UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného N. L. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon") prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 27. júna 2016 v Bratislave dovolanie obvineného N. L., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Kamila Bereseckého, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 21. januára 2015, sp. zn. 2 To 40/2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. L. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 19. septembra 2013, sp. zn. 1 T 83/2008, uznal obvineného N. L. (spolu s obvineným A. L.) v bode 1/ a 2/ rozsudku za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona spáchaného z časti spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a z časti samostatne, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona a v bodoch 3/ a 4/ rozsudku z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, a to na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.
Okresný súd obvinenému za to uložil podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“) súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Ing. D. I. škodu vo výške 30 770,76 Eur a poškodenému F. D.kodu vo výške 555 334,26 Eur.
Podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku súd obidvoch poškodených so zvyškom nároku na náhraduškody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozhodnutiu podali obvinení odvolania, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením z 21. januára 2015, sp. zn. 2 To 40/2014, podľa § 319 Tr. por. účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“) zamietol.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Kamila Bereseckého dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., teda s odôvodnením, že proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
V dovolaní vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ namietol, že boli vedené dve po sebe idúce trestné konania, pričom v pôvodnom konaní bolo trestné stíhanie skončené zrušením uznesenia o vznesení obvinenia prokurátorom a trestné konanie skončené odložením veci vyšetrovateľom. Nové trestné konanie, v rámci ktorého bolo vznesené nové obvinenie, a skončilo odsudzujúcim rozsudkom. Konanie vyšetrovateľov v pôvodnom konaní napĺňa podmienku neprípustnosti trestného stíhania podľa § 11 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku účinného v čase vznesenia obvinenia, t. j. 5. júna 2002. Obvinenému bolo v roku 1996 vznesené obvinenie, ktoré bolo zrušené a konanie vyšetrovateľov ukončené odložením veci. V pôvodnom konaní sa jednalo o stíhanie za ten istý skutok, preto začatie trestného stíhania v novom konaní na základe uznesenia vyšetrovateľa z 5. júna 2002, ČVS: KÚV-108/OVEK-2000 bolo neprípustné.
Dovolaciemu súdu navrhol zrušiť rozsudok Okresného súdu Topoľčany ako aj uznesenie Krajského súdu v Nitre a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre, ktorý sa nestotožnil s argumentáciou obvineného. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku musí ísť o skoršie stíhanie skončené právoplatným rozhodnutím proti konkrétnej obvinenej osobe. Obvinenému bolo vznesenie obvinenia zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany zo 4. júna 1996, sp. zn. Pv 278/96. Odloženie veci uznesením vyšetrovateľa z 22. júla 1999 netvorí prekážku res iudicata, ani ne bis in idem, pretože sa nejednalo o ukončenie konania proti konkrétnej obvinenej osobe. Dovolaciemu súdu preto navrhol dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Súd prvého stupňa zaslal v súlade s platnou judikatúrou vyjadrenie prokurátora obvinenému a jeho obhajcovi, ktorý k argumentom prokurátora uviedol, že všetky rozhodnutia v pôvodnom konaní sa týkajú konkrétnych osôb. Súčasne poukázal na zmeny procesu začatia trestného stíhania v jednotlivých časových obdobiach. Podľa jeho názoru prokurátor vychádzal z procesu platného pred pôvodným konaním, kedy sa zvlášť začínalo trestné stíhanie vo veci a až následne bolo konkrétnej osobe vznesené obvinenie. V pôvodnom konaní však trestné stíhanie začínalo vznesením obvinenia. Podanému dovolaniu navrhol vyhovieť.
K podaniu obvineného sa opätovne vyjadril prokurátor, ktorý zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.
Podanie prokurátora bolo zaslané obvinenému a jeho obhajcovi, ktorí sa k nemu už nevyjadrili.
Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným N. L. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Topoľčany, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné.
Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.
Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.
Obvinený dovolaním namietol neprípustnosť trestného stíhania z dôvodu predchádzajúceho právoplatného skončenia trestného stíhania pre ten istý skutok.
V zmysle § 11 ods. 1 písm. f/ Trestného zákona účinného v čase vznesenia obvinenia (5. júna 2002 - pozn. dovolacieho súdu) trestné stíhanie nemožno začať a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.
Podľa § 160 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. októbra 1999 ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a ak je dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchala určitá osoba, začne vyšetrovateľ bez meškania trestné stíhanie, ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 2 a ods. 3. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré sa obvinenému oznámi (§ 137) do troch dní alebo najneskôr na začiatku prvého výsluchu. Odpis uznesenia o vznesení obvinenia zašle vyšetrovateľ do 48 hodín prokurátorovi.
Podľa § 159 ods. 1 veta prvá cit. zákona ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán vec odloží uznesením, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením môže byť najmä a/ odovzdanie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku, alebo b/ odovzdanie veci inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie.
V zmysle § 174 ods. 2 písm. e/ cit. zákona je prokurátor pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní oprávnený zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami.
Dovolací súd z predloženého spisu zistil, že v pôvodnom konaní (obdobie od 23. augusta 1995 do 22. júla 1999) sa trestné stíhanie začalo 3. mája 1996, kedy bolo vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Topoľčany, č. VP 117/96 vznesené obvinenie okrem iných aj obvinenému N. L. za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a iné. Predmetné uznesenie bolo aj vo vzťahu k obvinenému N. L. zrušené podľa § 174 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany zo 4. júna 1996, č. Pv278/96. Prokurátor rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie obvinených C. E., F. G. a A. L. nemožno kvalifikovať ako pomoc k trestnému činu podvodu, pretože v skutku nie je vyjadrené, že obvinení fingovali obchody za účelom získania neoprávneného majetkového prospechu s využitím niečieho omylu. Zo skutku pritom nevyplýva, že by uvedení obvinení mali vedomosť o snahe obvineného L. neoprávnene získať vyplatenie nadmerného odpočtu. (V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z odôvodnenia uznesenia nie je možné zistiť dôvod zrušenia uznesenia vo vzťahu k obvinenému L.). Po niekoľkých prerušeniach konania odložením veci a pokračovaniach v konaní vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Topoľčany uznesením z 22. júla 1999 odložil vec podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku, pretože vo veci nešlo o podozrenie z trestného činu a nebolo na mieste vybaviť vec inak. Následne bolo vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Nitra uznesením zo 6. decembra 2000, ČVS:KÚV-108/OVEK-2000, začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona a iné a uznesením z 5. júna 2002, ČVS:KÚV- 108/OVEK-2000, vznesené obvinenie A. L. a N. L. pre pokračujúci trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona.
Trestný poriadok v období od 1. októbra 1994 do 31. októbra 1999 upravoval začatie trestného stíhania odlišne ako v období predchádzajúcom, resp. nasledujúcom. Trestné stíhanie sa začínalo priamo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia konkrétnemu obvinenému. Zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia v rámci prokurátorského dozoru však nemalo účinky zastavenia, resp. zrušenia trestného stíhania, ale len zrušenia oznámenia o vznesení obvinenia. V prípade zistenia skutočností odôvodňujúcich vznesenie obvinenia predchádzajúce zrušenie uznesenia by nebránilo vydaniu opätovného uznesenia o vznesení obvinenia.
Ak by sa pripustil výklad, že zrušením uznesenia o vznesení obvinenia sa vec dostáva späť do štádia pred začatím trestného konania, aj tak by uznesenie o odložení veci podľa § 159 ods. 1 Trestného zákona nevytváralo prekážku rei iudicatae, pretože táto sa viaže vždy na osobu obvineného pre konkrétny skutok, pričom obvinenému N. L. bolo vznesenie obvinenia zrušené. V prípade zistenia skutočností odôvodňujúcich trestné stíhanie, k čomu smerovali aj ďalšie úkony v rámci konania po zrušení vznesenia obvinenia, keď orgány činné v trestnom konaní vykonávali došetrenia a úkony vo vzťahu k Rakúskej republike, by teda orgánom činným v trestnom konaní nič nebránilo opätovne vzniesť obvinenie, resp. začať trestné stíhanie, pretože sa konanie neviedlo proti konkrétnej osobe. V pôvodnom konaní vyšetrovateľ odložil vec z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by oprávňovali začať trestné stíhanie, to znamená, že po zrušení uznesenia o vznesení obvinenia orgány činné v trestnom konaní pokračovali v konaní s úmyslom vzniesť obvinenie konkrétnej osobe. Tieto skutočnosti však vyplynuli až z ďalšieho šetrenia, a to na základe pokynu Krajskej prokuratúry v Nitre z 13. júla 2000, sp. zn. 2 Kn 2114/2000, v súvislosti s ktorými potom Krajský úrad vyšetrovania Policajného zboru Nitra začal trestné stíhanie vo veci a následne obvinenému vzniesol obvinenie podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku.
V konaní teda neboli uskutočnené úkony smerujúce k meritórnemu skončeniu veci, napr. zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností predstavovalo prekážku rozhodnutej veci a ani proti konkrétnej osobe, ale činnosti vedúce k trestnému stíhaniu. Na podmienke, že pre res iudicata je nevyhnutné vedenie konania, resp. trestného stíhania proti konkrétnej osobe, nemení skutočnosť, že v danom období sa trestné stíhanie začínalo vznesením obvinenia.
Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného N. L. nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., a preto najvyšší súd jeho dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.