UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného MVDr. Mgr. K. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 21. augusta 2017 v Bratislave dovolanie obvineného MVDr. Mgr. K. E. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Stanislava Kaščáka proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16. novembra 2016, sp. zn. 7To/99/2016, a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného MVDr. Mgr. K. E. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 31. mája 2016, sp. zn. 7T/141/2013, uznal obvineného MVDr. Mgr. K. E. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.
Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dvoch) rokov. Súd zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú Z. E. s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením zo 16. novembra 2016, sp. zn. 7To/99/2016, tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Dňa 31. marca 2017 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného (datované k 28. marcu 2017) podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Stanislava Kaščáka, advokáta so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou.
Obvinený v podanom dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por., t. j.rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený uviedol, že vo veci bol dvakrát zrušený rozsudok súdu prvého stupňa, aby bol (rozsudok) napokon zamietnutím jeho odvolania potvrdený. Napadnuté rozhodnutia označil za nezákonné, keďže popísaný „skutok sa zakladá na nepravde“ a spomínajú sa tam také zranenia, ktoré nikdy neboli poškodenej spôsobené. Obvinený namietal aj postup pri odstraňovaní rozporov medzi znaleckými posudkami, keď tvrdil, že tieto mal odstrániť znalecký ústav a nie zaujatá znalecká organizácia Lege Artis. Okrem toho, posudok spomínanej znaleckej organizácie sa nevysporiadal so všetkými nezrovnalosťami. V ďalšej časti obvinený podrobne analyzoval závery znaleckej organizácie, citujúc pritom nálezy z lekárskych správ, výsluch znalca na hlavnom pojednávaní, ale aj odbornú medicínsku literatúru, aby napokon ustálil, že znalcom stanovené diagnózy pochádzajú ešte z dopravnej nehody, ktorú mala poškodená v roku 2011. Podporne poukázal aj na to, že zasahujúci policajti nepozorovali na poškodenej modriny, škrabance alebo krv. Aj svedok E. potvrdil, že sa obvinený nesprával agresívne, ale pokojne vysvetľoval, že manželka si neplní povinnosti týkajúce sa jeho práva na styk s maloletými deťmi. Poukázal aj na to, že poškodená uviedla rôzne verzie incidentu, resp. spôsobu, ako malo k pádu dôjsť. Tieto protichodné vyjadrenia súd nijako neodstránil. Súdy tiež nevzali do úvahy fakt, že s poškodenou vedie viacero súdnych sporov, týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Napokon uzavrel, že celá vec je dôsledkom ľahostajného postupu odvolacieho súdu, ktorý sa odmietol zaoberať odbornými otázkami, vyhodnotiť ich logicky a v súvislostiach. Odvolací súd nad vecou len „mávol rukou“, ale tu ide o jeho život ako nikdy netrestanej osoby, ktorá žiadne zákony neporušila.
Na podklade týchto skutočností obvinený od dovolacieho súdu žiadal, aby podľa § 386 Tr. por. vyslovil porušenie zákona, zrušil napadnuté rozhodnutia krajského a okresného súdu, ako aj chybné konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo.
K podanému dovolaniu sa 3. mája 2017 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „prokurátor“) tak, že tvrdenia obvineného sú účelové. Vinu obvineného dostatočne preukazuje výpoveď poškodenej, nepriamych svedkov, znaleckých posudkov MUDr. Dušana Hrubalu a znaleckého ústavu Lege Artis. Je síce pravdou, že na základe kontrolného znaleckého posudku došlo k vypusteniu jedného z troch poranení poškodenej, avšak táto okolnosť nemala na právnu kvalifikáciu skutku žiaden vplyv. Krajský súd dodal, že rozdielnosť záverov znaleckých posudkov (MUDr. Hrubalu a MUDr. Béreša) bola zákonným spôsobom odstránená a nestotožnil sa s námietkami obvineného ohľadne zaujatosti znaleckej organizácie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Dňa 1. júna 2017 sa k vyjadreniu prokurátora vyjadril obvinený tak, že problém podáva veľmi zjednodušujúco v zmysle - „mala zranenia, má o tom lekárske potvrdenie, vznikli v čase skutku, bol tam len on a poškodená, ale už nie je dôležité skúmať o aký typ zranení ide a ako mohli vzniknúť.“ Z hľadiska totožnosti skutku nie je prijateľné niekoho odsúdiť za zranenie pravej ruky s dobou liečenia 60 dní v situácii, že poškodený v skutočnosti utrpel zlomeninu pravej nohy s dobou liečenia 30 dní. Na podklade týchto argumentov obvinený na podanom dovolaní zotrval.
Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložený na rozhodnutie 16. augusta 2017.
Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného MVDr. Mgr. K. E. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a namieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Pokiaľ ide o tvrdenie obvineného o zaujatosti znalca, resp. znaleckej organizácie LEGE ARTIS vyhotovujúcej tzv. kontrolný znalecký posudok, tieto obvinený vyvodil „zo spôsobu odpovedí znalca na jeho otázky, keď ich označil za špekulatívne“, resp. (v sťažnosti proti uzneseniu o pribratí znaleckej organizácie) z nedostatku skúseností s predmetnou problematikou (č. l. 256).
Keďže podľa § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zjednodušene) znalec je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti, je zjavné, že námietka týkajúca sa nedostatku skúseností znaleckej organizácie vôbec nie je spôsobilá založiť dôvod pre jej vylúčenie. Pokiaľ ide o štýl odpovedí na položené otázky, dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu v žiadnom prípade nezistil existenciu (žiadneho) dostatočne vážneho dôvodu, ktorý by zakladal pochybnosti o schopnosti znalca MUDr. Burdu, resp. znaleckej organizácie, ktorú na hlavnom pojednávaní zastupoval, pristupovať k veci a k úkonom, ktoré sa jej týkajú, objektívne. MUDr. Burda odpovedal na otázky obvineného a odstraňoval zistené nezrovnalosti medzi znaleckými posudkami štandardne a profesionálne (č. l. 351 a nasl.).
Pokiaľ ide o ostatnú (prevažnú) časť dovolania, na ktorej obvinený spochybňuje správnosť záverov súdov nižšieho stupňa o rozsahu spôsobených zranení, resp. mechanizme ich vzniku, najvyšší súd v tomto smere už notoricky opakuje, že tieto námietky smerujú k dokazovaniu, resp. k hodnoteniu skutkového stavu, do ktorého v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. časť za bodkočiarkou dovolací súd zasahovať nemôže. Z tohto dôvodu súd nemohol vyhovieť apelom obvineného a „dať si námahu“ pri analýze jeho vecných argumentov, medicínskych termínov, porovnávaním lekárskych správ atď.
Vychádzajúc z vyššie formulovaných úvah, najvyšší súd dospel k záveru, že v posudzovanej trestnej veci obvineného MVDr. Mgr. K. E. dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por. nie sú dané, a preto jeho dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.