UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného O. I. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 20. júna 2024 v Bratislave dovolanie obvineného O. I. podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Denisy Hostačnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. septembra 2018, sp. zn. 1To/95/2018, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. I. odmieta.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 10. mája 2018, sp. zn. 3T/151/2015, uznal obvineného O. I. za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom.
Podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 28. júna 2016, sp. zn. 1T/200/2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2017, sp. zn. 1To/107/2016.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 12. septembra 2018, sp. zn. 1To/95/2018, rozhodol tak, že postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obvineného O. I. zamietol.
Dňa 12. augusta 2021 bolo okresnému súdu doručené písomné podanie obvineného formálne označené ako dovolanie, v ktorom zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu na účely podania kvalifikovaného dovolania a zastupovania v dovolacom konaní. V nadväznosti na túto žiadosť bola obvinenému ustanovená obhajkyňa JUDr. Denisa Hostačná, prostredníctvom ktorej podal dňa 22. marca 2023 kvalifikované písomné dovolanie spĺňajúce všetky náležitosti predpokladané ustanoveniami § 372 a nasl. Tr. por., v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., a síce zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V odôvodnení podaného dovolania obvinený v intenciáchuplatneného dovolacieho dôvodu namietal nesplnenie si povinnosti zo strany obhajcu podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu a to napriek ním riadne a v súlade so zákonmi uloženému pokynu na jeho podanie.
Z vyššie uvedeného dôvodu navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
K podanému dovolaniu obvineného sa prokurátor nevyjadril.
Dňa 9. mája 2024 bolo dovolanie obvineného O. I. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim spisovým materiálom riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní. Následne najvyšší súd ako súd dovolací [§ 377 Tr. por.] preskúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por. môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Za využitie práva podať riadny opravný prostriedok však nemožno považovať akékoľvek jeho uplatnenie, avšak len podanie (v tomto prípade) odvolania riadne a včas, lebo len v takom prípade, t. j. pokiaľ odvolanie podá osoba na to oprávnená a včas, môže byť na jeho základe napadnutý rozsudok podrobený prieskumnej činnosti nadriadeného súdu. V opačnom prípade je síce tiež o opravnom prostriedku rozhodnuté, avšak len čisto z formálnych dôvodov, kedy odvolací súd neskúma obsahovú stránku podaného odvolania. „Za využitie práva podať odvolanie proti rozsudku treba považovať iba situáciu, keď odvolací súd môže v dôsledku tohto riadneho opravného prostriedku uplatniť svoje oprávnenie podľa § 319 TP alebo podľa § 316 ods. 3 TP, alebo rovnaké oprávnenie podľa § 321 TP s následným postupom podľa § 322 ods. 1 TP alebo podľa odseku 3 tohto ustanovenia po uplatnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 TP. Sem však nepatria prípady zamietnutia odvolania z formálnych dôvodov podľa § 316 ods. 1 TP, kedy odvolací súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie, ani konanie, ktoré mu predchádzalo a jeho prieskumná povinnosť môže byť zameraná výlučne len na to, či existuje niektorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ktorý bez ďalšieho znamená zamietnutie odvolania.“ [R 48/2014]
Podľa § 382 písm. d) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Tr. por.
Ako najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, obvinený nesplnil jednu z nevyhnutných podmienok podania dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por. [a síce v Trestným poriadkom stanovenej lehote nevyužil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom nebolo (meritórne) rozhodnuté a súčasne riadny opravný prostriedok nepodal ani prokurátor alebo poškodený a odvolací súd nerozhodol v neprospech obvineného) a toto pochybenie už nie je možné (z povahy veci) odstrániť (neprichádza teda do úvahy postup podľa § 379 ods. 1 Tr. por.], dovolaciemu súdu nezostalo nič iné, len podané dovolanie bez meritórneho preskúmania veci, postupom podľa § 382 písm. d) Tr. por. odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že neboli splnené podmienky stanovené § 372 Tr. por.
Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.