N a j v y š š í   s ú d  

5 Tdo 42/2008

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému J. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona prerokoval na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2008 v Bratislave dovolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 5. septembra 2007, sp. zn. 1To/36/2007, a rozhodol

t a k t o:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného J. B. sa odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. mája 2007, sp. zn. 2T/55/2007, bol obvinený J. B. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaný J. B. dňa 20. novembra 2006 asi o 13.55 hod. v kuchyni bytu číslo X. bytového domu číslo X. po predchádzajúcej slovnej hádke s poškodenou I. B. chytil ľavou rukou pod krkom poškodenú I. B. a pravou rukou, v ktorej držal kuchynský nôž o dĺžke čepele 13 cm ju bodol spredu pod dolný okraj hrudnej kosti v oblasti pod mečovitým výbežkom, čím jej spôsobil bodné poranenie brucha s bodným poranením pečene, podžalúdkovej žľazy, steny vrátnicovej žily a steny dolnej žily so zakrvácaním do dutiny brušnej, vyžadujúce si liečenie spojené s obmedzením v obvyklom spôsobe života poškodenej a práceneschopnosťou 8 – 12 týždňov.

Okresný súd Topoľčany ho za to odsúdil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní päť rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci, a to jedného kusu kuchynského noža s čiernou rukoväťou a dĺžkou čepele 13 cm. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obvinenému povinnosť zaplatiť spôsobenú škodu poškodenej strane V., IČO: X. vo výške 92 611 Sk, spoločnosti B., IČO: X. vo výške 1 459 Sk, S., IČO: X. vo výške 5 582 Sk.

Na základe odvolania obvineného a prokurátora (v neprospech obvineného) Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 5. septembra 2007, sp. zn. 1To/36/2007, rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody v časti týkajúcej sa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Bratislava. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku obvinenému J. B. uložil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, postupom vyplývajúcim z § 38 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, ktorý podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť zaplatiť V. škodu vo výške 93 600 Sk.

Podľa názoru krajského súdu pochybil okresný súd pri vyhodnotení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Po vyhodnotení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností odvolací súd postupujúc s použitím § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil obvinenému trest jej dolnej polovici. Čo sa týka trestu prepadnutia veci okresný súd taktiež pochybil, keď nezisťoval či predmetný nôž skutočne je vlastníctvom obvineného. Pri určovaní povinnosti nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni spôsobenú škodu odvolací súd, keďže podal odvolanie aj prokurátor, priznal v odvolacom konaní zvýšenú náhradu vo výške 93 600 Sk.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obvineného J. B. zamietol ako nedôvodné, pretože na základe vykonaného dokazovania súd náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený J. B., prostredníctvom obhajcu JUDr. J. D., dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. h/ a písm. i/ Tr. poriadku. V ňom namietal výšku uloženého trestu, ktorý je výsledkom nesprávne vyhodnotených a neuznaných poľahčujúcich okolností, ktoré bral do úvahy iba okresný súd a odvolací súd tieto neakceptoval. Konkrétne nesúhlasil s tým, že odvolací súd neuznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zákona, že sa nepričinil k odstráneniu škodlivých následkov trestného činu. Pravdou však bolo, že pomoc poškodenej privolal práve on sám. Ďalej dodal, že v jeho prípade existovali aj ďalšie poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. h/ (tiesnivé podmienky vytvorila práve poškodená) a písm. i/ Tr. zákona, ktoré mal odvolací súd použiť pri ukladaní trestu. Rovnako obvinený namietal, že postupom odvolacieho súdu, ktorý mu zvýšil trest, bola porušená zásada dvojinštančnosti trestného procesu. Obvinený preto navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany, ktorá uviedla, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal tak obvinený ako aj prokurátor, a že proti rozsudku krajského súdu nemôže žiadna z procesných strán podať odvolanie. Bola toho názoru, že nebol daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku, keďže zákonom stanovená trestná sadzba po jej zvýšení bola sedem rokov a štyri mesiaca do dvanásť rokov trestu odňatia slobody, a obvinenému bol uložený trest v rámci tejto sadzby (nad dolnou hranicou takto určenej sadzby) a považovala ho za správny a zákonný. Čo sa týka uvedenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. i/ Tr. zákona považovala túto za zamenenú pisárskou chybou s okolnosťou podľa písm. l/, ktorá by však tiež nebola daná, keďže obvinený spáchanie činu pred súdom prvého stupňa poprel. Navrhla preto, aby najvyšší súd dovolanie obvineného J. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku odmietol.

Poškodená I. B. v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že dovolanie sa zakladá na klamstvách a výmysloch. Poľahčujúce okolnosti súd správne neakceptoval, pretože pomoc zavolal obvinený až potom, čo o ňu žiadala poškodená. Tvrdila, že sa obvineného bála a bojí sa dodnes, pretože ju psychicky a fyzicky týral. K vyjadreniu pripojila kópiu listu, z ktorého vyplýva, že obvinený sa jej vyhráža. Navrhla preto, aby sa dovolací súd nezaoberal jeho dovolaním, nakoľko sa nezakladá na pravde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. poriadku) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. poriadku), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. poriadku a § 373 ods. 1 Tr. poriadku), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. poriadku). Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. poriadku (§ 382 písm. c/ Tr. poriadku).

Úvodom treba poznamenať, že obvinený si uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. h/ a písm. i/ Tr. poriadku.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. poriadku. Obsahovo sa však všetky dovolacie námietky obvineného uvedené v dovolaní dotýkajú iba dovolacieho dôvodu podľa písm. h/, a preto aj s poukazom na § 385 Tr. poriadku sa dovolací súd nezaoberal dôvodmi podľa písm. a/ a písm. i/, na ktoré obvinený iba formálne poukázal.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Druhy trestov sú upravené v ustanovení § 32 Tr. zákona, ktorý taxatívne stanovil, že za spáchané trestné činy možno uložiť len tieto tresty: odňatia slobody, domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest vyhostenia.

Zákonom stanovená trestná sadzba je určená v skutkovej podstate toho – ktorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Určenie trestnej sadzby je však v konkrétnej trestnej veci závislé na okolnostiach, medzi ktorými sú aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Tr. zákona. Ako vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 2 až 4 Tr. zákona, trestá sadzba (jej horná alebo dolná hranica) sa zvyšuje (znižuje) podľa pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Dovolací sú je oprávnený skúmať, či takto upravená zákonom ustanovené trestná sadzba je správna, ale nie či boli okolnosti súdom správne vyhodnotené ako priťažujúce alebo poľahčujúce, alebo či existovali iné poľahčujúce okolnosti v prospech páchateľa.

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, alebo z osobitného motívu.

Podľa § 139 písm. c/ Tr. zákona sa chránenou osobou rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona sa blízkou osobou na účely Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa právnej kvalifikácie krajského súdu uvedenej v napadnutom rozsudku sa obvinený dopustil zločinu ublíženia na zdraví. Krajský súd konštatoval, že u obvineného prichádzala do úvahy jediná priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V ustanovení § 155 ods. 2 Tr. zákona je určená trestná sadzba päť až dvanásť rokov trestu odňatia slobody.

Zvýšená dolná hranica trestnej sadzby (podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona) je potom sedem rokov a štyri mesiace.

Ak krajský súd napadnutým rozsudkom uložil obvinenému trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, uložil mu druh trestu, ktorý zákon za taký trestný čin pripúšťa, a to v medziach upravenej zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

S poukazom na viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na vyššie uvedené závery, pre zjavné nenaplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. poriadku dovolanie obvineného J. B. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o uče n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. decembra 2008  

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Anna Halászová