5Tdo/45/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obvinenej X. S. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 9. augusta 2017 v Bratislave dovolanie obvinenej X. S. podané prostredníctvom jej obhajcu JUDr. Dušana Chlapíka proti trestnému rozkazu Okresného súdu Galanta z 22. augusta 2014, sp. zn. 29T/118/2014, a rozhodol

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvinenej X. S. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) trestným rozkazom z 22. augusta 2014, sp. zn. 29T/118/2014, uznal obvinenú X. S. a obvineného Y. E. vinnými z prečinu podvodu spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 20 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe.

Za to okresný súd obvinenú X. S. odsúdil podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenej povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Oboch obvinených okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal k solidárnej náhrade škody poškodenej F. G. vo výške 7 000 €. Keďže obvinená X. S. proti doručenému trestnému rozkazu nepodala odpor, tento dňa 29. októbra 2014 nadobudol právoplatnosť.

Dňa 7. júna 2017 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvinenej podané prostredníctvom jej obhajcu JUDr. Dušana Chlapíka, advokáta so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina.

V podanom dovolaní obvinená uplatnila dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/, i/ Tr. por. (pozn. pravdepodobne preklep, správne malo byť § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por.), tzn. zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zistenéhoskutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinená X. S. uviedla, že po tom, ako spoluobvinený Y. E. podal proti doručenému trestnému rozkazu odpor, bol tento následne rozsudkom z 30. septembra 2015 spod obžaloby prokurátora oslobodený. V jej prípade však obhajca opomenul podať odpor, z ktorého dôvodu voči nej trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť. V každom prípade, po vydaní oslobodzujúceho rozsudku podala 28. mája 2015 návrh na povolenie obnovy konania, ktorý jej bol uznesením okresného súdu z 8. júna 2016, sp. zn. 2Nt/21/2015, a neskôr aj uznesením Krajského súdu v Trnave z 29. septembra 2016, sp. zn. 2Tos/130/2016, zamietnutý. So záverom súdov, podľa ktorých sa novozistené skutočnosti týkali výhradne obvineného E. nesúhlasila a trvala na tom, že súdy mali povoliť obnovu konania aj v jej prípade.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. uviedla, že v dôsledku nedostatočného poučenia o význame vyšetrovacieho úkonu sa dňa 16. mája 2014 nezúčastnila štúdia vyšetrovacieho spisu. Namietala tiež porušenie § 208 ods. 2 Tr. por., keďže v spise nebolo policajtom zaznamenané, či využila alebo odmietla právo preštudovať spis. Poukázala aj na to, že po vznesení obvinenia nebola upovedomená o výsluchu poškodenej zo dňa 3. decembra 2013. Predovšetkým však namietala, že orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) a súdy nevypočuli MUDr. X. Y., ktorý obvinenej vystavil lekárske potvrdenie, podľa ktorého sa v čase spáchania skutku mala nachádzať v jeho ambulancii v Žiline.

V ďalšej časti obvinená (pravdepodobne na podklade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.) namietala nezákonne vykonané dôkazy, a to konkrétne rekogníciu. Uviedla, že k opoznaniu boli zabezpečené štyri osoby ako figurantky, medzi nimi aj obvinená. Poškodená si najprv z tesnej blízkosti prezrela figurantky, aby následne dvakrát označila osobu č. 1 - U. Q.. Aj napriek tomuto priebehu bola rekognícia ukončená so záverom, že poškodená osobu, ktorej dala peniaze nespoznala. Po tomto odišiel vyšetrovateľ s poškodenou mimo miestnosti, aby po návrate uviedol, že na žiadosť poškodenej sa rekognícia zopakuje, tento krát už aj s jej okuliarmi. Pri tejto ďalšej rekognícii pridelil vyšetrovateľ obvinenej opätovne poradové číslo 2 (ktoré mala počas celej doby predchádzajúcej rekognície), aby následne poškodená obvinenú X. S. dvakrát opoznala.

Za nezákonnú považovala obvinená aj zápisnicu o vykonaní rekognície medzi poškodenou a obvinenou z 19. augusta 2013, resp. výsluch poškodenej z 15. mája 2014. V rozpore s požiadavkou, aby svedok sám súvisle vypovedal všetko, čo o veci vie (§ 132 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), poškodená vo svojej výpovedi len odkázala na svoju predchádzajúcu výpoveď z 3. decembra 2013, ktorá bola nezákonná. Okrem toho poukázala aj na navádzajúci spôsob kladenia otázok zo strany vyšetrovateľa.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietala porušenie § 353 ods. 1 Tr. zák. (správne malo byť asi Tr. por.), keďže k vydaniu trestného rozkazu došlo napriek popísaným pochybeniam OČTK. V tomto smere obvinená zdôraznila, že jediný usvedčujúci dôkaz je výpoveď poškodenej F. G..

Na podklade týchto skutočností obvinená X. S. navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý trestný rozkaz a po jeho zrušení vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

K podanému dovolaniu sa 24. mája 2017 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta tak, že ho navrhla podľa § 382 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odmietnuť.

Prokurátorka argumentovala, že obvinená X. S. a ani jej obhajca JUDr. Dlhopolček proti vydanému trestnému rozkazu nepodali odpor. Doplnila, že JUDr. Dlhopolček nebol obvinenej ustanovený, ale zvolila si ho sama obvinená. Ak teda nebola spokojná so spôsobom jeho obhajoby, nič jej nebránilo zrušiť mu plnú moc, resp. odpor proti trestnému rozkazu mohla podať aj sama. K dôvodom dovolania uviedla len toľko, že obhajca sa vyšetrovacích úkonov zúčastňoval tak, ako sa zúčastnil aj záverečného preštudovania spisu. Navyše, za zásadné porušenie práva na obhajobu nemožno považovať fakt, že OČTK a súdy nevyhoveli jej návrhom na doplnenie dokazovania.

Vyjadrenie prokurátorky bolo dňa 22. júna 2017 doručené obhajcovi obvinenej JUDr. Chlapíkovi a poškodenej F. G.. K vyjadreniu sa žiadna zo strán nevyjadrila.

Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený na rozhodnutie 26. júla 2017.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Tr. por.

Ako bolo uvedené vyššie, keďže obvinená X. S. nevyužila svoje právo podať proti napadnutému trestnému rozkazu odpor (a neskôr prípadne aj odvolanie), nesplnila jednu z podmienok dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto dovolací súd musel dovolanie obvinenej X. S. bez preskúmania veci postupom podľa § 382 písm. d/ Tr. por. odmietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.