5Tdo/46/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 16. júla 2020 v trestnej veci obvineného Ing. G. I., pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa 189 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 05. decembra 2019, sp. zn. 4To/85/2019, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. G. I. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4Tk/1/2018, z 9. júla 2019 bol obvinený Ing. G. I. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa 189 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti provostupňového rozsudku.

Za to súd obvinenému Ing, I. uložil podľa § 189 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona. Nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona a § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia vecí uvedených vo výroku napadnutého rozsudku a podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad 2 roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený aj prokurátor v jeho neprospech ohľadom výšky uloženého trestu, pričom Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. 4To/85/2019, z 5. decembra 2019 odvolanie obvineného a prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD. obvinený dovolanie. Dovolanie podal z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestnéhoporiadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch nevykonaných zákonným spôsobom) a z dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť).

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozsudkom, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 317 ods. 1, § 2 ods. 1, 7, 10, 12, 19, § 119 ods. 1, ods. 2 Tr. por., čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny a aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a rovnako rozsudok okresného súdu a aby podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu.

V dôvodoch dovolania obvinený poukázal na to, že sa k spáchaniu skutku v plnom rozsahu priznal, pričom mu bol uložený neprimerane prísny trest, namietol rozporné znalecké posudky, okolnosť, že mu nebolo vyhovené tieto doplniť pribratím ďalšieho znalca, čím boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, napokon škodu veľkého rozsahu nespôsobil. Dovolanie doplnil ďalším posudkom, ktorý znalec vypracoval na základe otázok od obvineného, bez štúdia spisového materiálu.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra, ktorý navrhol dovolanie obvineného postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť. Uviedol, že výrok o vine obvineného bol v rozsudku okresného súdu vyhlásený na základe prijatého vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a preto ho nebolo možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo je právne dané nevykonaním dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku.

V zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlási, že je vinný zo spáchania skutku, alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f). písmeno g) a písmeno h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

Okresný súd v Nitre na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaného Ing. G. I. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku a splnení všetkých procesných podmienok ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Z uvedených dôvodov navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písmeno c) Trestného poriadku odmietnuť, keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) po predložení spisového materiálu primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], za splnenia podmienky, že obvinený využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie podal prostredníctvom svojho obhajcu.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má bytˇ len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia bytˇ preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Z obsahu predloženého spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice z hlavného pojednávania okresného súdu z 9. júla 2019 dovolací súd zistil, že v posudzovanej trestnej veci okresný súd podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obvineného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku obžaloby a zároveň rozhodol, že dôkazy súvisiace s priznaným skutkom nevykoná, ale vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Z obsahu tejto zápisnice ďalej vyplýva, že prijatiu vyhlásenia obvineného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku predchádzal postup okresného súdu, ktorý bol plne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Obvinený bol zo strany okresného súdu riadne poučený o svojich právach a následne súhlasne odpovedal na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, teda aj na otázky, či rozumie právnej kvalifikácii skutku a či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon za tento trestný čin ustanovuje.

Právne následky vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku spočívajú podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku v tom, že súdom prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zo strany obvineného teda výrok o vine rozsudku, ktorému predchádzalo prijatie vyhlásenia obvineného o vine, nie je možné napadnúť dovolaním z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Trestného poriadku tak, ako to urobil obvinený v tejto trestnej veci, pretože v tomto rozsahu je dovolanie vo vzťahu k vine neprípustné.

Podstata argumentov dovolania obvineného, pokiaľ ide o tento dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku vo vzťahu k výroku o treste spočíva v tom, že namieta výlučne výšku uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v súvislosti so skutočnosťou, že v čase rozhodovania mohli byť ovplyvnené jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti úmyselným požitím lieku.

K dovolacej námietke obvineného je potrebné uviesť, že táto nenapĺňa žiaden dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g) ani písm. i) Trestného poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa § 371 Trestného poriadku.

Dovolací súd však opätovne konštatuje, že odvolací súd už nemohol z dôvodu, že súd prijal vyhlásenie obvineného o vine meniť (zasahovať) do právnej kvalifikácie skutku a skutkové zistenia ani dovolací súd nemohol podrobiť prieskumu z dôvodu, že je viazaný skutkovou vetou ustálenou súdmi nižšieho stupňa, t. j. v rozsudku okresného súdu.

Obvinený ďalej namietal, že mu bol uložený neprimeraný trest. Dovolací súd zistil, že tento mu nebol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd obvinenému uložil, aj vzhľadom na vykonané vyhlásenie obvineného o jeho vine a priznanie sa ku skutku, trest odňatia slobody pod spodnou hranicou v dĺžke trvania 8 rokov nepodmienečne. Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného pripúšťa. Vzhľadom na uvedenú trestnú sadzbu vo výmere 20 až 25 rokov alebo doživotie, je ukladaný trest vo výmere 8 rokov skôr mierny.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie obvineného Ing. G. I. odmietol postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.