5 Tdo 40/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a   sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému Š. K. a spol., pre pokračujúci trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2008 v Bratislave dovolanie obvineného Š. K. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2008, sp. zn. 3 To 10/2008, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného Š. K. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 25. októbra 2007, sp. zn. 5 T 169/2001, bol obvinený Š. K. spolu so Š. K. uznaný za vinného z trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) v súbehu s trestným činom sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák., v obidvoch prípadoch spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.  

Krajský súd v Trnave na podklade odvolania podaného obvineným Š. K. a okresným prokurátorom rozsudkom z 13. mája 2008, sp. zn. 3 To 10/2008, podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine ohľadne bodov 3, 4, 5 a vo výroku o treste a podľa § 259 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že uznal obvineného Š. K. za vinného z trestného činu sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 248 ods. 1, 3 Tr. zák., a odsúdil ho na rovnaký trest ako okresný súd, uložil mu povinnosť náhrady škody, pričom odvolanie obvineného Š. K. ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. zamietol.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený Š. K. prostredníctvom obhajcu JUDr. T. S. dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku.

V písomnom vyhotovení podaného dovolania sa v podstate nestotožnil s právnymi závermi hodnotenia vykonaných dôkazov tak zo strany okresného, ako aj krajského súdu. V tomto smere namietal, že v predmetnej spoločnosti zastával len pozíciu účtovníka, teda radového zamestnanca, pričom obidva súdy jeho trestnú zodpovednosť povýšili na úroveň konateľa tejto obchodnej spoločnosti.

Podaným dovolaním sa preto domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3 To 10/2008, z 13. mája 2008 bol porušený zákon v jeho neprospech, zrušil toto napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa jeho osoby a prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. poriadku) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. poriadku), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. poriadku a § 373 ods. 1 Tr. poriadku), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. poriadku).

Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa§ 371 Tr. poriadku (§ 382 písm. c/ Tr. poriadku).

Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku upravuje, že dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť k jedinému záveru a to, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je určené k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani naprávať.  

Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. poriadku.

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku.

Z obsahu podaného dovolania obvineným Š. K. je celkom zrejmé, že v posudzovanej veci je napadnutá výlučne správnosť skutkových zistení súdov oboch stupňov. Existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku obvinený vidí v skutkových zisteniach prvostupňového súdu, ktoré považuje za nesprávne, a to aj v dôsledku chybného hodnotenia vykonaných dôkazov.

V posudzovanej veci, s poukazom na výklad obsahu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. poriadku, sú pre dovolací súd rozhodujúce skutkové zistenia, podľa ktorých obvinený spáchal skutky tak, ako sú tieto vymedzené v tzv. skutkových vetách rozsudku Okresného súdu v Trnave z 25. októbra 2007, sp. zn. 5 T 169/2001, keďže Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uvedené skutkové zistenia prevzal do svojho rozsudku v plnom rozsahu. Skutkovému stavu tak, ako bol zistený a popísaný v rozsudku okresného a krajského súdu, však zodpovedá právny záver vyjadrený v právnom posúdení skutkov obvineného Š. K..

So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolacie námietky obvineného stoja mimo zákonného rámca prípustného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku, a preto tým nie je daný tento dovolací dôvod.

S poukazom na viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na vyššie uvedené závery, pre zjavné nenaplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. poriadku dovolanie obvineného Š. K. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. decembra 2008  

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová