5Tdo/40/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného Z. E., pre pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 28. septembra 2023 dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Stanislava Rešutíka proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2021, sp. zn. 5To/102/2021, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. E. sa odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 28. júna 2021, č. k. 4T/99/2020-2936, uznal obvineného Z. E. za vinného z pokračovacieho zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona („Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že v rodinnom dome v obci D., T. XXX, ktorý obýval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a maloletými deťmi, opakovane fyzicky a psychicky ubližoval svojmu maloletému synovi Z. E., nar. X. B. XXXX, v úmysle zmeniť jeho správanie tak, aby vyhovovalo jeho predstave o správaní tohto maloletého tak, že od presne nezisteného dňa mesiaca apríl roku 2017 začal mal. Z. E. bezdôvodne otvorenou dlaňou udierať po zadku, najprv v časových intervaloch raz až dvakrát do mesiaca, čo trvalo do konca roka 2017, od začiatku roku 2018 bil maloletého už častejšie, a to dva až trikrát týždenne, pričom tieto časové intervaly skracoval a intenzitu fyzického útoku vystupňoval až do takej miery, že v období od augusta 2018 do 17. decembra 2018, kedy bol mal. Z. E. v sprievode pracovníčok ÚPSVaR Brezno privezený pre podozrenie z týrania v domácom prostredí na Detské oddelenie NsP Brezno, n. o., kde bol do 8. januára 2019 hospitalizovaný a následne na základe uznesenia Okresného súdu Brezno, č. k. 1P/81/2018-32 zo dňa 4. januára 2019 o nariadení neodkladného opatrenia, odovzdaný do starostlivosti starej matky A. Š., ho v tomto období bil už takmer denne, niekedy aj dvakrát za deň tak, že ho udieral do rôznych častí tela, čím mu spôsoboval povrchové poranenie kože, odreniny, krvné podliatiny a iné zranenia, pričom poranenia takéhoto charakteru na tele maloletého vznikali aj následkom pádov po útokoch na podlahu, prípadne nárazom najmä hlavy o nábytok, dvere a rôzne predmety, ďalej ho nútil stávať tvárou k dverám, oknu a stene ajniekoľko hodín, pričom v tomto časovom období mu tiež odopieral poskytovať pravidelnú stravu v dostatočnom množstve s odôvodnením, že on „darebáka chovať nebude“, pričom dňa 10. decembra 2018 približne o 15.00 hod. mu v obci D., T. XXX v obývacej izbe rodinného domu spôsoboval fyzické utrpenie tak, že ho dvakrát udrel vodítkom pre psa, ktorým mu zasiahol chrbát a nohu a spôsobil zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie a dňa 12. decembra 2018 približne o 16.00 hod. ho v rodinnom dome v obci D., T. XXX, udrel rukou po zadku, v dôsledku čoho sa maloletý pošmykol a narazil čelom o murovanú kuchynskú linku, čím utrpel pomliaždenie čela - krvnú podliatinu s odreninou, zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu 6 dní, následne po tom, ako Okresný súd Brezno uznesením, č. k. 1P/3/2019-117 zo dňa 10. júna 2019 zamietol návrh starej matky A. Š. na zverenie mal. Z. E. do osobnej starostlivosti rodičov a počnúc dňom 10. júna 2019 tak zrušil výrok I. uznesenia Okresného súdu Brezno uznesením, č. k. 1P/81/2018-32 zo dňa 4. januára 2019, od presne nezisteného dňa mesiaca júl 2019 v tomto konaní ďalej pokračoval a mal. Z. E. bil takmer denne, niektoré dni aj viackrát tak, že ho udieral do hlavy a tela, sácal a kopal do neho, čím mu spôsoboval povrchové poranenia kože, krvné podliatiny na hlave a celom tele a ďalšie zranenia, pričom aj v tomto časovom období ho nútil stáť tvárou k dverám, oknu, stene aj niekoľko hodín, taktiež mu odopieral poskytovať v dostatočnom množstve stravu, keď ostatné mal. deti večerali, mal. Z. musel ostať v izbe a čakať, kým sa najedia a v prípade, keď mal. Z. si bez jeho vedomia zobral jedlo, nadával mu a kričal po ňom, pričom jeho konanie vo vzťahu k mal. Z. E. vyvrcholilo 25. novembra 2019, kedy v presne nezistenom čase, v rodinnom dome v obci D., T. XXX, obvinený udrel mal. Z. E. do oblasti hlavy, následkom čoho maloletý narazil do dverí a padol na zem, kde ho obvinený ležiaceho na zemi dvakrát kopol tak, že mu pätou nohy z výšky približne 40 cm pristúpil na oblasť brucha, čím mal. Z. E. spôsobil zranenia a akútne vnútro-lebečné krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú vľavo s presunom stredových štruktúr mozgu smerom doprava a následným opuchom mozgu, chronické krvácanie pod tvrdú plenu mozgovú vľavo, pomliaždenie s podkožným krvným výronom na čele, pomliaždenie sleziny, pomliaždenie hrudníka, chrbta v krížovej oblasti s krvnými podkožnými podliatinami v ľavej sedacej oblasti a krvné podliatiny nad veľkým hrbolom stehnovej kosti vľavo, na oboch kolenách a ďalšie, pričom v danom prípade išlo o život ohrozujúce poranenie životne dôležitého orgánu - mozgu, ktoré si vyžiadalo opakovaný neurochirurgický operačný zákrok s dobou liečenia a práceneschopnosti viac ako 42 dní, niekoľkomesačnú dobu liečenia a s obmedzením v obvyklom spôsobe života nad 42 dní, niekoľkomesačnú dobu liečenia a niekoľkomesačné obmedzenie v obvyklom spôsobe života a dlhodobú rehabilitačnú liečbu, pričom týmto vyššie uvedeným konaním obvinený spôsobil mal. Z. E. fyzické utrpenie spočívajúce v bolestivosti poranených miest, pričom ide o úrazové zmeny ako následok po neprimeraných telesných trestoch, podvýžive a odopieraní zdravotnej starostlivosti v zmysle nedostatočnej starostlivosti o kožu pri atopickej dermatitíde a psychické utrpenie, keď mal. Z. E. vyššie uvedeným konaním spôsobil psychické poruchy - hyperkinetickú poruchu správania a dezinhibovanú príklonnosť v detstve ako následok krutého fyzického trestania, pričom konanie obvineného voči maloletému vyústilo až do vážneho poranenia centrálneho nervového systému s trvalými následkami na zdraví poškodeného mal. Z. E..

Za to okresný súd obvinenému uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere desať rokov a šesť mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obvinenému bola podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku („Tr. por.“) uložená povinnosť nahradiť poškodeným

- Dôvera, zdravotná poisťovňa, a. s., škodu spočívajúcu v nákladoch na lekárske úkony a zdravotnú starostlivosť spojenú so zraneniami poškodeného mal. Z. E. v celkovej výške 32.926,24 eur, pričom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces,

- maloletému Z. E. škodu spočívajúcu v bolestnom v celkovej výške 11.429,20 eur, ako aj podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v celkovej výške 50.000 eur.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený a prokurátor, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „krajský súd“) uznesením z 26. októbra 2021, sp. zn. 5To/102/2021, podľa §319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený Z. E. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Stanislava Rešutíka podaním z 13. júla 2022 (č. l. 3136-3141), v ktorom navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že vyššie uvedeným uznesením krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. uvedené uznesenie krajského súdu a predchádzajúci rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm. i) Tr. por. a podľa § 374 ods. 3 Tr. por. tiež namietol konanie na súde prvého stupňa s tým, že vytýkané pochybenia neboli napravené v odvolacom konaní, pričom namietol tieto základné skutočnosti:

- právoplatné rozhodnutia vydané v priestupkovom konaní týkajúce sa skutkov z 10. a 12. decembra 2018 boli na základe protestu prokurátora zrušené Okresným úradom Brezno, čím ten istý orgán, ktorý podal obžalobu, predtým zabezpečil a vykonal zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní a zároveň tým prokuratúra dosiahla možnosť posudzovania skutku podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a v prípade, ak by príslušný okresný úrad nevyhovel protestu prokurátora, nebola by splnená podmienka podľa § 138 písm. b) Tr. zák. - páchanie trestného činu dlhší čas, a preto také konanie prokuratúry spôsobuje a vyvoláva podstatné chyby konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a táto chyba nebola napravená ani v odvolacom konaní,

- poukázal na status manželky Z. E. ako matky spoločných maloletých detí, ktorej bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby až 18. októbra 2020 napriek tomu, že po vzatí obvineného do väzby nedošlo k žiadnym iným skutočnostiam ako boli známe k 25. novembru 2019 a nie je zrejmé, čo bránilo jej vzneseniu obvinenia ako spolupáchateľke, čím dochádza v jej prípade k prelínaniu procesného postavenia obvinenej a svedka, táto bola v danom prípade nielen svedkom, ale aj oznamovateľom trestného činu a mala prístup k celému obsahu trestného spisu a v tomto poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2007, sp. zn. 1 Toš 13/2007,

- výsluch svedkyne Z. E. považuje za nezákonný a procesne nespôsobilý dôkaz a tiež za dôkaz nevieryhodný s poukazom, že vypovedala protirečivo, keď na jednej strane tvrdí, že mal. Z. E. dávala riadne jesť, na druhej strane si mal tento tajne chodiť brať jesť bez toho, aby o to matku požiadal, nevieryhodná je aj jej výpoveď v tom, že uviedla, že nemala mať vždy k dispozícii mobilný telefón a že potom mali s obvineným spoločný telefón, ktorý si striedali, zatiaľ čo matka Z. E. uviedla, že každý z rodičov mal vlastný telefón;

- podľa okresného súdu bola vina obvineného preukázaná nielen výpoveďou svedkyne Z. E., ale aj skutočnosťami vyplývajúcimi zo svedeckých výpovedí a znaleckého dokazovania, s čím nesúhlasí, pretože pokiaľ ide o výpovede svedkov, títo ku skutku neuviedli žiadne relevantné skutočnosti alebo ide o skupinu svedkov, ktorých možno charakterizovať ako nevierohodných (konkrétne Z. E., JUDr. Mgr. R. Š., U. A. a B. F.), znalecké posudky MUDr. C. Ť., MUDr. Z. E., Mgr. G. C. a MUDr. A. C. nie sú usvedčujúcimi dôkazmi, keďže znalcom neprináleží hodnotiť právne otázky a znalecké dokazovanie je dôkazom ujmy, ale nie dôkazom usvedčujúcim konkrétnu osobu, že práve ona takúto ujmu spôsobila a podľa dovolateľa dôkazy vykonané pred súdom nie sú dostatočné pre to, aby súd mohol jeho vinu jednoznačne považovať za dokázanú najmä v tom, že skutok spáchal obvinený, navyše obžaloba na rozdiel od obhajoby má vyhodnocovať podľa základných zásad trestného konania všetky skutočnosti a dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech obvineného, k čomu nedošlo,

- uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny a v rozpore so zásadou určitosti trestnoprávnych noriem. K podanému dovolaniu sa vyjadrili

- Krajská prokuratúra Banská Bystrica podaním z 5. augusta 2022 (č. l. 3143 - 3148), v ktorom navrhla dovolanie obvineného zamietnuť podľa § 392 ods. 1 Tr. por., pretože dôvody dovolania nie sú preukázané, pričom bolo poukázané, že zrušenie právoplatného rozhodnutia v priestupkovom konaní bolo vykonané zákonom predpísaným spôsobom samotným správnym orgánom autoremedúrou; v žiadnom štádiu trestného konania nedošlo k spojeniu alebo vylúčeniu dvoch trestných vecí (s trestnou vecou Z. E.) v zmysle § 21 Tr. por., teda nenastala situácia, v ktorej by súčasne mali v rámci jedného konania procesné postavenie obvineného dovolateľ aj Z. E. a kde by následne došlo k vylúčeniu alebospojeniu s inou vecou obvinenej Z. E., nemožno súhlasiť s tvrdením, že Z. E., nakoľko bola oznamovateľom predmetnej trestnej činnosti, mala prístup k celému obsahu trestného spisu, keďže bola vypočutá v procesnom postavení svedka a ako svedok nemala právo nahliadnuť do spisu; k posudzovaniu vierohodnosti svedkyne Z. E. a vyhodnocovaniu ďalších dôkazov nemôže dovolací súd preskúmavať úplnosť a správnosť skutkových zistení, odsúdenie nebolo založené výlučne a ani v rozhodujúcej miere na výsluchu svedkyne Z. E. a v prípade namietania jej procesného postavenia, išlo o súbežné páchateľstvo, avšak nebolo jej dávané za vinu používanie fyzického násilia voči maloletému (keď práve brachiálnym konaním obvineného malo dôjsť k najzávažnejšiemu poškodeniu zdravia maloletého), ale jej obvinenie spočívalo na telesnom a citovom zanedbávaní maloletého; uložený trest považuje za zákonný, primeraný závažnosti a intenzite spôsobeného následku,

- ustanovený opatrovník maloletého poškodeného Z. E. JUDr. S. M. podaním z 9. februára 2022 (č. l. 3184 - 3185), v ktorom navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por., resp. zamietnuť podľa § 392 ods. 1 Tr. por., pričom uviedol, že postup prokuratúry bol zákonný a správny, keď po zistení, že bol spáchaný trestný čin, bola nielen oprávnená, ale aj povinná rozhodnutie o priestupku vydané v správnom konaní napadnúť protestom, nakoľko bez zrušenia tohto rozhodnutia by odsúdený nemohol byť trestne stíhaný za tie skutky, za ktoré bol právoplatne uznaný vinným v priestupkovom konaní v zmysle zásady ne bis in idem, z hľadiska práv obhajoby je zlučiteľné, aby tá istá osoba vystupovala v jednom konaní v postavení obvineného a v ďalšom konaní vedenom proti inej osobe v postavení svedka, aj keď dotknuté konania prebiehajú súčasne a v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo 12/2011 a v ostatnom sa jedná o namietanie nesprávnosti zisteného skutkového stavu veci a nesprávnosti hodnotenia dôkazov, čo v dovolacom konaní nie je možné preskúmavať.

Obvinený vlastným písomným podaním nazvaným „Dovolanie v zmysle § 368 Tr. poriadku“, doručeným na okresný súd 6. marca 2023 (č. l. 3190 - 3193), sa vyjadril k podanému dovolaniu a uvádzal aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., keď navyše namietal, že vyšetrovanie v prípravnom konaní bolo vedené protizákonne, nakoľko znalecké posudky boli vykonávané v prítomnosti vyšetrovateľky, získané výpovede boli vykonávané bez prítomnosti obhajcu, úkony, na základe ktorých žiadala krajská prokuratúra predĺženie jeho väzby, neboli vykonané, znalcovi z odboru zdravotníctvo boli účelovo zatajené skutočnosti, ktoré ako obvinený uviedol vo výpovedi, pred vznesením obvinenia nebol poučený o svojich právach a bol vypočúvaný bez obhajcu, ustanovený obhajca poskytoval všetky informácie oznamovateľke, dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. videl aj v tom, že súdy nezohľadnili jeho námietky na nezákonný postup v prípravnom konaní, okresná a krajská prokuratúra účelovo uskutočnili úkony v jeho neprospech, ktoré ho uviedli do nevýhody a napokon poukázal, že v prípade existujúcich rozumných pochybností o tom, či sa obvinený žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto vykladať v jeho prospech a nie naopak a ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok.

K tomuto písomnému podaniu obvineného sa vyjadrila Krajská prokuratúra Banská Bystrica podaním z 13. apríla 2023 (č. l. 3202), v ktorom uviedla, že nie je zrejmé, čo mal obvinený na mysli tým, že znalecké posudky boli vykonávané v prítomnosti vyšetrovateľky a ide o fabulácie a v tomto poukázala na vyjadrenie znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý to poprel. Obvinený nešpecifikoval, pri výpovediach ktorých svedkov nemal byť jeho obhajca prítomný a z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že o všetkých procesných úkonoch, na ktorých sa má obhajca právo zúčastniť, bol tento riadne a včas upovedomený, pričom obvinený mal možnosť klásť otázky jednotlivým svedkom na hlavnom pojednávaní, kde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. V ostatnom bolo poukázané na vyjadrenie krajskej prokuratúry k dovolaniu z 5. augusta 2022.

Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 22. mája 2023, pričom prvýkrát 8. septembra 2022 predložený spisový materiál na rozhodnutie o dovolaní, bol dovolacím súdom vrátený „inak“ ako predčasne predložený z dôvodu riadneho nevykonania úkonov podľa § 376 Tr. por. zo strany okresného súdu a rovnako tomu bolo pri druhom predložení spisu dovolaciemu súdu 5. decembra 2022. Senát 5T, ktorému vec napadla na rozhodnutie v čase prvého nápadu veci (s poukazom na čl. XV ods. 4 Rozvrhu práce Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky na rok 2023 v dotknutom znení, podľa ktorého trestnú vec opätovne predloženú po tom, ako bola vybavená „inak“, vybaví senát v pôvodnom zložení, t. j. v zložení v čase prvého pridelenia veci), rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). Zároveň ale zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.

K jednotlivým uplatneným dovolacím dôvodom uvádza dovolací súd tieto základné teoretické východiská. V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod.

V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (R 24/2020-I.).

V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však podľa vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por.), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). V súvislosti s týmto dovolacím dôvodom pokiaľ dovolateľ namieta posudzovanie vierohodnosti, resp. nevierohodnosti svedkyne Z. E. či ďalších svedkov, resp. poukazuje na obsah vykonaných znaleckých posudkov, tak z podstaty dovolateľom tvrdených námietok vyplýva, že smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, teda že skutok tak, ako bol zistený súdmi v pôvodnom konaní, bol zistený nesprávne a neúplne, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por. (R 14/2015-III.) Pokiaľ aj dovolateľ namieta, že z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že dovolateľ spáchal skutok a dôkazné pochybnosti mali súdy vyložiť v prospech dovolateľa použitím zásady in dubio pro reo, tak dovolací súd uvádza, že použitie tejto zásady, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkýchdostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 37/1971) a teda táto zásada sa týka iba skutkových zistení, čo však nemôže byť predmetom skúmania dovolacieho súdu pri dovolaní podanom obvineným.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa ohľadom zrušenia právoplatných rozhodnutí v priestupkovom konaní, čím podľa dovolateľa prokuratúra dosiahla možnosť posudzovania skutku podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., tak dovolací súd uvádza, že protest prokurátora je základný dozorový právny inštitút v oblasti verejnej správy, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Orgán verejnej správy môže a nemusí vyhovieť protestu prokurátora, a teda samostatne posudzuje jeho dôvodnosť, pričom právny postup v prípade protestu prokurátora je upravený v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a to, že orgán verejnej správy nie je viazaný obsahom protestu prokurátora vyplýva jednoznačne z toho, že v prípade ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy správnu žalobu na správny súd. Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný úrad Brezno rozhodnutím zo 6. februára 2020, sp. zn. OU-BR-OVVS-2020/001408-014, právoplatným 27. februára 2020, vyhovel protestu prokurátora a zrušil svoje rozhodnutie z 26. augusta 2019, sp. zn. OU-BR-OVVS-2019/007532-006, právoplatné 17. októbra 2019, ktorým bol obvinený uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ohľadom konania, ktorého sa dopustil voči maloletému Z. E. 10. decembra 2018 a 12. decembra 2018, za ktoré mu bola v priestupkovom konaní uložená ako sankcia pokuta 30 eur a ktoré je skutkovo zhodne vymedzené s tým, pre ktoré bol napadnutým rozsudkom okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu uznaný za vinného z daného trestného činu. Týmto postupom sa zaistilo, aby nebol obvinený za to isté konanie dvakrát stíhaný a trestaný v zmysle zásady ne bis in idem a išlo o postup súladný so zákonom. V tomto ohľade treba uviesť, že proti rozhodnutiu, ktorým bolo daným okresným úradom vyhovené protestu prokurátora a zrušené rozhodnutie o priestupku, mal právo obvinený podať odvolanie a zo spisu vyplýva, že také svoje oprávnenie nevyužil.

Pokiaľ pritom obvinený uvádza, že tým sa dosiahlo posudzovanie skutku podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. ako spáchaného po dlhší čas, tak ide iba o subjektívne tvrdenie obvineného. Z vymedzenia skutku, ktorý je pre dovolací súd záväzný, vyplýva, že pokračovacie konanie obvineného trvalo od mesiaca apríl roku 2017 až do 25.novembra 2019, a teda aj bez čiastkových útokov vymedzených osobitne konaniami z 10. decembra 2018 a 12. decembra 2018, pre ktoré bol pôvodne uznaný vinným v priestupkovom konaní, je zrejmé splnenie zákonného znaku spáchania trestného činu po dlhší čas. Navyše pre úplnosť treba uviesť, že z pohľadu uloženého trestu obvinený naplnil okrem zákonného znaku podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. aj ďalší zákonný znak uvedený v § 208 ods. 3 písm. a) Tr. zák., keďže maloletému poškodenému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Pokiaľ dovolateľ poukazuje, že Z. E. bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, čím došlo k prelínaniu jej procesného postavenia obvinenej a svedka, tak dovolací súd zistil nasledujúce skutočnosti. Z obsahu daného uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície, o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a súčasne o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. z 18. októbra 2020, ČVS: KRP 106/1-VYS-BB-2020 (č. l. 2675 - 2683), vyplýva, že Z. E. bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. vo vzťahu k tomu istému poškodenému maloletému, pričom však jej konanie malo spočívať v tom, že sa ako matka správala k maloletému citovo pasívne, zanedbávala jeho emocionálne a sociálne potreby, odopierala mu poskytovanie pravidelnej stravy v dostatočnom množstve a zdravotnú starostlivosť v zmysle nedostatočnej starostlivosti o kožu pri atopickej dermatitíde. K samotnému vydaniu uznesenia vyšetrovateľom PZ došlo až v období, keď na obvineného Z. E. už bola podaná obžaloba (k čomu došlo 24. septembra 2020), takže sa fakticky ani nemohlo viesť spoločné konanie,pričom Z. E. bolo v zásade vznesené obvinenie pre iné konanie ako obvinenému (v prípade obvineného bolo podstatou jeho konania bitie maloletého - fyzické násilie), zatiaľ čo v prípade Z. E. malo ísť v zásade o zanedbávanie emocionálnych a sociálnych potrieb maloletého (o tom svedčí aj tá podstatná skutočnosť, že konanie Z. E. nebolo právne kvalifikované ako spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zák.). Z definície spoločného konania v § 18 ods. 1 Tr. por. pritom vyplýva, že hoci ide o inštitút, ktorý by mal byť preferovaný pri prejednaní trestných vecí spoločne súvisiacich, jeho vykonanie nie je obligatórne („sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote“), a teda nemožno s jeho nevykonaním viazať následok nemožnosti použitia dôkazov vykonaných v samostatných konaniach. Pokiaľ je osoba vypočúvaná v procesnom postavení svedka vo veci, kde by si výpoveďou mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania, má na jednej strane právo odoprieť vypovedať, na druhej strane ak také právo nevyužije, je povinná vypovedať pravdu a nič nezamlčať. V tomto ohľade treba uviesť, že Z. E. podala v tejto veci trestné oznámenie 5. decembra 2019, na základe ktorého bolo aj začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. To, že orgány činné v trestnom konaní neskôr vykonané dôkazy vyhodnotili tým spôsobom, že vzniesli obvinenie aj Z. E., matke daného maloletého, ale v zásade pre iné konanie ako otcovi maloletého, nie je prekážkou, vykonania samostatného konania, hoci paralelne vedeného, a to aj s poukazom na skutočnosť, že k vzneseniu obvinenia došlo až potom, ako bola podaná obžaloba na obvineného otca maloletého. V tomto ohľade nie je určujúce, že dovolateľ namietal, že k vzneseniu obvinenia Z. E. malo dôjsť skôr, už v čase, keď bolo rozhodnuté o vzatí obvineného do väzby v novembri roku 2019, keďže jednak zo samotného uznesenia vyplýva, že podkladom vznesenia obvinenia Z. E. boli aj dôkazy vykonané vo veci obvineného Z. E. až v priebehu roka 2020 (znalecké posudky z odvetvia klinická psychológia detí, z odvetvia psychiatria a z odvetvia chirurgia a traumatológia ohľadom osoby maloletého poškodeného a svedecké výpovede samotnej Z. E. a učiteliek materskej škôlky, ktorú navštevoval maloletý), jednak ani v prípade, že by k vzneseniu jej obvinenia prišlo skôr, automaticky by to neznamenalo vedenia spoločného konania s poukazom, že dovolateľ bol stíhaný väzobne. V tomto ohľade aj staršie rozhodnutie tunajšieho súdu uvádzané dovolateľom, sp. zn. 1 Toš 13/2007 z 25. októbra 2007 vychádzalo v podstate z iných skutkových okolností, pričom neskoršia rozhodovacia činnosť tunajšieho súdu (uznesenie, sp. zn. 2 Tdo 12/2011 z 3. mája 2011 posúdená aj z pohľadu ústavnosti uznesením Ústavného súdu SR z 3. mája 2012, č. k. IV. ÚS 226/2012-26) pripustila aj za súladné so zákonom vedenie samostatných konaní. Pritom Z. E. bola od podania trestného oznámenia po začatí trestného stíhania vypočúvaná v procesnom postavení svedkyne a tak nemala právo ani nahliadať do spisu a také oprávnenie jej nevyplývalo ani po podaní obžaloby ako to nesprávne namieta dovolateľ.

K dovolacej námietke o neprimeranosti uloženého trestu odňatia slobody a o jeho rozpore so zásadou určitosti trestnoprávnych noriem, treba v prvom rade uviesť, že dovolateľ k tomuto všeobecnému namietaniu neuviedol žiadny relevantný argument, na základe ktorého by mal dovolací súd uvedené konštatovanie posudzovať. Dovolací súd teda vo všeobecnosti uvádza, že neprimeranosť uloženého trestu nespadá pod uplatnený a ani iný dovolací dôvod. Neprimeranosť uloženého trestu je možné v dovolacom konaní úspešne uplatňovať len z toho pohľadu, ak bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za daný trestný čin nepripúšťa - ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., čo však nie je prejednávaný prípad. Obvinenému bol ukladaný trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., teda zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 208 ods. 3 Tr. zák. je 7 rokov až 15 rokov, kde horná hranica sa znížila z 15 rokov na 12 rokov a 4 mesiace (prevažovali poľahčujúce okolnosti a v takom prípade sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. spôsobom podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby), pričom bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov, t. j. ide o zákonom prípustný druh trestu uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe.

K námietkam uvádzaným v podaní samotného obvineného dovolací súd uvádza, že aj tieto boli vyhodnotené za nedôvodné. Pokiaľ obvinený uvádzal, že vyšetrovanie v prípravnom konaní bolo vedené protizákonne s poukazom, že znalecké posudky boli vykonávané v prítomnosti vyšetrovateľky PZ, tak dovolací súd uvádza, že k spôsobu vypracovania jednotlivých znaleckých posudkov obvinený moholvyslúchať priamo znalcov na hlavnom pojednávaní, pričom toto právo využil na hlavnom pojednávaní 17. mája 2021, keď sa konkrétne znalca z odboru psychológie Mgr. G. C. opýtal na túto skutočnosť, ktorý to poprel, keď výslovne uviedol, že na znaleckom vyšetrení Z. E. bol prítomný iba znalec, pri znaleckom vyšetrení mal. Z. E. bola prítomná stará matka dieťaťa (č. l. 2852). Rovnako dovolací súd nezistil, že v prípravnom konaní boli v čase existencie dôvodu povinnej obhajoby vykonávané úkony bez upovedomenia obhajcu, ktoré by boli použité v konaní pred súdom a tieto ani obvinený nešpecifikoval. Rovnako tvrdenie obvineného o tom, že mali byť znalcovi zatajené skutočnosti, ktoré uviedol v neskoršej výpovedi a že ustanovený obhajca mal poskytovať informácie oznamovateľke Z. E., sú iba jeho subjektívnym tvrdením a treba k tomu uviesť, že znalecký posudok je vypracovaný k určitému dátumu a dovtedy vykonaným dôkazom a pokiaľ chcel na nejakú novú skutočnosť poukázať, mal možnosť sa na túto opýtať znalca alebo svedkyne na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ obvinený uvádza, že pred vznesením obvinenia nebol poučený o svojich právach a bol vypočúvaný bez obhajcu, tak zo spisu vyplýva, že pri zadržaní bol poučený o právach podozrivej osoby (č. l. 108 - 111) a pri výsluchu v procesnom postavení obvineného vykonaného vyšetrovateľom PZ 27. novembra 2019 (č. l. 204 - 213) bol riadne poučený o svojich právach vrátane práva na zvolenie si obhajcu a ustanovenie obhajcu pre nemajetnosť, pričom sa vyjadril, že obhajcu nežiada a v čase vykonania daného výsluchu nebol dôvod povinnej obhajoby, a teda výsluch mohol byť vykonaný aj bez obhajcu a uvedené platí obdobne pre vykonanie previerky výpovede na mieste činu vykonanej 28. novembra 2019 medzi 10.50 hod a 11.50 hod. za účasti obvineného (č. l. 216 - 218), pričom dôvod povinnej obhajoby vznikol až okamihom vyhlásenia uznesenia o vzatí obvineného do väzby sudkyňou pre prípravné konanie, k čomu došlo na výsluchu obvineného konaného na okresnom súde 28. novembra 2019 o 19.30 hod. - 20.05 hod. (skôr vykonaný výsluch Z. E. 26. novembra 2019 v procesnom postavení svedka pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia je irelevantný a na tento nebolo možné súdmi pri rozhodovaní prihliadať). Pokiaľ obvinený uvádzal, že súdy nezohľadnili jeho námietky na nezákonný postup v prípravnom konaní, prokuratúra účelovo uskutočnila úkony v jeho neprospech a že úkony, na základe ktorých žiadala krajská prokuratúra predĺženie jeho väzby, neboli vykonané, dovolací súd uvádza, že v meritórnych rozhodnutiach sa okresný súd (priebežne pri hodnotení jednotlivých dôkazov od str. 70) a krajský súd (str. 7 - 8) relevantným spôsobom vysporiadali s podstatnými obhajobnými tvrdeniami obvineného a pokiaľ obvinený považuje úkony vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní za také, ktoré ho uviedli do nevýhody, ide o jeho subjektívne konštatovanie, ktoré však argumentačne nedôvodí, pričom otázka posudzovania zákonnosti väzby nie je predmetom dovolacieho konania pri dovolaní podanom obvineným. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe aj v prípade len všeobecného zistenia porušenia práva na obhajobu v prípravnom konaní, ktoré ale nemalo žiadny materiálny dopad na dôkazy vykonané v súdnom konaní, ktoré boli rozhodujúce na zistenie skutkového stavu, taká skutočnosť nie je dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (R 53/2021-I.). Dovolací súd v zásade uvádza, že obvinený bol pri vykonávaní dokazovania v súdnom konaní, ktoré je určujúce pre posúdenie dôvodnosti či nedôvodnosti obžaloby, zastúpený obhajcom, ktorý obvinenému poskytoval potrebnú právnu pomoc a obvinený sám a prostredníctvom obhajcu sa aktívne zúčastňoval procesu dokazovania na hlavnom pojednávaní, vypočúval svedkov a znalcov, mal možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom.

Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že bolo irelevantným poukazovanie dovolateľom na konanie pred okresným súdom (§ 374 ods. 3 Tr. por.), keďže ani v jeho konaní neboli zistené vytýkané pochybenia.

Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.