5Tdo/39/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného G. O. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. júna 2020 v Bratislave dovolanie obvineného G. O. podané prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. Milana Trylča, PhD. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 5. februára 2018, sp. zn. 23To/134/2017, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Tr. por. sa dovolanie obvineného G. O. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd") rozsudkom zo 17. augusta 2017, sp. zn. 2T/75/2016, uznal obvineného G. O. vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku okresného súdu z 21. apríla 2016, sp. zn. 2T/39/2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") zo 16. augusta 2016, sp. zn. 23To/55/2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia (tam popísaných) vecí.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený O. v rozsahu výroku o treste a spôsobe jeho výkonu odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom z 5. októbra 2018, sp. zn. 23To/134/2017 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste odňatia slobody aspôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku o zrušení výroku o treste rozsudku okresného súdu z 21. apríla 2016, sp. zn. 2T/39/2016, v spojení s rozsudkom krajského súdu zo 16. augusta 2016, sp. zn. 23To/55/2016, a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného O. odsúdil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku okresného súdu z 21. apríla 2016, sp. zn. 2T/39/2016, v spojení s rozsudkom krajského súdu zo 16. augusta 2016, sp. zn. 23To/55/2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený G. O. 14. augusta 2019 sám a následne 14. februára 2020 prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Milana Trylča, PhD. dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Tr. por.

Uviedol, že hoci dal vyhlásenie o vine, z ktorého dôvodu je takýto výrok v dovolacom konaní napadnuteľný len ministrom spravodlivosti, súd mohol vyhlásenie prijať len v prípade, ak spolu s ďalšími dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, svedčilo o jeho pravdivosti. Ide tu o to, aby sa zamedzilo takým situáciám, že odsúdený prijme „menšie zlo" v podobe nižšieho trestu, ktorý by mu hrozil, ak by trestnú činnosť, ktorá sa mu kladie za vinu zapieral. Ak teda krajský súd poukázal na to, že byt užívali aj ďalšie osoby a svedkyňa O. uviedla, že aj ona - dokonca priamo v predmetnom byte, užívala pervitín a pritom nevylúčila, že nejaké množstvo v ňom mohlo ostať, nebyť vyhlásenia o vine, preukazovanie trestnej činnosti obvineného by v žalovanom rozsahu mohlo byť skutočne problematické. Obvinený predmetný skutok nespáchal a vyhlásenie o vine dal len kvôli prosbám svojej matky, snažiac sa pritom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie o treste. Poukazujúc aj na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. uviedol, že KEÚ PZ nie je oprávnený stanovovať a robiť závery o tom, čo považuje za obvykle jednorazovú dávku drogy, keďže ide o právny pojem (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2016, sp. zn. 4To/44/2016, resp. uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1To/168/2001, 4To/127/2011).

Na podklade týchto skutočností obvinený O. navrhol, aby najvyšší súd vyslovil, že postupom a rozsudkami krajského a okresného súdu bol porušený zákon v § 2 ods. 12 Tr. por., § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por., § 257 ods. 1 písm. b), ods. 5, ods. 7 Tr. por., § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného, zrušil napadnuté rozsudky vo výrokoch o treste, ochrannom dohľade, prepadnutia veci a naň nadväzujúcich výrokoch a okresnému súdu prikázal vec opätovne prerokovať a rozhodnúť.

K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátorka") 9. marca 2020 tak, že ho navrhla podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť. Uviedla, že obvinený O. po otvorení hlavného pojednávania dal podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásenie o vine, na čo bol podľa § 257 ods. 3, ods. 5 Tr. por. náležite poučený. Predmetným vyhlásením sa obvinený O. vzdal časti svojich práv, vrátane práva na vykonanie dokazovania, a teda aj možnosti namietať zákonnosť vykonaných dôkazov; túto okolnosť mu súd zohľadnil pri výmere trestu, ktorý mu mimoriadne znížil. Neexistuje odôvodnený predpoklad, že by dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo zaťažené ním popísanými vadami.

K vyjadreniu prokurátorky sa obvinený O.alej nevyjadril.

Dňa 28. mája 2020 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného O. riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 377 Tr. por.] skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolosíce podané prostredníctvom zvoleného obhajcu [§ 373 ods. 1 Tr. por.], v zákonnej lehote [§ 370 ods. 1 Tr. por.] a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať [§ 370 ods. 3 Tr. por.], avšak bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že obvinený O. po tom, ako bol na hlavnom pojednávaní zo 17. augusta 2017 riadne poučený podľa § 257 ods. 2, ods. 5, ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Keďže následne na všetky otázky predsedníčky senátu podľa § 257 ods. 5 Tr. por. v spojení s § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal kladne a procesné strany navrhli jeho vyhlásenie prijať, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obvineného prijal, dokazovanie o vine už nevykonával a vykonal len dokazovanie ohľadne druhu a výmery trestu a ochrannom opatrení (č. l. 298 - 299).

V tomto kontexte najvyšší súd upozorňuje, že ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. a § 334 ods. 4 Tr. por. nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. a § 372 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Tr. por.) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Tr. por.) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1 Tr. por., § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., § 372 ods. 1 Tr. por.] (R 12/2017). Keďže v predmetnom dovolaní obvinený na podklade dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Tr. por. namieta nesplnenie podmienok pre postup podľa § 257 ods. 5 Tr. por., resp. nezákonnosť znaleckého posudku KEÚ PZ, ktoré okolnosti sa týkajú prijatého výroku o vine, dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že obvinený formálne namieta ajvýroky o treste a spôsobe jeho výkonu, resp. výrok o ochrannom opatrení (vo vzťahu ku ktorým by za splnenia ostatných procesných podmienok mal právo na podanie dovolania), keďže žiadnu konkrétnu dovolaciu námietku v tomto smere nepredostrel (pozn. aj samotný obvinený v bode III. dovolania na s. 6 uvádza, že k pochybeniu vo výrokoch o treste a ochrannom opatrení malo dôjsť v dôsledku pochybenia pri prijatí jeho vyhlásenia o vine).

Na podklade týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie obvineného O. bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho súd podľa § 382 písm. b) Tr. zák. bez preskúmania veci odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.