Najvyšší súd

5 Tdo 46/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu   JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného T. K. O., pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí

a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 24. novembra 2010 v Bratislave o dovolaní obvineného T. K. O. proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 22. decembra 2009, sp. zn. 3 To 66/2009, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. K. O. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo 4. novembra 2009, sp. zn. 1T 76/2009, bol

obvinený T. K. O. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu falšovania, pozmeňovania

a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a v bode 2/ zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných

papierov spolupáchateľstvom podľa § 20, § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že :

1/

T. K. O. potom ako si na presne nezistenom mieste a v presne nezistenom čase

zadovážil a prechovával u seba falšovaných 9 kusov 100 eurových bankoviek sériového čísla

S., číslo tlačovej dosky F., S., číslo tlačovej dosky F., V., číslo tlačovej dosky F., X., číslo

tlačovej dosky F., S., číslo tlačovej dosky F., S., číslo tlačovej dosky F., X., číslo tlačovej

dosky F., X., číslo tlačovej dosky F., S., číslo tlačovej dosky F., dňa 10. marca 2009 platil 100

eurovou bankovkou sériového čísla S. asi o 16.20 hodine v predajni zmiešaného tovaru číslo

X. v obci U. za nákup tovaru v hodnote 48 eur, pričom predavačka B. P. mu zo sumy 100 eur

vydala 52 eur z pokladne predajne,

- následne toho istého dňa asi o 16.50 hod. v T. na ulici P. pred H. zaplatil za ním

zakúpených 4 psov S. S. 800 eur falšovanými bankovkami, sériové číslo S., S., V., X., S., S., X., X., uvedenými 100 eurovými bankovkami platil, hoci vedel o tom, že tieto 100 eurové

bankovky sú falšované,

2/

T. K. O. a V. B. V. potom, ako si na presne nezistenom mieste a v presne

nezistenom čase zadovážili 9 kusov falošných 100 eurových bankoviek čísiel X. – 2 krát,

číslo tlačovej dosky F., X., číslo tlačovej dosky F., sériové číslo X., číslo tlačovej dosky F.,

sériové číslo N., číslo tlačovej dosky J., sériové číslo X., číslo tlačovej dosky F., sériové číslo

X., číslo tlačovej dosky F., sériové číslo X., číslo tlačovej dosky F., tieto do dňa 12. marca

2009 prechovávali v rodinnom dome na ulici D., ako aj v osobnom motorovom vozidle zn.

Ford Excort, EČ X., Bulharskej poznávacej značky v obci V. a jednu 100 eurovú bankovku,

sériové číslo S. prechovával vo svojej osobnej peňaženke obvinený T. K. O.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 a § 41

ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon

ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Krajský súd v Trnave uznesením z 22. decembra 2010, sp. zn. 3 To 66/2009,

podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného T. K. O. zamietol.

Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený T. K. O.

prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom obvinený T. K. O. uplatnil dovolacie dôvody

podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por.

Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu videl obvinený T. K. O. v tom, že okresný

ako aj krajský súd nesprávne zistili skutkový stav, keď nevzali do úvahy námietky obhajoby

týkajúce sa výpovede spoluobvineného V. B. V., ktorú považoval za nedôveryhodnú

a účelovú, keďže v priebehu trestného konania ju niekoľkokrát zmenil s cieľom zbaviť

sa trestnej zodpovednosti a tak celú vinu preniesť na jeho osobu. V odôvodnení podaného

dovolania obvinený T. K. O. ďalej podrobne rozoberal jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce

hodnotenie, pričom dospel k záveru, že jeho vina nebola jednoznačne preukázaná,

keďže vo veci bolo rozhodnuté bez toho, aby bol vypočutý ako svedok E. B. A., ktorého výsluch opakovane navrhoval. Napokon v podanom dovolaní namietal aj použitú právnu

kvalifikáciu, keďže podľa jeho názoru vzhľadom na absenciu jeho vedomosti o nepravosti

bankoviek malo byť jeho konanie právne posúdené podľa § 271 ods. 2 Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené obvinený T. K. O. navrhol, aby najvyšší súd v zmysle § 386

ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre z 22. decembra 2009, sp. zn. 3 To 66/2009,

ako aj rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo 4. novembra 2009, sp. zn. 1 T 76/2009,

a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu obvineného T. K. O. sa písomne vyjadrila prokurátorka

Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch, ktorá považovala rozhodnutia súdov za správne

a zákonné, a z tohto dôvodu dovolanie obvineného T. K. O. za nedôvodné.

Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného T. K. O. ako nedôvodné

podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,

že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou

(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod

dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom

uvedené.

Obvinený T. K. O. si uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 písm. c/ Tr. por.,

že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a podľa § 371 písm. i/ Tr. por.,

že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť

(§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).

Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť k jedinému

záveru, a to, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného

v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,

ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je totiž určené k náprave v zákone

výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať

ani naprávať.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom

zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por.

Rovnako tomu tak je aj v prípade námietok obvineného T. K. O., ktoré podľa jeho

názoru zakladajú dôvod dovolania podľa § 371 písm. c/ Tr. por. Aj v tomto smere je potrebné

povedať, že v podstate aj tieto námietky sa dotýkajú len skutkových zistení, pričom v tomto

prípade je nutné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Z tohto potom vyplýva, že je na úvahe súdu, v akom rozsahu vykoná dokazovanie

a či akceptuje nejaký návrh procesnej strany na doplnenie dokazovania, vždy však musí

dokazovanie smerovať k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie,

k čomu napokon smerovalo aj dokazovanie súdov konajúcich aj v tomto posudzovanom

prípade.

Treba navyše dodať, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí

skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371

Tr. por.

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace

mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Dovolacie námietky obvineného T. K. O. sa vôbec nedotýkali porušenia práva

na obhajobu, resp. právneho posúdenia zistených skutkov, ale naopak, priamo a konkrétne

spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa. Vo vzťahu k námietke

obvineného T. K. O. o jeho nevedomosti o nepravosti bankoviek je potrebné uviesť,

že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obvinený

T. K. O. o tejto skutočnosti jednoznačne vedel, o čom svedčí okrem iného aj výpis SMS správ

z jeho mobilného telefónneho aparátu, čomu potom následne zodpovedala aj použitá právna

kvalifikácia jeho protiprávneho konania ako zločinu falšovania, pozmeňovania

a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,

keďže boli splnené všetky znaky tejto skutkovej podstaty tak po stránke objektívnej a rovnako

tak aj po stránke subjektívnej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, preto so zreteľom na viazanosť

dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por. a pre uvedené nesplnenie podmienok dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., dovolanie obvineného T. K. O. odmietol

na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. novembra 2010

  JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová