal v prípravnom konaní tak ako vypovedal a uviedol, že tak urobil na základe odporučenia jeho vtedajšieho obhajcu, ktorý mu tak radil urobiť z dôvodu, aby mohol uzatvoriť dohodu o vine a treste a aby mu mohol byť uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, resp. aj 5 rokov a aby mohol byť prepustený z väzby. Obvinený v tejto súvislosti upozornil na to, že s uvedenými výhradami sa ani okresný a ani krajský súd nevysporiadali, a to napriek tomu, že ich v konaní opakovane uvádzal.

170. V ďalšej časti dovolania obvinený analyzuje výpoveď obvineného I. Š. z prípravného konania, ktorá je podľa jeho názoru nekonkrétna a zároveň nie je podporená žiadnym iným dôkazom. Obvinený napr. poukazuje na to, že nie je logické, aby v mesiaci apríl 2018 oslovil obvineného I. Š. s požiadavkou na kúpu marihuany, keď obvinenému I. Š. ju mal od mesiaca marec 2018 dodávať obvinený A. D., ktorého však obvinený vôbec nepoznal a za nelogické považuje obvinený aj to, že všetci ostatní obvinení si mali od obvineného I. Š. chodiť brávať drogy do jeho dielne v areály firmy Y., pričom obvinený I. Š. mal obvinenému drogy nosiť pred dom v centre mesta, kde obvinený býva, a to ešte v 100 gramových baleniach. Obvinený ďalej poukazuje na rozpory vyplývajúce z výpovede obvineného I. Š., ktorý si mal na jednej strane od obvineného A. D. zabezpečiť 10-15 kg marihuany, avšak predať iným obvineným mal len 3 kg a zároveň na rozpory medzi výpoveďou obvineného I. Š. s výpoveďami iných obvinených, napr. obvinených O. a K. či G. či svedkov, pokiaľ ide o množstvo a obdobie, počas ktorého mal obvinený I. Š. marihuanu predávať a tiež pokiaľ ide o obvineným I. Š. uvádzané tvrdenia o množstve a nakladaní s hašišom zo strany obvineného, o používaných šifrách vo vzájomnej komunikácii či ďalšom predaji marihuany iným osobám zo strany obvineného.

171. Obvinený ďalej namieta, že z výpovede svedka Y. P. z prípravného konania z 21. augusta 2019 nevyplynulo, že by menovaný svedok mal niekedy s obvineným užiť marihuanu a ani to, že svedok mal s obvineným užívať marihuanu priemerne jedenkrát za mesiac, teda že aj v tomto smere sú rozhodnutia konajúcich súdov nesprávne, arbitrárne a nezákonné.

172. Vo vzťahu k uloženému ochrannému protitoxikomanickému liečeniu ambulantnou formou obvinený uviedol, že toto mu bolo uložené na podklade znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalkyňou MUDr. D. S. dňa 21. septembra 2019, pričom menovaná znalkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. augusta 2020, pričom obvinený bol v tom čase vo väzbe už takmer 15 mesiacov za súčasnej abstinencie od drog, preto obvinený zastáva názor, že ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu (11. mája 2021) už potreba nariaďovať ochranné liečenie zanikla, a preto je namieste mu toto ochranné liečenie nenariaďovať.

173. Obvinený ďalej namieta rozsah zabezpečených a prezentovaných výsledkov odpočúvania a záznamov telekomunikačnej prevádzky poukazujúc na chýbajúcu komunikáciu medzi obvineným a svedkom P. vo vzťahu k pôžičke 150,- EUR, ktorú mal obvinený menovanému svedkovi poskytnúť a tiež zdôrazňuje, že prepisy odpočúvania a záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi ním a obvineným I. Š. nepotvrdili tvrdenia obvineného I. Š. o šifrách, ktoré mali medzi sebou pri komunikácii používať.

174. Obvinený ďalej poukazuje na nezákonnosť vykonaného dokazovania vo vzťahu k výpovedi obvineného I. Š., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020, pričom zároveň bola prečítaná aj celá výpoveď menovaného obvineného z prípravného konania z 13. júna 2019, a to bez splnenia podmienok podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku. Obvinený vzhľadom na skutočnosť, že obvinený I. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 nevyužil svoje právo nevypovedať a vypovedal a na otázky odmietol vypovedať zastáva názor, že pokiaľ medzi jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou z prípravného konania boli rozpory, tieto mali byť odstraňované len takým spôsobom, že zápisnica o výpovedi obvineného I. Š. z prípravného konania mala byť čítaná len v tých častiach, v ktorých sa predmetné rozpory nachádzali. Z uvedeného, podľa obvineného nesprávneho postupu okresného súdu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júna 2020 vyplýva, že výpoveď obvineného z prípravného konania predstavuje neprípustný a nezákonný dôkaz, na ktorý nemalo byť v konaní vôbec prihliadané, pričom obvinený namieta, že krajský súd sa s touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

175. Obvinený preto navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného, zrušil rozsudok krajského súdu v časti, ktorá sa týka jeho osoby ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok krajského súdu obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a znovu rozhodol. Obvinený tiež navrhol, aby najvyšší súd rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody stým, aby nebol vzatý do väzby.

176. Obvinený A. T. svoje dovolanie ďalej doplnil aj sám podaním doručeným okresnému súdu dňa 11. apríla 2022, v ktorom uviedol, že právna veta sa so skutkovou vetou zhoduje len čiastočne, a to v prechovávaní omamnej látky, čo zakladá právnu kvalifikáciu podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, avšak v ostatnej časti právne posúdenie nezodpovedá skutkovému stavu, ako bol tento zistený okresným súdom a následne potvrdený krajským súdom. Obvinený ďalej poukázal na to, že trestným je len neoprávnené nakladanie s omamnými a psychotropnými látkami, pričom neoprávnenosť je znakom trestného činu podľa § 172 Trestného zákona a tvorí jeho skutkovú podstatu a v tejto súvislosti poukázal na to, že skutková veta v jeho prípade neobsahuje vyjadrenie neoprávnenosti nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, čo zakladá dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

177. K dovolaniu obvineného A. T. ako aj k doplneniu dovolania menovaného obvineného sa vyjadril prokurátor v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 24. augusta 2022, v ktorom okrem iného uviedol, že na námietky obvineného poskytujú dostatočnú argumentáciu odôvodnenia rozsudkov okresného a krajského súdu. Prokurátor zároveň uviedol, že pri objektívnom hodnotení prezentovaných námietok obvineného je zrejmé, že tieto nemajú oporu v priebehu trestného konania a ani vo vykonanom dokazovaní, pričom ide o námietky subjektívne, výlučne selektívne a právne aj skutkovo irelevantné.

178. K námietkam obvineného vo vzťahu k formulácii skutkovej vety prokurátor uviedol, že obžaloba bola podaná pre odlišne formulovaný skutok, pričom okresný súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k inému právnemu posúdeniu skutku aj k osobe obvineného, a preto zodpovedajúco upravil pri zachovaní totožnosti skutku skutkovú vetu, ktorá však reflektuje všetky zákonné znaky trestného činu, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným. Podľa prokurátora je bez právneho významu, že „jednotlivé predaje“ nie sú formulované ako samostatné útoky pokračovacieho trestného činu.

179. Vo vzťahu k rozporom medzi dôkazmi, na ktoré obvinený poukázal vo svojom dovolaní prokurátor uviedol, že konanie pred súdom je v zásade kontradiktórne a pasivita obvineného pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní nemôže založiť relevantnosť dovolania. Prokurátor tiež uviedol, že skutková veta rozsudku okresného súdu ako aj súvisiaci výrok rozsudku krajského súdu majú jednoznačný základ vo vykonanom dokazovaní, a teda reflektujú výlučne dokázaný skutkový stav.

180. Vo vzťahu k absencii percentuálneho vyjadrenia účinnej látky prokurátor uviedol, že je logické, že pokiaľ bola marihuana spotrebovaná tretími osobami vrátane obvineného, zistenie percentuálneho zastúpenia účinnej látky je v zásade nemožné. Odhliadnuc od uvedeného ale podľa prokurátora z vykonaného dokazovania vyplynulo, že išlo o marihuanu s koncentráciou účinnej látky THC tak, ako to formuloval okresný súd a krajský súd, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a k čomu v odôvodnení súd aj zodpovedajúco argumentoval.

181. Prokurátor zastáva názor, že dovolacie dôvody prezentované obvineným A. T. nemajú reálnu skutkovú a ani právnu oporu v realizovanom trestnom konaní, a preto navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

182. Obvinený A. T. sa tiež prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Z. A. vyjadril k dovolaniu obvineného I. Š., pričom uviedol, že s argumentáciou obvineného I. Š. súhlasí. Obvinený poukázal na to, že aj obvinený I. Š. vo svojom dovolaní napáda nezákonnosť čítania svojej výpovede z prípravného konania, v čom vidí naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Pokiaľ ide o argumentáciu obvineného I. Š. vo vzťahu k nezákonnosti vykonania prehliadky iných priestorov, túto obvinený A. T. považuje za správnu a navrhuje, aby ju najvyšší súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj v jeho prospech. Vo svoj prospech obvinený A. T. navrhuje zohľadniť aj argumentáciu obvineného I. Š. vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

183. Obvinený A. T. sa ďalej prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Z. A. vyjadril aj k dovolaniam obvinených A. Z., A. D. a S. Š., pričom s argumentáciou menovaných obvinených v ich dovolaniachsúhlasí a navrhuje ju pri rozhodovaní zohľadniť aj vo svoj prospech. Vo vzťahu k vyjadreniu prokurátora k jeho dovolaniu obvinený A. T. uviedol, že prokurátor sa v podstate len odvoláva na závery a odôvodnenie obsiahnuté v rozsudkoch okresného a krajského súdu, ku ktorých nesprávnosti sa už vyjadril vo svojom dovolaní. Na margo prokurátorom vytýkanej pasivity v konaní obvinený uviedol, že nie je jeho povinnosťou dokazovať svoju nevinu, ale prokurátor je povinný dokazovať jeho vinu a zároveň odkázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že v konaní nebol pasívny.

184. Obvinený sa napokon prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Z. A. vyjadril aj k doplneniu dovolania obvineného A. D. a uviedol, že s argumentáciou menovaného obvineného v doplnení jeho dovolania súhlasí, zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k dovolaniam obvinených A. Z., A. D. a S. Š. a navrhol argumentáciu obvineného A. D. v jeho dovolaní pri rozhodovaní zohľadniť aj vo svoj prospech v súlade s princípom beneficio cohaesionis.

185. Obvinený namieta, že zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu nevyplýva spáchanie trestného činu, z ktorého spáchania bol uznaný vinným. Obvinený bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal podľa právnej vety rozsudku okresného súdu spáchať tak, že neoprávnene kúpil, (inému) zadovážil a po akúkoľvek dobu prechovával omamnú látku, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a čin spáchal vo väčšom rozsahu.

186. Porovnávajúc skutkovú vetu rozsudku okresného súdu s právnou vetou a právnou kvalifikáciou najvyšší súd musí konštatovať, že sa s tvrdením obvineného A. T. nemôže stotožniť. Predovšetkým je potrebné uviesť, že skutkovej vete zodpovedá právna veta a tej právna kvalifikácia trestného činu, z ktorého spáchania bol obvinený uznaný vinným. Obvinený A. T. si od obvineného I. Š. neoprávnene opakovane (osemkrát) kupoval marihuanu, robil tak od presne nezisteného času až do 30. mája 2019, teda robil tak po dlhší čas a zároveň čin spáchal vo väčšom rozsahu vychádzajúc z hodnoty marihuany, ktorú si za uvedené obdobie kúpil. Zo skutkovej vety ďalej vyplýva, že obvinený marihuanu zakúpenú od obvineného I. Š. minimálne od mesiaca apríl 2018 až do dňa 30.05.2019 bezplatne dal (zadovážil) v rámci spoločného užívania marihuany osobe Y. P. ako aj to, že takto zakúpenú marihuanu neoprávnene prechovával byte č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu vchodu č. X na ulici P.. E. v Š.. Najvyšší súd preto uzatvára, že skutková veta rozsudku okresného súdu obsahuje úplný popis všetkých skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným.

187. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, že v skutkovej vete neboli jednotlivé čiastkové útoky (t. j. nákupy marihuany) konkrétne opísané, táto okolnosť vyplýva z vykonaného dokazovania, kedy vo vzťahu k jednotlivým nákupom marihuany bolo preukázané len to, že tieto sa uskutočnili v období od mesiaca apríl 2018 od 30. mája 2019, pričom malo ísť o nákupy marihuany v množstve 100 g vždy za sumu 600,- EUR, a to v celkom množstve 800 g za celkovú sumu 4.800,- EUR.

188. Podľa ustanovenia § 163 ods. 3 Trestného poriadku síce platí, že výrok rozsudku musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania. Uvedené však nie je možné vykladať tak, že pokiaľ miesto, čas či spôsob spáchania trestného činu, resp. jeho čiastkového útoku nie sú zistené, že by v takomto prípade automaticky nemalo ísť o trestný čin. Z ustanovenia § 163 ods. 3 Trestného poriadku totiž vyplýva, že uvedené skutočnosti je potrebné uviesť vo výroku rozsudku predovšetkým z dôvodu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, resp. jeho čiastkovým útokom. Nevyhnutné však v každom prípade je, aby vo výroku rozsudku boli uvedené všetky zákonné znaky trestného činu vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

189. Obvinený v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky pod R 55/2023-II., podľa ktorého „Ak pri posudzovaní pokračovacieho trestného činu súd dospeje k záveru, že sa niektorý čiastkový útok nestal,nemôže - vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 16 Tr. por. (pozn. teraz § 10 ods. 15 Trestného poriadku)

- rozhodnúť „iba“ o vypustení takéhoto čiastkového útoku zo skutku uvedeného v obžalobe, ale v tejto časti má rozhodnúť o oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že sa čiastkový skutok nestal.“

190. Predmetné rozhodnutie však neriešilo otázku špecifikácie výroku rozsudku v prípade, že ide o pokračovací trestný čin, ale procesnú otázku oslobodenia obžalovaného spod obžaloby zo spáchania niektorého z jeho čiastkových útokov práve z dôvodu, že podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku sa skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak. Uvedené vyplýva z ustanovení § 119 ods. 1 písm. a) a § 285 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného priadku, podľa ktorých je predmetom dokazovania v trestnom konaní to, či sa stal skutok a či má znaky trestného činu a v prípade, že sa skutok nestal alebo že nie je trestným činom alebo ak nebolo dokázané, že ho spáchal obžalovaný, sa obžalovaný z jeho spáchania spod obžaloby oslobodí.

191. Na otázku obvineného, ako by pri uvedenom formulovaní skutkovej vety rozsudku mohlo dôjsť k jeho oslobodeniu z niektorého z čiastkových útokov možno za daných okolností odpovedať tak, že súd by v rozsudku uviedol len taký počet nákupov marihuany, ktorý by vyplynul z vykonaného dokazovania, čo vyplýva práve zo špecifickej situácie, kedy miesto a presný čas spáchania čiastkového útoku (t. j. v prípade obvineného nákup 100 g marihuany za 600,- EUR) nebolo dokazovaním zistené, resp. preukázané.

192. K výhrade obvineného, že skutková veta neuvádza koncentráciu účinnej látky v marihuane, ktorú mal obvinený kúpiť od obvineného I. Š. najvyšší súd poukazuje na body 53-55 tohto uznesenia, v ktorých vysvetľuje, prečo v prípade nezaistených drog nie je potrebné v skutkovej vete uvádzať účinnú látku príslušnej drogy.

193. Najvyšší súd považuje za potrebné reagovať aj na výhrady obvineného A. T. uvedené v bode 164. Uvedené výhrady sa týkajú primárne iných obvinených, avšak reakcia najvyššieho súdu na ne de facto dopĺňa argumentáciu najvyššieho súdu uvedenú v bodoch 53-55 tohto uznesenia.

194. Trestný čin podľa § 172 Trestného zákona (teda trestný čin, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným) je označený ako nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi.

195. Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona Návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

196. Ustanovenie § 172 Trestného zákona je tzv. blanketnou normou, pretože v tomto prípade odkazuje na iný zákon, ktorým je zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (ďalej len „zákon č. 139/1998 Z. z.“).

197. Omamná a ani psychotropná látka nie sú definované ustanovením § 130 ods. 5 Trestného zákona (ako na to správne upozornil obvinený) pretože predmetné ustanovenie tieto látky iba zaraďuje medzi „návykové látky“, pričom omamná a ani psychotropná látka nie je definovaná tým, že je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

198. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

199. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnyminásledkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

200. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. Omamné látky a psychotropné látky sa zaraďujú podľa ich účinkov na zdravie do troch skupín uvedených v prílohe č. 1, z ktorých sa vyraďujú alebo preraďujú do inej skupiny podľa rozhodnutia Medzinárodného úradu pre kontrolu omamných látok pri Organizácii Spojených národov (ďalej len "medzinárodný úrad"), na základe právne záväzných aktov Európskej únie alebo na základe odôvodneného podnetu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

201. Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 Kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

202. Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi v základnej skutkovej podstate vymenúva, aké činnosti spojené s omamnou a psychotropnou látkou sú trestné za predpokladu, že sa vykonávajú neoprávnene. Zároveň je uvedený trestný čin už vo svojej základnej skutkovej podstate zločinom.

203. Judikatúra zároveň dospela k záveru, že o omamnú, resp. psychotropnú látku nepôjde v prípade, ak síce taká látka bude zaradená v Prílohe č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z., avšak pôjde o také množstvo a koncentráciu, v ktorej nebude spôsobilá vyvolať účinky uvedené v § 2 ods. 1, resp. v § 2 ods. 2 uvedeného zákona. Pre trestnoprávny postih neoprávneného nakladania s omamnou, resp. psychotropnou látkou preto musí ísť o také množstvo danej látky, ktoré bude spôsobilé vyvolať účinky uvedené v cit. ustanoveniach zákona č. 139/1998 Z. z. (R 24/1998). K stanovisku trestného kolégia najvyššieho súdu zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky v č. 2- 3/1998 pod poradovým číslom 24 najvyšší súd poznamenáva, že podľa predmetného stanoviska má postačovať také množstvo látky, „ktoré je spôsobilé po jej použití ovplyvniť psychiku človeka, resp. ktoré znamená nebezpečenstvo pre jeho zdravie alebo život“, ktorý záver najvyšší súd koriguje tak, že musí ísť o také množstvo, ktoré bude (pokiaľ ide o omamnú, resp. psychotropnú látku) spôsobilé vyvolať účinky uvedené v § 2 ods. 1, resp. ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z..

204. Podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

205. Z ustanovenia § 163 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 172 ods. 1 Trestného zákona nevyplýva, že by zákonným znakom trestného činu podľa § 172 Trestného zákona bolo uvedenie účinnej látky a jej množstva. Zhrnúc uvedené, ak súd v skutkovej vete uvedie, že obvinený neoprávnene nakladal (kupoval, zadovažoval, prechovával atď.) s marihuanou (pozn. okresný súd pre omamnú látku „rastliny rodu Cannabis“ zadefinoval označenie „marihuana“, ktoré označenie v skutkovej vete používal vo vzťahu ku všetkým obvineným), potom je zrejmé, že išlo o neoprávnené nakladanie s marihuanou množstve, ktoré vyvoláva účinky podľa § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z.., teda o nakladanie s omamnou látkou.

206. Najvyšší súd nesúhlasí s argumentáciou obvineného, podľa ktorej nie je ústavne a zákonne konformné, aby boli konzumenti nútení odoberať menšie množstvá tak, aby museli dílera vyhľadávať častejšie a kupovať menšie množstvá len z dôvodu, aby sa ich konanie rýdzi právnym formalizmom neposudzovalo ako obzvlášť závažný zločin. Obvinený túto výhradu vzniesol vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 138 písm. b) Trestného zákona s tým, že pri drogových trestných činochby to vo vzťahu ku kúpe drogy predstavovalo neústavné rozšírenie trestnoprávnej zodpovednosti na bežných konzumentov až na obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

207. Obvinený predovšetkým opomína, že je záujmom štátu, aby sa s omamnými a psychotropnými látkami nakladalo len oprávnene, teda s príslušným povolením. Nikto konzumentov nenúti odoberať menšie množstvá, naopak, je záujmom štátu, aby omamné a psychotropné látky neboli vôbec odoberané, teda aby neboli ani ich konzumenti. Trestný zákon v tejto súvislosti pamätá na bežných konzumentov, ktorí drogy prechovávajú pre vlastnú potrebu, pričom ustanovenie § 171 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 upravovalo dve privilegované skutkové podstaty (prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzorza pre vlastnú potrebu, resp. pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu), v rámci ktorých nebolo trestné aj zadováženie si takej látky. Pokiaľ však ide o väčšie množstvo takých látok, teda množstvo, ktoré zodpovedá viac ako desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, potom z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti je bez právneho významu, že sa páchateľ takého trestného činu bude brániť argumentáciou, že si také látky zadovážil „pre osobnú spotrebu“. Tu najvyšší súd len dopĺňa, že každý obvineným realizovaný jednotlivý nákup množstva 100 g marihuany zodpovedá (vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej činnosti, kde 500 mg marihuany predstavuje jednu obvykle jednorazovú dávku na použitie) počtu 200 obvykle jednorazových dávok na použitie, ktorý počet Trestný zákon neposudzuje ako pre „osobnú spotrebu“ (§ 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona). Konanie obvineného tak bolo v súlade s Trestným zákonom správne právne kvalifikované aj podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, keďže tak robil po dlhší čas.

208. K otázke zadováženia omamnej látky spoločným fajčením najvyšší súd poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bodoch 21-23 tohto uznesenia vo vzťahu k obvinenému A. Z., ktorá je primerane použiteľná aj vo vzťahu k obvinenému A. T., ku ktorej najvyšší súd poznamenáva, že obvinený nebol uznaný vinným preto, že by svedok Y. P. omamnú látku „prechovával“, ale preto, že obvinený menovanému svedkovi omamnú látku „zadovážil“.

209. Pokiaľ ide o kvalifikačné znaky „po dlhší čas“ a „vo väčšom rozsahu“, tieto sa vzťahujú na tú časť konania obvineného, podľa ktorého si od obvineného I. Š. od mesiaca apríl 2018 do 30. mája 2019 kupoval marihuanu v množstve 100 g za cenu 600,- EUR, pričom tak v uvedenom období kúpil celkom najmenej 800 g marihuany za sumu 4.800,- EUR. Keďže okresný súd celé konanie obvineného právne posúdil ako jeden trestný čin, mohol v právnej vete na uvedené reagovať napr. použitím spojenia „z časti“, aby príslušné kvalifikačné znaky vztiahol na tú časť konania obvineného, s ktorou majú súvis, avšak odhliadnuc od uvedeného najvyšší súd nevzhliadol nesúlad skutkovej vety s právnou vetou v rozsudku okresného súdu, pretože inak je právna kvalifikácia skutku obvineného správna.

210. K námietkam obvineného uvedeným v bodoch 170-172 a 174 najvyšší súd uvádza, že tieto sú skutkového charakteru a ako také sú z dovolacieho prieskumu vylúčené. Obvinený v nich namieta hodnotenie dokazovania vo vzťahu k výpovedi obvineného I. Š., ďalej vo vzťahu k výpovedi svedka Y. P. a tiež vo vzťahu k prepisom záznamov odpočúvania telekomunikačnej prevádzky. Najvyšší súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na bod 49 tohto uznesenia a uvádza, že v dovolacom konaní nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní aj sám vykonávať.

211. V súvislosti s námietkami obvineného k čítaniu výpovede obvineného I. Š. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní najvyšší súd poukazuje na body 95-106 tohto uznesenia, v ktorých sa podrobne vyjadruje k správnosti tohto postupu okresným súdom bez potreby opakovania svojej argumentácie.

212. Čo sa týka poukazu obvineného na dovolacie námietky iných obvinených najvyšší súd poznamenáva len toľko, že zásada beneficium cohaesionis v dovolacom konaní neplatí, a preto rozhodnúť v prospech obvineného na podklade dôvodu, na ktorého základe dovolací súd rozhodne v prospech iného obvineného, v dovolacom konaní nie je možné bez toho, aby obvinený takúargumentáciu uviedol vo vlastnom dovolaní. Odhliadnuc od uvedeného najvyšší súd poukazuje na to, že námietky obvineného I. Š. týkajúce sa nezákonnej prehliadky iných priestorov ako aj námietky týkajúce sa nezákonného prečítania zápisnice o výsluchu obvineného I. Š. z prípravného konania nevyhodnotil ako dôvodné.

213. K uloženiu ochranného protitoxikomanického ambulantného liečenia obvinenému A. T. zo spisu okresného súdu vyplýva, že toto mu bolo uložené na podklade znaleckého posudku č. 110/2019 vypracovaného dňa 21. septembra 2019 znalkyňou MUDr. D. S., ktorá u obvineného zistila syndróm závislosti od canabinoidov, a to závislosť psychickú, ktorá sa prejavuje túžbou po droge, pravidelným užívaním drogy, zníženou kritičnosťou, racionalizáciou abúzu drogy bez zjavných somatických abstinenčných prejavov s tým, že ide o počiatočnú závislosť od marihuany, ktorá sa prejavuje bažením o droge, stupňujúcou frekvenciou užívania drogy, postupným zvyšovaním tolerancie voči droge (č. l. 1871-1896). Znalkyňa bola vypočutá na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. augusta 2020, kde vypovedala, že obvinený v chránenom prostredí nemá prístup k drogám a nemá abstinenčné prejavy a po dlhom čase sa baženie, túžba po droge zredukovala, zminimalizovala. Keďže však znalkyňa dospela k záveru, že obvinený je psychicky závislý na marihuane, z medicínskeho hľadiska zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Znalkyňa zároveň pripustila, že psychická závislosť obvineného mohla pominúť, avšak s tým, že človek je závislý do konca života (č. l. 5412).

214. Obvinenému bolo predmetné ochranné liečenie uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

215. Podľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

216. V prípade obvineného najvyšší súd nemôže konštatovať, že by obvinenému bolo uložené ochranné liečenie bez splnenia zákonných podmienok na jeho uloženie. U obvineného bol znaleckým skúmaním konštatovaný syndróm závislosti od canabinoidov, a to závislosti psychickej, pričom znalkyňa na svojich záveroch zotrvala aj na hlavnom pojednávaní, ktoré cca jeden mesiac predchádzalo vyhláseniu rozsudku okresného súdu. Najvyšší súd preto konštatuje, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku nezistil.

217. Odhliadnuc od uvedeného najvyšší súd dopĺňa, že podľa informácie poskytnutej administratívnym pracoviskom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon trestu Leopoldov obvinený uložené ochranné liečenie doposiaľ vykonávať nezačal a vzhľadom na predpokladaný koniec trestu dňa 31. mája 2029 bude na výkon uloženého ochranného liečenia zaradený pred koncom výkonu trestu odňatia slobody. Za týchto okolností aj s ohľadom na ďalší časový odstup od vypracovania znaleckého posudku č. 110/2019 potom obvinený môže osobitným návrhom pred Okresným súdom Trnava iniciovať konanie o upustení od výkonu ochranného liečenia z dôvodu, že pred jeho začatím zanikli okolnosti, pre ktoré mu bolo uložené (§ 74 ods. 3 Trestného zákona a § 447 ods. 1 Trestného poriadku).

218. Obvinený A. T. ďalej namieta, že skutková veta v jeho prípade neobsahuje vyjadrenie neoprávnenosti nakladania s omamnými a psychotropnými látkami.

219. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. Zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo.

220. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. Zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami zaradenými do II. a III. skupiny je pestovanie, spracovanie, výroba, dovoz, vývoz, tranzit, veľkodistribúcia, výdaj, výskumná, výučbová a expertízna činnosť vrátane kontroly liečiv a liekov (ďalej len "expertízna činnosť"), ktorá sa vykonáva na účely zdravotnej starostlivosti alebo na účelyveterinárnej starostlivosti.

221. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 139/1998 Z. z. Nedovolené zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami je zaobchádzanie iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon.

222. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 139/1998 Z. z. Držať omamné látky a psychotropné látky podľa osobitného predpisu sú oprávnení: a) policajt, b) ozbrojený príslušník finančnej správy, c) príslušník vojenskej polície, d) príslušník spravodajských služieb, e) príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.

223. Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 Kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

224. Ako už najvyšší súd uviedol v bode 197 tohto uznesenia, ustanovenie § 172 Trestného zákona je blanketnou normou, keďže zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami upravuje iný zákon, a to zákon č. 139/1998 Z. z..

225. Trestný zákon pracuje s pojmom „neoprávnene“ a zákon č. 139/1998 Z. z. s pojmom „nedovolené zaobchádzanie“, teda z hľadiska slovného vyjadrenia nejde o totožné pojmy. Okrem rozdielu v slovnom vyjadrení je rozdiel aj v obsahu, ktorý uvedené pojmy pokrývajú. Ak totiž niekto zaobchádza s omamnými a psychotropnými látkami iným spôsobom, ako ustanovuje zákon č. 139/1998 Z. z., zaobchádza s takými látkami pre účely podľa zákona č. 139/1998 Z. z. nedovolene, čo ale automaticky nemusí znamenať vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, keďže Trestný zákon v základnej skutkovej podstate trestného činu podľa § 172 ods. 1 vymedzuje konkrétne konania, ktorých sa páchateľ musí dopustiť, aby bolo jeho konanie trestné. Takými konaniami sú výroba, dovoz, vývoz, prevoz, danie na prepravu, kúpa, predaj, výmena, zadováženie, prechovávanie alebo sprostredkovanie uvedených konaní, a to za predpokladu, že tak páchateľ urobí neoprávnene.

226. Keďže zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami možno len za splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 139/1998 Z. z. a súčasne len na základe povolenia vydaného ministerstvom, neoprávneným pre účely Trestného zákona bude ktorékoľvek z konaní uvedených v bode 226 tohto uznesenia za predpokladu, že sa ich páchateľ dopustí bez toho, aby mal ministerstvom vydané povolenie podľa cit. zákona alebo za predpokladu, že páchateľ bude omamné a psychotropné látky držať a nepôjde o osobu uvedenú v § 4 ods. 5 cit. zákona.

227. Na závery uvedené v bode 227 tohto uznesenia nadväzuje zodpovedanie otázky, či je potrebné v skutkovej vete expressis verbis vyjadriť negatívne skutkové zistenie, t. j. že obvinený nie je ani držiteľom príslušného povolenia a ani osobou, ktorá je oprávnená omamné a psychotropné látky držať.

228. Vo vzťahu k obvinenému A.i T. je skutková veta v rozsudku okresného súdu vyjadrená nasledovne:

„Obžalovaný I. Š. takto zakúpené rastliny rodu Cannabis (ďalej už iba ako „marihuana“) a kokaín následne prechovával v priestoroch haly poľnohospodárskej budovy súpisného čísla XXXX v obci Š. - K., v areály Y., ktorého vlastníkom je S. a kde ich sám alebo za pomoci obžalovaného X. K. vážil a prebaľoval do menších balení určených na ďalší predaj, ktorý aj vykonával (vykonal), keď

- opakovane marihuanu predával obžalovanému A. T. v množstve 100g marihuany za sumu 600 Eur od mesiaca apríl 2018 až do 30.05.2019, pričom za toto celé obdobie mu takto predal spolu najmenej 800 g marihuany za sumu 4800 Eur, pričom hodnota marihuany na čiernom trhu v čase a mieste spáchania skutku bola najmenej 3600 Eur,

obžalovaný A. T. marihuanu zakúpenú od I. Š. v období minimálne od mesiaca apríl 2018 až do dňa 30.05.2019 bezplatne dal (zadovážil) v rámci spoločného užívania marihuany osobe Y. P.,

obžalovaný A. T. v byte č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu vchodu č. X na ulici P.. E. v Š. prechovával bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR:

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,093 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 9,1 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 67,46 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 16,4 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,06 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 16,4 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 3,693 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 5,3 % hmotnostných,

- sušenú marihuanu s hmotnosťou 0,143 g s priemernou koncentráciou účinnej látky THC 14,6 % hmotnostných,

pričom hodnota marihuany o hmotnosti 71,306 g v čase a mieste spáchania skutku bola na čiernom trhu 321,52 Eur.“

229. Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2019, Tpj 26/2019, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 163 ods. 3 a § 165 ods. 1 Trestného poriadku (R 14/2019 - I., druhý odsek) skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú právne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda kvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Formulácia „uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu“ (§ 163 ods. 3 Tr. por.) znamená povinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu, vychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu, ktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením (s nimi je priamo spojená trestná sadzba trestu odňatia slobody).

230. Skutková veta (popis skutku) nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie (R 22/2015 - III.).

231. Výrok o vine má tri obligatórne časti, pričom ani jedna nemôže existovať sama o sebe, a to: (i) skutkovú vetu, (ii) právnu vetu a (iii) právnu kvalifikáciu. Skutočnosť, že ani jedna z uvedených častí výroku o vine nemôže existovať sama o sebe zároveň znamená, že parciálne časti výroku o vine je z hľadiska posúdenia súladu výroku o vine so zákonom potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach a nie izolovane.

232. V prípade obvineného zo skutkovej vety nevyplýva pozitívne skutkové zistenie, že obvinený s omamnou látkou nakladal oprávnene, teda nie je možné konštatovať, že nepôjde o trestný čin. Zo skutkovej vety zároveň (minimálne nie v celej jeho časti) nevyplýva ani negatívne skutkové zistenie, že obvinený s omamnou látkou nakladal neoprávnene, avšak všetky časti výroku o vine tvoria celok, preto pokiaľ v skutkovej vete absentuje pozitívne zistenie o existencii povolenia, resp. existencii postavenia obvineného ako osoby, ktorá je oprávnená omamnú látku držať, vyplýva právny záver o neoprávnenosti nakladania s omamnou látkou zo skutkovej vety a takto je vyjadrený aj v právnej vete. Najvyšší súdzároveň dodáva, že v trestnom práve sú len dve možnosti z hľadiska posúdenia skutku, a to že skutok je trestným činom, resp. že skutok trestným činom nie je. Preto pokiaľ v skutkovej vete absentuje vyjadrenie pozitívneho skutkového zistenia o oprávnenosti nakladania s omamnou látkou, resp. psychotropnou látkou, potom taký skutok musí byť trestným činom (podľa § 171, resp. § 172 Trestného zákona).

233. Najvyšší súd zároveň upriamuje pozornosť obvineného na to, že v skutkovej vete je vyjadrené, že v byte č. XX na X. poschodí bytového domu vchodu č. X na ulici P.. E. v Š. prechovával marihuanu bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, z čoho potom nevyhnutne musí vyplývať, že tak robil neoprávnene aj vo vzťahu k nákupu marihuany od obvineného I. Š. a zároveň neoprávnene aj vo vzťahu k bezplatnému zadováženiu v rámci spoločného užívania so Y. P..

234. Najvyšší súd preto v námietke obvineného, skutková veta v jeho prípade neobsahuje vyjadrenie neoprávnenosti nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nevzhliadol.

235. K poukazu obvineného na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 7. augusta 2013, sp. zn. I. ÚS 485/2013 najvyšší súd uvádza, že rozsudok okresného súdu a ani napadnuté uznesenie krajského súdu nepovažuje za arbitrárne a ani za svojvoľné a zároveň opakovane poukazuje na body 47 a 48 tohto uznesenia s tým, že v rámci dovolacieho konania nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku.

236. Zhrnúc skutočnosti uvedené vyššie preto najvyšší súd konštatuje, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, a to u žiadneho z obvinených, a preto ich dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku týmto uznesením odmietol.

237. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.