Najvyšší súd  

5 Tdo 35/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného L. J. a spol., pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1

Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2010

v   Bratislave dovolanie obvinených L. J. a M. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

zo 4. marca 2010, sp. zn. 6 To 73/2009, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených L. J. a M. J. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. septembra 2009,

sp. zn. 10T 98/2008, boli obvinení L. J. a M. J. uznaní za vinných zo zločinu vydierania

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva

podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

dňa 13. februára 2008 asi o 21.50 hod. obaja v podnapitom stave po predchádzajúcej dohode v herni reštaurácie N. na N. vo V., opätovne žiadali od Š. B., nar. X., bytom N., ktorý

v tom čase hral na výhernom hracom prístroji, aby im kúpil alkoholické nápoje,

pretože postrehli, že poškodený vyhráva a keď poškodený toto odmietol s tým,

že už pred chvíľou im alkoholické nápoje kúpil, obaja obvinení sa mu vyhrážali bitkou

a následne ho viackrát udreli päsťami do hlavy a kopali do neho, pričom mu spôsobili

pomliaždenie čela, oboch pier a záhlavia s dobou liečenia do 7 dní.

Okresný súd obvineného L. J. za to odsúdil podľa § 194 ods. 3, § 42 ods. 1, § 38 ods. 4

Tr. zák. s poukazom na prevahu priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. m/ Tr. zák.

bez zistenia poľahčujúcich okolností k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. u tohto obvineného okresný súd zrušil výrok

o treste v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 19. mája 2008, sp. zn. 1 T 63/2007,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2009, sp. zn. 3 To 66/2008,

právoplatného dňa 11. marca 2009, ktorým mu podľa § 194 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2

Tr. zák. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka nepodmienečne a taktiež

zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou z 15. mája 2009,

sp. zn. 2 T 45/2009, doručeného obvinenému dňa 4. júna 2009, ktorým podľa § 44 Tr. zák.

upustil od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na právoplatné odsúdenie rozsudkom

Okresného súdu Vranov nad Topľou z 19. mája 2008, sp. zn. 1 T 63/2007.

Obvinenému M. J. bol podľa § 189 ods. 1, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. bez zistenia

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák. uložený

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Súčasne u tohto obvineného okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok

o treste trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou z 18. marca 2009,

sp. zn. 2 T 60/2008, doručeného obvinenému 22. apríla 2009, ktorým mu bol podľa § 364

ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

deväť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu osemnásť

mesiacov.

Krajský súd v Prešove uznesením zo 4. marca 2010, sp. zn. 6 To 73/09,

podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvinených L. J. a M. J. zamietol.

Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu podali obvinení L. J. a M. J.

prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom uplatnili dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por.

Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu videli obvinení L. J. a M. J. v tom,

že okresný ako aj krajský súd nesprávne zistili skutkový stav, keď nevzali do úvahy námietky obhajoby týkajúce sa príčin konfliktu medzi obvinenými a poškodeným, pričom sám

poškodený v doloženom čestnom prehlásení potvrdil, že alkoholické nápoje si kupovali

vzájomne bez nejakého vyhrážania a k ich vzájomnému konfliktu došlo až pod vplyvom

ich nadmernej konzumácie.

Podľa ich názoru nebola naplnená objektívna stránka zločinu vydierania, keďže sám

poškodený konanie obvinených takto nevnímal. Preto ich konanie mohlo byť právne

posúdené maximálne ako prečin výtržníctva.

Vzhľadom na uvedené obvinení L. J. a M. J. navrhli, aby najvyšší súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 4. marca 2010, sp. zn. 6 To 73/2009, ako aj rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. septembra 2009, sp. zn.

10 T 98/2008, a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,

že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenými osobami  

(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod

dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom

uvedené.

Dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).

Obvinení L. J. a M. J. si uplatnili dovolací dôvod podľa § 371 písm. i/ Tr. por.,

že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť k jedinému

záveru, a to, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného

v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,

ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je totiž určené k náprave v zákone

výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani

naprávať.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom

zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por.

Dovolacie námietky obvinených L. J. a M. J. sa síce týkali právneho posúdenia

ich konania, ale výlučne prostredníctvom spochybňovania skutkových záverov súdov prvého

a druhého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, preto so zreteľom na viazanosť

dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por. a pre uvedené nesplnenie podmienok dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolanie obvinených L. J. a M. J. odmietol

na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová