5 Tdo 44/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného R. K., pre zločin znásilnenia vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, § 199 ods. 1 Tr. zák.,
prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 24. novembra 2010 v Bratislave dovolanie
obvineného R. K. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. D. A. proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach z 8. apríla 2009, sp. zn. 4 To 16/2009, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. K. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 23. januára 2009, sp. zn. 6T 3/2009,
bol R. K. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia vo forme spolupáchateľstva podľa § 20,
§ 199 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
dňa 15. februára 2008 o 1.50 hod. na parkovisku ul. M., potom, čo sa R. B. ponúkol
poškodenej N. O. a jej priateľom, že ich autom odvezie domov, pri hoteli C. z auta vysadil
jej priateľov - D. V. a P. K., poškodenú zaviezol na odľahlé miesto do záhradkárskej lokality
P., kde ju po viacerých vyhrážkach donútil k súloži, ktorú vykonal na prednom sedadle
vodiča. Po vykonaní súlože sa s motorovým vozidlom vrátil do Š. pre R. K. a ml. E. M., ktorí
predtým z auta vystúpili a priviezol ich na odľahlé miesto do záhradkárskej lokality P.,
kde všetci traja vykonali súlož s N. O. proti jej vôli. Po vykonaní súlože sa vrátili do K.
na ul. M., kde N. O. z auta vystúpila a celú udalosť oznámila polícii, ktorá páchateľov
zadržala.
Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 3 (tri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného R. K. pre účely výkonu trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému R. K.
rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 2T 2/2004 zo dňa 3. novembra 2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť 18. decembra 2008.
Odvolanie obvineného R. K. a okresného prokurátora proti vyššie citovanému
rozsudku Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 8. apríla 2009, sp. zn. 4 To 16/2009,
podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený R. K.
(ďalej tiež „dovolateľ“) prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. D. A. (plná moc v spise
na č. l. 76) dňa 22. marca 2010 na Okresný súd Košice II dovolanie z dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Dovolateľ v dovolaní uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne preukázané, že by sa dopustil
skutku, za ktorý bol odsúdený. Naopak, je toho názoru, že vykonané dôkazy preukazujú jeho nevinu. V dovolaní podrobne rozoberal skutkový stav a vykonané dôkazy, poukazoval
na jednotlivé nezrovnalosti vo výpovediach svedkov a spoluobžalovaných. Ďalej dovolateľ
namietal, že súd nevykonal výsluch svedka, ktorého navrhol a tiež, že do konania nepribral
znalca z odboru toxikológie a znalca z odboru psychiatrie na vyšetrenie duševného stavu
poškodenej, hoci podľa jeho názoru tak jednoznačne urobiť mal.
Dovolateľ tiež v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. namietal výšku uloženého trestu, ktorý považuje za neprimerane prísny, nespĺňajúci
požiadavky spravodlivosti trestu. Podľa neho súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
vôbec nezohľadnil jeho pomery a možnosť jeho nápravy, navyše neprihliadol k poľahčujúcim
okolnostiam, ku ktorým musí súd prihliadať obligatórne.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 8. apríla 2009, sp. zn. 4 To 16/2009 a vec mu vrátil
na nové konanie a rozhodnutie s právnym názorom, ktorý poukáže na pochybnosti v dôkazoch a absencii zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 20,
§ 199 ods. 1 Tr. zák. s tým, aby bol dovolateľ oslobodený.
Na výzvu okresného súdu sa k podanému dovolaniu prokurátor Okresnej prokuratúry
Košice II vyjadril v tom zmysle, že on dovolanie podať nemieni.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
podané dovolanie a zistil, že dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané
dovolanie je potrebné s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť
nesprávne skutkové zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný
konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je určené k náprave v zákone výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto skutkové zistenia dovolací súd nemôže
ani meniť, ani dopĺňať.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré
sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace
mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, je takéto dovolanie treba podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietnuť.
Obvinený R. K. ako už bolo vyššie uvedené, opiera svoje dovolanie o ustanovenie
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku, no z obsahu jeho dovolania nevyplýva, v čom konkrétne
spočíva nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Naopak z jeho obsahu vyplýva,
že obvinený R. K. v dovolaní síce formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, no v skutočnosti jeho dovolanie obsahuje argumenty stojace
mimo uplatneného dôvodu, keď obvinený R. K. v dovolaní poukazuje na nesprávne
hodnotenie dôkazov, nesprávne skutkové zistenia, resp. nevykonanie dôkazov v potrebnom
rozsahu. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným alebo hodnotenie
dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného
skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy
(zistený skutkový stav) v jeho prospech.
Obvinený R. K. v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
tiež namietal neprimeranosť trestu odňatia slobody s tým, že súd pri jeho ukladaní
nezohľadnil jeho pomery, možnosť jeho nápravy a ani poľahčujúce okolnosti, ku ktorým musí
prihliadať obligatórne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2007, sp. zn. 2 Tdo 24/2007) vyslovil názor, že Trestný
poriadok upravuje vo vzťahu k výroku o treste len dva dovolacie dôvody. Konkrétne v § 371
ods. 1 písm. h/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest
mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon
za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Uvedený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov
vo vzťahu k rozhodnutiu o treste potom vylučuje použiť ako dôvod dovolania ustanovenie
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. s poukazom na skutočnosť, že pri ukladaní trestu neboli správne
aplikované ustanovenia vzťahujúce sa k rozhodovaniu o treste. Spôsob, ktorým zákonodarca
vymedzil dovolacie dôvody vo vzťahu k rozhodovaniu o treste, vyjadril prípustnosť dovolania
proti výroku o treste len vtedy, ak bol uložený neprípustný druh trestu alebo trest mimo trestnej sadzby. Pripustiť dovolanie aj preto, že neboli správne aplikované ustanovenia
vzťahujúce sa k rozhodovaniu o treste by bolo evidentne v rozpore s koncepciou dovolania
ako mimoriadneho opravného prostriedku.
Obvineným R. K. uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je
teda obsahovo naplnený ani jeho námietkou o neprimeranosti uloženého trestu v dôsledku
nedôslednej aplikácie ustanovení Trestného zákona vzťahujúcich sa k rozhodovaniu o treste.
So zreteľom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že všetky dovolacie
námietky obvineného R. K. stoja mimo zákonného rámca prípustného dovolacím dôvodom
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto ním uvádzaný dovolací dôvod nie je daný.
S poukazom na viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené závery, pre zjavné
nenaplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por. dovolanie obvineného R. K. odmietol
na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. novembra 2010
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová